Československo na krídlach RAF (Royal Air Force)

Československo na krídlach RAF (Royal Air Force)
 
Úvod
Počas šiestich rokov druhej svetovej vojny bojovali občania Československa v armádach rôznych krajín za oslobodenie svojej vlasti. Vo vzdušných silách Spojených Štátov Amerických (USAAF) pôsobili potomkovia čs. vysťahovalcov, ktorí už síce mali americké občianstvo, no i tak odchádzali bojovať za rodnú krajinu svojich otcov. V letkách Slobodných Francúzov (Free French) v severnej Afrike a Sýrii pôsobila asi dvadsiatka našich pilotov. Aj keď čs. piloti pôsobili v letectve Poľska, Francúzska a ZSSR (dokonca aj v letectve Nemecka, ale oni nebojovali za oslobodenie Československa ), mňa najviac zaujalo ich pôsobenie v službách Kráľovského letectva. Práve tu, vo Veľkej Británii, vznikli samostatné Československé jednotky ( perute s číslami 310, 311, 312, 313), v ktorých pôsobilo viac ako 900 čs. letcov. V tejto práci by som preto chcel priblížiť ich pôsobenie v rámci Kráľovského letectva od vzniku prvej perute s číslom 310. až po ich návrat do oslobodeného Československa.

3. Odchod z vlasti
Po vzniku protektorátu  Čechy - Morava a samostatného Slovenského štátu opúšťa územie bývalého Československa mnoho jeho obyvateľov, ktorí si uvedomujú, že o osude ich vlasti sa bude rozhodovať v zahraničí. Keďže okolité štáty boli pro-nacisticky orientované, najväčšia časť odchádza ilegálne do Poľska.
 
3.1. Poľsko
 V Krakowe vzniká 30.4.1939 Zahraničná vojenská skupina československá, ku ktorej sa postupne pridávajú bývalí príslušníci čs. armády. Poliaci sa obávajú vyostrenia vzťahov s Nemeckom a tak odmietajú pomoc čs. vojakov, ktorí začínajú odchádzať v transportoch po mori do Francúzska. Iba niekoľko dní pred začiatkom druhej svetovej vojny bolo do radov Poľského letectva prijatých 93 čs. letcov. Napriek tomu, že v dvadsiatych rokoch minulého storočia bolo poľské letectvo jedno z najmodernejších na svete, na začiatku vojny bolo už veľmi zastarané a proti strojom perfektne vyzbrojenej Luftwaffe nemalo žiadnu šancu. Naši piloti tu uskutočnili len niekoľko bojových letov, potom sa ich činnosť zúžila na prieskumné lety a presun lietadiel spolu s vysokými hodnostármi poľskej armády do Rumunska, Juhoslávie a  ZSSR a odtiaľ do Francúzska.
 
3.2 Francúzsko
Transportov z Poľska do Francúzka sa zúčastnilo 1212 čs. dobrovoľníkov, z toho 477 letcov. Privítanie vo Francúzsku sa veľmi podobalo Poľsku, situácia sa zmenila až neskôr. Čechoslováci boli prijatí do cudzineckej légie, no neskôr, po začiatku vojny, mohli svoj záväzok zrušiť a boli zaraďovaní do francúzskych jednotiek. Už 2.12.1939 boli prví čs. piloti nasadení na západný front. Ich počet neustále narastal a v máji 1940 ich bolo  približne 180. Tvorili takmer ¼ lietajúceho personálu francúzskej armády. Za svoju statočnosť a šikovnosť v boji si vyslúžili uznanie francúzskeho velenia. Vojnovým krížom bolo vyznamenaných 81 pilotov, siedmim bol udelený rád čestnej légie a šiesti dostali vojnovú medailu. Počas šiestich mesiacov zostrelili čs. piloti 158 nepriateľských lietadiel, pričom sami stratili 32 pilotov, z ktorých 21 zahynulo. V tomto období sa vyznamenali najmä kapitán Alois Vašátko, ktorý bol s pätnástimi zostrelmi piaty najúspešnejší stíhač v obranných bojoch Francúzska a poručík František Peřina, ktorý v priebehu dvoch dní zostrelil sedem nepriateľských lietadiel - jeho rekord nebol až do pádu Francúzska prekonaný. Asi 600 letcom , sústredeným v meste Agda, sa už nepodarilo dostať na front.
 
 3.3 Veľká Británia – konečná stanica?
 Po kapitulácii Francúzska sa evakuáciou do Veľkej Británie zachránilo okrem 4000 vojakov 1.Československej divízie aj viac ako 900 letcov. Na základe Československo - britskej vojenskej dohody, podpísanej v októbri 1940, boli začlenení do kráľovského letectva ako súčasť tzv. dobrovoľníckej zálohy. Po začiatku náletov však Britská vláda ochotne súhlasila so vznikom samostatných Československých leteckých perutí. 

 
4. Organizácia Britského kráľovského letectva – RAF
Kráľovské letectvo bolo rozdelené na štyri veliteľstvá:
- veliteľstvo stíhacieho letectva (Fighter command)
- veliteľstvo bombardovacieho letectva (Bomber command)
- veliteľstvo pobrežného letectva (Coastal command)
- výcvikové veliteľstvo (Training command)
Pred vylodením v Normandii bolo ešte zriadené taktické letectvo (Tactical Air Force).
 
Každé veliteľstvo sa skladalo zo skupín (groups). V stíhacom letectve bola napr. 11. skupina poverená obranou juhovýchodnej časti Anglicka a tým aj obranou Londýna.
 
Skupina sa potom delila na krídla (wings). Od začiatku vojny až do roku 1943 bolo každé krídlo pridelené k nejakému letisku, napr.: Hornchurchský wing,  Exeter (Czechoslovak) wing, Ibsley (Czechoslovak) wing.
 
Krídlo sa ďalej delilo na 3-4 perute (squadrons). Tie boli označované číslami ( československé stíhacie perute mali čísla 310, 312, 313 a čs. bombardovacia mala číslo 311). Mnohé perute mali okrem číselného označenia aj akúsi prezývku, napr.: No.341 squadron Free French  ,,Alsace”
Lietadlá perutí mali imatrikulačné označenie, ktoré sa skladalo z troch písmen. Prvé dve písmená označovali peruť (KX,UC-311 sq.,RF-303 sq.,RY-313 sq), tretie konkrétne lietadlo (napr.: RY-H,KX-B)
 
Peruť sa skladala z dvoch letiek (flights): A a B letky. V stíhacom letectve mala letka dvanásť strojov.
 
4.1 Hodnosti v RAF
Stíhacej skupine velil divízny generál (Air Vice-Marshal). Krídlu jednomotorových stíhačiek velil podplukovník (Wing commander), peruti major (squadron leader) a letke kapitán (Flight lieutenant)
 
Prehľad hodností RAF:
Sergeant (Sgt.) - čatár
Flight Sergeant (F. SGT.) - rotný
Warrant Officer (W/O) - rotmajster
Pilot Officer (P/O) - poručík
Flying Officer (F/O) - nadporučík
Flight Lieutenant (F/L) - kapitán
Squadron Leader (S/L) - major
Wing Commander (W/C) - podplukovník
Group Captain (G/C) - plukovník, bol veliteľom základne alebo letiska
 
4.2 Posádka perute
 
Každá peruť mala priemerne 24 lietadiel a 30 až 32 pilotov, z nich najmenej 1/3 boli poddôstojníci. Okrem toho mala výkonného rotmajstra, rotmajstra mechanika, rotného mechanika, ktorému podliehal čatár - zbrojár, čatár - radista a čatár - mechanik. K peruti tiež patrilo asi štyridsať vojakov - mechanikov, zbrojárov, špecialistov na motory a draky lietadiel, radistov, atď. S pozemným personálom mala teda peruť približne 100 mužov.
 
4.3. Volacie znaky
Perute mali vo vzduchu svoje volacie znaky, napr. 313 sq. mala počas pôsobenia na letisku Hornchurch priliehavý volací znak - Butcher - mäsiar (znak 341sq. bol Filmstar a 3.sq. Turban).
 
Bojová zostava perute (letka) mala 12 lietadiel rozdelených do troch rojov po štyri lietadlá. Veliteľ perute mal volací znak Butcher Leader, veliteľ B letky Yellow Butcher Leader  a veliteľ A letky Blue Butcher Leader, alebo blue one. Ostatní piloti sa volali podľa svojej polohy, napr.: Butcher blue four.
 
4.4. Úloha pozemného veliteľstva skupiny
Letecké skupiny boli rozdelené na sektory (úseky), ktorých taktické velenie malo na starosti veliteľské stanovisko skupiny (GCC - Group Central Cntrol ). GCC bolo umiestnené vo veľkej podzemnej betónovej sále so sklenenými balkónmi, v ktorých sedeli kontrolóri. To bolo nervové centrum veliteľstva stíhačov. Sem sa zbiehali všetky správy rádiolokačných staníc a zachytené informácie sa okamžite zaznamenávali na obrovskej mape položenej na podlahe miestnosti.Veľké tabule na stenách ukazovali každú minútu presný stav letiek, počet, mená a volacie znaky všetkých jej pilotov, počet lietadiel vo vzduchu  a ich polohu. Na veľkej mape boli umiestnené malé panely a rôznofarebné šípky udávajúce každých 30 sekúnd polohu, výšku, smer a silu bojových zostáv vo vzduchu, spojeneckých i nepriateľských. Každý panel mala na starosti jedna príslušníčka WAAF (ženský pomocný letecký personál). Hlavný letovod tak mal zo svojho skleneného stanoviska  presný prehľad o všetkom, čo sa deje v jeho sektore.
 
Kontrolór riadil aj pohotovosť lietadiel na zemi:
Pohotovosť č.1 ( immediate readiness ) - 4,6 alebo 12 lietadiel bolo na štarte, piloti pripútaní v kabínach, spustené motory. Lietadlá boli schopné byť vo vzduchu 30 sekúnd po tom, ako  bol vydaný povel: Poplach (scramble).
Pohotovosť č.2 (stand-by readiness) - vzlet do jednej minúty.
Pohotovosť č.3 (readiness) - 6 lietadiel, piloti pripravení, motory vypnuté ale zahriate, vzlet do dvoch minút.
15 minútová pohotovosť- piloti na letisku, v dosahu reproduktorov, skupina schopná vzlietnuť do 15 minút.
30 minútová pohotovosť – lietadlá ktoré práve pristáli, schopné vyštartovať okamžite po doplnení paliva a prezbrojení.
 
GCC tiež pripravovalo rôzne operácie.
Operačný rozkaz sa nazýval Form D.
Operácie Sweeps - ( sweep - zametať) ,,čistenie” vzdušného priestoru vedené výlučne stíhačmi. Operácie Circus - bombardovanie so silným stíhacím sprievodom, ktorého úlohou bolo prinútiť nepriateľských stíhačov k boju.
Operácie Rhubarbs - záškodnícke lety na vlastnú päsť podnikané dvomi  až štyrmi lietadlami nízkym letom ponad nepriateľské územie. Nesmelo sa útočiť na civilné objekty. Operácie Noballs - útoky na odpaľovacie rampy rakiet V-1 a V-2.
 
4.5. Priznanie zostrelu
Všetky  stíhacie lietadlá RAF mali v krídle vmontovanú kameru (tzv. fotoguľomet), zapojenú na spúšť zbraní a zameranú na priesečník streľby krídlových zbraní. Pilot si tak z boja odnášal dôkaz o svojej streľbe. Toto zariadenie bolo neoceniteľné pri identifikácii cieľov, na ktoré bol podniknutý útok. Za zničené (destroyed) bolo považované lietadlo, ktorého výbuch vo vzduchu bol zachytený filmom, ktorého pilot bol filmovaný pri zoskoku padákom, alebo ktorého trosky boli filmované na zemi. Pravdepodobne zničené lietadlo (probably destroyed) bolo na filme zachytené v plameňoch, alebo poškodené v základných častiach, ale jeho trosky nebolo možné filmovať. Poškodené lietadlo bolo vyradené z boja, nedalo sa však predpokladať úplné zničenie.
 
4.6. Vyznamenania
V stíhacom letectve sa udeľoval Distinguished Flying Cross (DFC) po piatich víťazstvách vo vzdušnom boji a približne 100 letoch. Bar k DFC (druhý DFC) sa udeľoval medzi desiatym a dvanástym víťazstvom. Distinguished Service Order (DSO) sa udeľoval veliteľom perutí alebo krídel po dvadsiatich víťazstvách, prípadne 300 bojových letoch. Nositelia týchto vyznamenaní si mohli písať ich skratku za meno.

4.7. “PER ARDUA AD ASTRA –Utrpením ku hviezdam”
Motto Britského kráľovského letectva (RAF) použité aj v jeho oficiálnom znaku. Bolo odsúhlasené Jeho Veličenstvom kráľom a 15. 3. 1915 bolo vyhlásené vojenským rozkazom č. 3. PER ADRUA AD ASTRA nemá dodnes žiaden oficiálny preklad. Je to motto írskej rodiny z Mulvany, citované v knihe sira Henryho Ridera Haggarda „The People of the Mist“. Navrhli a obhájili ho npor. J. S. YULE a npor. J. N. FLECHTNER v máji 1912.

5. Československé jednotky v Kráľovskom letectve
5.1.  310. Československá stíhacia peruť
Dátum vzniku tejto perute je 10.7.1940, keď bol po krátkej karanténe personál zaradený pod veliteľstvo 12. stíhacej skupiny na letisko Duxford. Tu sa začína bojový výcvik na britských strojoch. Veliacim dôstojníkom sa stáva S/Ldr Alexander Hess a britskú stranu zastupoval S/Ldr George D.M. Blackwood. Bojaschopnosť perute bola uznaná 17.8.1940, keď bola vyzbrojená lietadlami Hawker Huricane Mk.I a zasiahla do slávnej ,,Bitky o Britániu” v rámci operovania prvého stíhacieho krídla pod velením legendárneho beznohého stíhača S/Ldr  Douglasa R.S. Badera. V tomto období si peruť vydobyla najviac vzdušných víťazstiev za celé pôsobenie v Anglicku. Do konca októbra 1940 mali na konte 40 istých, 11 pravdepodobných zostrelov nepriateľských lietadiel a 6 poškodených strojov Luftwaffe. Za tento úspech zaplatili životmi štyria piloti.
 
Po neúspechu dennej ofenzívy sa Luftwaffe začala sústrediť na nočné útoky proti britským mestám a preto tak, ako  množstvo jednotiek RAF, aj 310 peruť bola pridelená na nočné lietanie, avšak bez výraznejších úspechov. Došlo aj k zmene velenia - S/Ldr. František Weber a S/Ldr. Jerrard J. Jefferies - Latimer DFC vystriedali doterajších veliteľov. Do polovice roku 1941 bolo hlavnou náplňou perute hliadkovanie nad konvojmi, potom bola stiahnutá do Škótska, kde bola prezbrojená na stíhačky Vickers Supermarine Spitfire Mk.IIA a vzápätí na vylepšenú verziu Mk.VB. Kompletné prezbrojenie bolo dokončené 31.12.1941.
 
 ,,Tristodesiatka” bola zaradená do operačnej oblasti 10. skupiny veliteľstva stíhacieho letectva  na juhu Anglicka, kde mala za úlohu opäť hliadky nad konvojmi.7.4.1942 sa veliteľom perute stal S/Ldr. František Doležal DFC, ktorý bol s touto peruťou nerozlučne spojený od jej začiatku. 8.5.1942 sa 310. čs. peruť stala jednou z troch perutí novo vzniknutého československého wingu so základňou v Exeteri a ďalej operovala spoločne s ostatnými peruťami až do konca vojny.
 
Počas svojej päťročnej vojnovej histórie získala 310 čs. peruť viacero primátov. Bola to jednotka, ktorá najdlhšie pôsobila vo zväzku RAF a zostrelila najväčší počet nepriateľských lietadiel - 54 a pol istých + 4 strely V-1, 20 pravdepodobných zostrelov a 32 poškodených nepriateľských lietadiel. Bohužiaľ, počas jej pôsobenia zomrelo 31 československých pilotov.  Mottom tejto perute bolo - We fight to rebuild - bojujeme za obnovu.
 
5.2.  311. Československá bombardovacia peruť
Táto peruť pôsobila pod dvoma veleniami: Bober command a Coastal command.
 
5.2.1.  Bommber command - Bombardovacie letectvo
Dňa 20.7.1940 v Crosforde vznikla pri čs. výcvikovej a náhradnej jednotke letectva samostatná bombardovacia skupina a zahájila výcvik. Potom sa skupina presunula na základňu RAF v meste Honington. Neoficiálnym dátumom založenia sa stal 27. júl 1940, keď bol pridelený veliteľ za anglickú stranu W/C J. Griffith DFC, Kanaďan, ktorý hovoril veľmi dobre rusky. Československo zastupoval W/C Karel Mareš - Toman. Konečne 2. augusta 1940 bola založená 311. československá bombardovacia peruť. Pod vedením skúsených britských inštruktorov  sa začali zostavovať prvé šesťčlenné posádky podľa britského vzoru, to znamená, že kapitánom posádky bol vždy prvý pilot v akejkoľvek hodnosti, čo sa nie vždy páčilo čs. dôstojníkom, keď im velil nižší dôstojník. Posádky sa začali intenzívne cvičiť najmä v nočných letoch, pretože RAF po niekoľkých neúspešných denných náletoch útočila hlavne v noci.
 
10. septembra 1940 odštartovali tri najskúsenejšie posádky bombardovať zoraďovacie  nádražie v Bruseli. Od tohto dňa 311.peruť ako prvá z čs. perutí, preniesla boj nad územie okupované nepriateľom. Tri lietadlá typu Wellington bombardovali aj Berlín 23.9.1940. Práve z tohto náletu sa nevrátila prvá posádka P/O Trojáčka, keď po núdzovom pristátí v Holandsku padlo do zajatia 5 členov posádky a šiesty sa pri zatýkaní zastrelil. V prípade zajatia sa čs. piloti väčšinou vydávali za štátnych príslušníkov Kanady alebo Veľkej Británie, pretože ako obyvatelia Ríše by boli odsúdení na smrť za vlastizradu.
 
Bombardéri podnikali nočné nálety približne každý štvrtý deň na ciele v Nemecku a okupovanej Európe. Na ceste tam i späť na nich striehli rôzne nástrahy, nad cieľom protilietadlová obrana - povestný nemecký flak a záchytné siete nemeckých nočných stíhačov.
 
Svoju bojovú činnosť v peruti skončil 19.3.1941 W/C Mareš-Toman DFC a bol nahradený W/C Josefom Schejbalem DFC, no toho opäť vystriedal 3.7.1941 W/C Josef Ocelka DFC.  To bol podľa pamätníkov najpopulárnejší veliteľ. Od 20.4.1940 ho vystriedal W/ C Josef Šnajdr DFC.
 
Jediná Československá bombardovacia peruť od svojho prvého náletu 10.septembra 1940 do ukončenia svojej činnosti pod bomber commandom  25.apríla 1942 uskutočnila 1029 bojových letov za 152 operačných dní. Napadla celkom 77 cieľov, na ktoré zvrhla 1087 ton trieštivých bômb a 93 000 kusov zápalných bômb. Odlietali 5200 operačných hodín, počas ktorých spôsobili nepriateľom obrovské škody. Zostrelili jedného nočného stíhača a vypracovali sa medzi najlepšie bombardovacie perute RAF. Za svoje úspech však zaplatili krutú daň. Z celkovo nasadených 53 posádok bolo zabitých alebo zajatých 22 posádok. Predpísaný turnus 200 operačných hodín dosiahlo asi len 12 posádok. Na základe týchto skutočností bola 311. peruť na jar 1942 prevelená ku Coastal Commandu – pobrežnému letectvu a na novú úlohu sa začala školiť a zhromažďovať na letisku v Aldergroove.
 
5.2.2. Coastal command - Pobrežné letectvo
V rámci Coastal commandu sa 311. peruť zapojila do bitky o Atlantik a začala operovať z protiponorkovej základne Talbenny. V tomto období lietali najmä nad Biskajský záliv. V priebehu roku 1943 bola peruť prezbrojená na americké lietadlá Consolidate B-24 Liberator GRV a GRVI, na ktorých lietali až do konca vojny. V dôsledku prezbrojovania sa peruť presunula na základňu v Beaulieu. Počas velenia W/C Josefa Šajbla sa peruť sťahuje na letisko v meste Predannack, kde mala za úlohu čistenie kanálu La Manche a Biskajského zálivu od nepriateľských plavidiel v súvislosti s blížiacou sa inváziou spojencov. Po invázii v priebehu augusta 1944 nastáva ,,sťahovanie za ponorkami” na letisko Tain v Škótsku, kde peruť zostala až do konca operačnej činnosti aj so svojím posledným vojnovým veliteľom W/C Jánom Kostohryzom DSO.
 
Po skončení vojny pôsobila 311 sq. ako transportná a zabezpečovala transport do oslobodeného Československa z Letiska Manston. V priebehu pôsobenia pri Coastal command potopila táto peruť jednu veľkú nákladnú loď (Alsterufer) a niekoľko menších, zaútočila na 35 ponoriek, z ktorých 4 potopila a vyradila z boja 17 nepriateľských stíhačov. Celkové straty 311 perute však boli najvyššie zo všetkých – 250 mŕtvych a 35 zajatých.
 
5.3.  312. Československá stíhacia peruť
Založenie druhej čs. stíhacej perute sa datuje 5.9.1940 na letisku Duxford, odkiaľ sa jednotka presunula na letisko Speke pri Liverpoole. Preškolenie na lietadlá Hawker Huricane Mk.I netrvalo dlho, pretože piloti boli veteráni z francúzskej kampane. Velenie bolo zdvojené, za čs. stranu Slovák S/Ldr.Ján Ambruš a za britskú S/Ldr. Frank Tyson.
 
8.10.1940 zaznamenal trojčlenný roj perute v zložení F/Lt Gillam, P/O Vašátko a Sgt. Stehlík prvý zostrel nemeckého lietadla Junkers 88. Nasledovali ďalšie úspechy, ale aj straty a omyly. Koncom roku 1940 prevzal velenie perute S/Ldr. Evžen Čížek a hlavnou činnosťou sa stala ochrana konvojov. Vo velení sa postupne vystriedali S/Ldr. Jan Klán a S/Ldr. Alois Vašátko, ktorý viedol peruť až do založenia Československého stíhacieho wingu, kde nastúpil do funkcie veliteľa krídla (Wing comandera) ako prvý veliteľ tejto vyššej leteckej jednotky.
 
Rok 1941 bol v znamení sprievodov bombardérov nad Francúzsko. Koncom tohto roku bola peruť prezbrojená na  stíhacie lietadlá Supermarine Spitfire Mk VB. Od polovice roku 1942 už peruť operovala v rámci československého wingu.
 
Do konca vojny dosiahla tato peruť 14 istých a 9 pravdepodobných zostrelov, pričom 16 lietadiel Luftwaffe poškodila. Mottom perute bolo latinské Non multi sed multa – nie mnohí, ale mnoho.
 
5.4.  313. Československá stíhacia peruť
Táto peruť je najmladšia, čo sa týka vzniku na území Veľkej Británie, pretože vznikla 10.5.1941 na letisku Catterick. Taktiež ako jediná čs. peruť zahájila svoju činnosť na lietadlách Spitfire Mk IIA,  ktoré vzápätí vystriedala verzia Mk VB. Velenie bolo tradične zdvojené, keď českého veliteľa S/Ldr. Josefa Jaškeho doplňoval jeho anglický náprotivok S/Ldr. Gordon L. Sinclair. V rámci leteckej ofenzívy Rond-the-clock (vyčerpávanie síl nepriateľa útokmi na dopravu, letiská a námorné ciele) sa peruť intenzívne zapájala do operácií nad územím Francúzska. Jej úlohou boli taktiež sprievody bombardérov tzv.: sweeps.
 
Domovské letiská tejto perute boli prevažne v južnom Anglicku. Po odchode S/Ldr. Jaškeho na veliteľstvo 10. stíhacej skupiny sa veliacim dôstojníkom stal S/Ldr. Karel Mrázek, ktorý v tejto funkcii vydržal až do 23.6.1942 , keď prevzal velenie čs. stíhacieho wingu po tragickej smrti W/C A. Vašátka.
 
Vo vzdušných súbojoch dosiahla táto peruť 12 istých a 8 pravdepodobných zostrelov, pričom 16 lietadiel protivníka bolo poškodených. Z dôvodu nedostatku záloh, čo bol problém, s ktorým sa naši letci museli stretávať počas celej vojny, bol stav tejto perute doplňovaný pilotmi iných národností.
 
Mottom tejto perute bolo výstižné – Jeden jastrab mnoho vrán rozháňa.
 
5.5.  68. Nočná stíhacia peruť
Československí piloti sa  v priebehu druhej svetovej vojny hojne zapájali aj do nočného stíhania. Najvýznamnejšou peruťou z pohľadu počtu zaradených jednotiek a dosiahnutých úspechov sa stala 68. Nočná stíhacia peruť RAF. Bola založená v januári 1941 a pôsobila až do konca apríla 1945. Jednotka bojovala postupne na strojoch Bristol Blenheim, Beaufighter a Mosquito rôznych verzií. V priebehu druhej svetovej vojny sa tu vystriedalo celkom 23 čs. pilotov (21 Čechov a 2 Slováci) a 16 čs. radarových operátorov (15 Čechov a 1 Slovák).
 
V priebehu svojho pôsobenia uskutočnila 1905 bojových vzletov a celkový čas strávený vo vzduchu čs. posádkami dosiahol cca. 4095 operačných hodín. Pilotom bolo do konca vojny priznaných 21 istých a 3 pravdepodobné zostrely, 7 lietadiel protivníka bolo poškodených. Posádky tiež zneškodnili 3 strely V-1 a poškodili 2 nemecké rýchle torpédové člny tzv. E-Boat.
 
Čs. piloti tiež pôsobili v množstve iných nočných perutí, napr. pri 1.sq. pôsobil Karel Kuttelwascher, ktorý bol naším najúspešnejším stíhačom. Ďalšie perute boli 23, 25, 32, 125, 307 a peruť No.600.
 
5.6.  Československé stíhacie krídlo (wing)
Založenie čs. stíhacieho krídla bolo v spolupráci s veliteľstvom stíhacieho letectva, iniciované G/Cpt. Hessem a S/Ldr. Vašátkom. Na začiatku roku 1942 sa podarilo celý projekt úspešne presadiť a už v máji toho roku bol A.Vašátko menovaný Wing commander-om. Vznik wingu pripadá na 8.5.1942, keď sa na letisko v meste Exeter presunula i 313 peruť a pripojila sa tak k 312 a 310 peruti. Všetky perute začínajú spoločne operovať v rámci 10. stíhacej skupiny a ich úlohou sú poväčšine sprievody bombardérov. Po smrti A. Vašátka preberá velenie wingu W/C Karel Mrázek. V akcii, pri ktorej stratil čs. wing svojho prvého veliteľa, sa podaril jeho pilotom husársky kúsok, keď ich zásluhou pristál v Anglicku nepoškodený Focke Wulf FW-190.
 
V auguste 1942 sa čs. stíhači zúčastnili operácie ,,Jubilee”, čo bol akýsi nácvik pre budúce vylodenie v Normandii. V tejto akcii zostrelili 2 nepriateľské lietadlá iste, 5 pravdepodobne a 15 lietadiel Luftwaffe poškodili.
 
V marci 1943 sa veliteľom krídla stáva W/C František Doležal. V dôsledku pomerne vysokých strát a nedostatku vycvičených záloh bol wing prevelený na sever, kde mal za úlohu hliadkovanie nad hlavnou základňou Britského námorníctva Scapa Flow. Tu mali čs. piloti možnosť zalietať si na lietadlách Spitfire ,,Strato”, čo bola výšková úprava verzie HF MK. VI a VII.
 
V priebehu októbra 1943 sa wing postupne presunul do južného Anglicka na základňu Ibsley. Nasledujú bežné sprievody bombardérov nad Francúzsko. Pred inváziou vo Francúzsku dochádza k zmene štruktúry letectva a tak je po vytvorení Taktického letectva čs. wing sem zaradený ako 134. Czechoslovak Airfield. S novým začlenením dochádza aj k prezbrojeniu na moderné lietadlá  Spitfire LF Mk IXC.
 
Napriek nedostatku pilotov odchádza vo februári 1944 skupina 20 letcov pod vedením Františka Fajtla do ZSSR, aby tu položili základ novej leteckej jednotky. ČS. wing sa v tomto období zúčastňuje najmä bombardovania odpaľovacích rámp rakiet V-1.
 
6. júna bola zahájená invázia v Normandii. Piloti čs. wingu hliadkovali nad plážami výsadkov, avšak bez kontaktu s nepriateľom. Až na druhý deň sa uskutočnili prvé súboje s nepriateľom, v ktorých zostrelili 3 lietadlá a poškodili ďalších 5 bez vlastných strát. 28.6.1944 piloti čs. wingu pristávajú na letisku B-10 pri meste Plumetot v Normandii. Odtiaľ operujú dva dni, útočia na nepriateľské kolóny. Wing bol zaradený pod ADGB (vzdušná obrana Británie) a zúčastnil sa obrany proti nemeckým strelám V-1. Ďalšou náplňou bolo sprevádzanie bombardérov a útoky na pozemné ciele v Holandsku. V novembri 1944 dochádza k zmene velenia, W/C Vybírala strieda W/C Jaroslav Hlado. Keď v máji vypuklo v Prahe povstanie, čs. wing chcel zasiahnuť, ale musel dodržať dohody víťazných veľmocí . 7. augusta 1945, v mierovej Prahe, pristáli po šiestich rokoch lietadlá čs. letcov na letisku Ruzyň. 
  
6. Záver
Počas druhej svetovej vojny bojovalo na strane spojencov viac ako 900 letcov z Československa. Aj oni prispeli k tomu, že nebolo zaradené medzi porazené, ale víťazné krajiny. Odchádzali tajne, nikým nevšimnutí, no vrátili sa so slávou, vítaní celým národom. Viac ako polovici sa krídla zlomili skôr, ako sa stihli vrátiť. Keď po šiestich rokoch konečne stáli na pôde oslobodeného Československa, prezident E. Beneš povedal: ,,Ďakujeme Vám, Vlasť Vám to nikdy nezabudne.” Mal pravdu, vlasť skutočne nezabudla. V roku 1948 začalo hromadné prepúšťanie bývalých príslušníkov  kráľovského letectva z armády a ich následné umiestnenie do táborov nútených prác a väzení. Tých, čo nezlomila vojna, zlomili väzenské múry. Dlhých dvadsať rokov boli označovaní za kolaborantov a vlastizradcov, no až v roku 1968 boli konečne rehabilitovaní.
 
Od obdobia prvej republiky sa každý rok v Prahe koná Letecký ples. Každý rok sú naň pozývaní aj letci, ktorí pôsobili počas druhej svetovej vojny v kráľovskom letectve. Z roka na rok ich prichádza menej a menej...