Egypt

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 23.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 20 067 slov
Počet zobrazení: 5 835
Tlačení: 345
Uložení: 376
Prečo práve Egypt?
 
Projekt, pre ktorý som sa rozhodla má názov Staroveký Egypt. Dá sa povedať, že táto téma sa mi ponúkla sama asi pred štyrmi rokmi, kedy som prečítala prvú knihu s egyptskou tématikou- Eypťan Sinuhe. Táto kniha bola prvým podnetom na to, aby som sa začala Egyptu venovať. Spočiatku som len čítala knihy, neskôr som začala zhromažďovať informácie do počítača- a to z kníh, dokumentárnych filmov, článkov z časopisov i z internetu, ktoré mi poslúžili ako výborný podklad pri práci na mojom projekte.
 
Pomenovanie "klenotu Nílu" pochádza zo staroegyptského pomenovania pyramídy panovníka 6.dynastie Pepiho I. Mennefer Pepi, v preklade Pepi je pevný a dobrý. Podľa pyramídy bolo pomenované aj hlavné (sídelné) mesto Starej ríše Mennefer (gr. Memfis). Náboženské meno Menneferu znelo Hikuptah, teda Palác Ptahovho ducha, čo v neskoršom gréckom preklade dalo:
 
Panovník- faraón
Staroveký Egypt možno považovať za teokratický štát, v kt. vládne zbožštený kráľ- faraón, ktorému Egypt zverili do správy bohovia a preto mu patrí všetko hnu-teľné i nehnuteľné. V tomto ponímaní bol "majiteľ" vlastne len správcom a jeho po-vinnosťou bolo starať sa, aby zverené statky prosperovali. Vládca - faraón mal právo odňať mu zverené statky, napr. ako trest za previnenie nezlučiteľné so zákonmi, alebo v prípade nespokojnosti so správou majetkov ktoré zveril konkrétnej osobe. Faraón bol zástupcom bohov na zemi, inštitúciou stvorenou na ochranu zákona a rovnováhy v krajine.
TUTANCHAMON
 
Život Tutanchamona
Tutanchamon, syn egyptského faraóna Achnatona, sa pôvodne volal Tutanchaton, pretože jeho otec začal ako prvý v dejinách Egypta praktizovať monoteizmus t. j. viera v jedného boha(Atona, preto Tut-ank-aton). Pre Egypťanov to teda bola veľká zmena, no samozrejme sa to nepáčilo najmä kňazom, ktorí boli po faraónovi prak-ticky najmocnejšími ľuďmi v krajine a ktorí vlastne slúžili mnohým bohom uctievaným v Egypte a teda z toho profitovali. Faraón Achnaton bol zavraždený a jeho syn vtedy Tutanchaton musel i keď ako deväťročný prevzať trón po svojom otcovi. A tak sa spustili mechanizmy, ktoré s mladým panovníkom po celý jeho život manipulovali. Najprv bol aj s jeho mladou (11-ročnou) manželkou Anchesenaton prevezený z bývalého hlavného mesta vybudovaného jeho otcom Achnatonom-Achetatonu do bývalého hlavného mesta Théby. Bol nútený verejne zavrhnúť vieru svojho otca a opäť prijať vieru starú teda polyteizmus t. j. viera v mnohých bohov. Zmenilo sa mu teda aj meno z Tutanchaton na Tutanchamon(Amon-najvyšší egyptský boh). Meno sa zmenilo aj jeho manželke z Anchesenaton na Anchesenamon. Mal troch radcov: Aje-hlavný radca, Maja-pokladník, mal na starosti jeho hrobku a Harembheb-veliteľ armády. Pri vyšetrovaní rontgenových snímkov si lekár všimol malú škvrnu niečo ako krvnú zrazeninu na spodnej časti lebky, ktorá mohla byť príčinou smrti. Ako prvá bola podozrivá Anchesenamon. Motív jej činu bol zrejmý až po zistení, že 2-krát potratila. V hrobke sa totiž našli dva mumifikované plody. Jeden sa narodil veľmi predčasne a druhý sa narodil už mŕtvy. Manžela mohla teda obviňovať z neschopnosti mať s ňou zdravé deti. Motív by bol teda dosť silný- zúfalstvo. Avšak z dobových malieb bolo vidno, že svojho muža ľúbila, a preto bola zo zoznamu po-dozrivých vylúčená. Ďalším podozrivým sa stal Maja. Po faraónovej smrti by mohol zbohatnúť, no prečo, keď bola Tutanchamónova hrobka prvý krát vykradnutá ju opäť zrenovoval a zapečatil. Maja bol teda nevinný. Harembheb, človek, ktorý mladého panovníka najmä pre jeho postihnutie nemal veľmi v láske. Bol však priveľkým patriotom,aby sa odhodlal na takýto čin. Ostával Aje. Práve on bol po faraónovi najmocnejším mužom v krajine. Pravdepodobne sa mu moc zapáčila, keď  vlastne vládol on , pretože Tutanchamon nebol na takúto funkciu odborne ani duševne spôsobilý. Postupne však mladý panovník začal zisťovať, kým vlastne je a akú moc má jeho slovo. A tak vrah začal konať. Musel si to načasovať na dobu v ktorej bol faraón najzraniteľnejší. A každý človek je prirodzene najzraniteľneší v spánku. Jeho spálňa však bola celú noc dobre strážená a nikto zvonku nemal ani najmenšiu šancu sa k panovníkovi dostať. Musel to byť teda niekto faraónovi veľmi blízky. Napríklad aj Aje. Súdny lekár si veľmi dobre všimol krvnú zrazeninu v spodnej časti lebky. Keď faraón spal Aje k nemu prišiel a prudko mu zdvihol hlavu, čím mu vlastne spôsobil zlomenie krčnej chrbtice.
 
Na dobových maľbách bol vyobrazený aj obrad otvárania úst, ktorý mal vykonávať nástupca panovníka. A tento obrad vykonával Aje. Sú tu však aj iné dôkazy o Ajeho vine. Aby svoje nástupníctvo zlegalizoval, prinútil Anchesenamon, aby sa za neho vydala. Anchesenamon s tým ale samozrejme nesúhlasila a útechu hľadala u paradoxne najväčšieho nepriateľa Egypta a to u chetitského kráľa. Skúsme si teda predstaviť jej zúfalstvo, keď bola ochotná spáchať i vlastizradu, len aby sa nemusela vydať za Ajeho. Vrchol Ajeho cynizmu bol však v tom, že Tutanchamonovi ukradol jeho hrobku, v ktorej ale detektívi objavili maľbu pre panovnícku hrobku veľmi netypickú. Panovníci museli byť vždy urodzeného pôvodu a vo svojich hrobkách nemali maľby z lovu, pretože tieto maľby boli typické iba pre ľudí neurodzeného pôvodu. A práve takúto maľbu našli v Ajeho hrobke. Aje sa teda vlas-tne takto bohom priznával, že svoj úrad získal protizákonne. Detektívi použili moder-né i tradičné spôsoby aby zistili príčinu smrti faraóna Tutanchamona. A takto napravili i nespravodlivosť , ktorá bola na faraónovi toľké tisícročia páchaná.
 
Objavenie hrobky
Všetko sa to začalo v roku 1907,keď lord Carnarvon uzavrel zmluvu o spolupráci pri výskumoch na západnom brehu Nílu v Tébach s Howardom Carterom, egyptológom, ktorý začínal ako prepisovateľ egyptských textov.

Pátranie po stratenej hrobke

mladučkého faraóna v Udolí kráľov sa začalo v roku 1917.V rokoch 1921-1922
sa Carnarvon odradený opakovanými neúspechmi rozhodol práce ukončiť.

Carter
ho však presvedčil, aby financoval ešte aspoň jednu sezónu. Vypracoval plán
malého trojuholníkového priestoru pred hrobkou Ramesseho VI. Bol presvedčený, že hrobka Tutanchamona sa nachádza niekde v tom trojuholníku. 1.novembra 1922 sa začala nová výskumná sezóna a o tri dni neskôr robotníci objavili kamenné schody vedúce k zamurovanému vchodu. Do omietky boli odtlačené pečate úradníkov pohre-biska. Ďalšie pečate označovali za vlastníka hrobky Tutanchamona. Hrobka bola dru-hýkrát zapečatená už v staroveku, čo znamenalo, že niekto do nej vnikol už krátko po jej oficiálnom zapečatení. Ale kedže nové pečate neboli porušené, zostávala nádej, že obsah bude viac-menej neporušený. Carter na pokraji sebaovládania zastavil .

výskumné práce a obnovil ich až po príchode lorda Carnarvona do Luxoru
26. novembra. Keď prekonali zamurovaný vchod,dostali sa do krátkej klesajúcej chodby zaplnenej skalami. Na jej konci bol ďalší zapečatený vchod. Keď Carter do neho urobil otvor, naskytol sa mu úžasný pohľad. Celá miestnosť bola prepchatá zlatými predmetmi, nábytkom, truhlicami a inými predmetmi. Boli tam dokonca aj šipy, s ktorymi sa Tutanchamon učil strieľať z luku. Vstup do hrobovej komory strážili dve pozlátené Tutanchamonove sochy. Keď prekonali aj tento vchod, Carter onemel od úžasu. Takmer celú hrobovú komoru vypĺňala veľká pozlátená skriňa. V nej
boli ďalšie tri zlaté skrine a nakoniec žulový sarkofág. 12.februára 1924 nadvihli vrchnák sarkofágu. V ňom boli ďalšie tri rakvy zapadajúce do seba. Zhotovené boli z cédrového dreva a pokryté zlatou fóliou. Vrchnák prvej rakvy sa zdvihol až vo febru-ári roku 1925. Pod ňou bola druhá rakva tiež z pozláteného dreva zdobená doplnka-mi z lapisu lazuli, fajansy a obsidianu. Tretia, posledná rakva, bola najveľkolepejšia. Bola zhotovená zo zlatého plechu hrubého 2,5-3 mm, merala viac ako 1,8 m a vážila 110,4 kg. V nej bolo telo Tutanchamona. Jeho múmiu pokrývali najkrajšie predmety z
celej hrobky. Faraón mal hlavu pokrytú zlatou posmrtnou maskou zdobenú lapisom lazuli a modrým sklom. Lord Carnarvon sa bohužiaľ nikdy nedozvedel čo obsahoval sarkofág, pretoze 5.apríla 1923 zomrel na zápal pľúc ako následok uštipnutia infiko-vaným komárom. Vynášanie predmetov z hrobky sa skončilo až v roku 1928.

Náboženstvo
Egypt nebol krajinou v ktorej čo sa týka náboženstva vládol monoteizmus (uctie-vanie len jedného boha). Panteón egyptských bohov bol skutočne rozsiahly a ne-prehľadný, neexistovala žiadna postupnická línia, žiadne následníctva, či preukáza-teľné vzťahy. Napriek tomu nikto neobmedzoval vieru toho druhého. Veď dnes lo-kálny (významovo) bôžik mohol byť zajtra bohom na ktorého sa obracia sám panov-ník. Tak sa spočiatku lokálny bôžik Amon "vypracoval" až na hlavu božského pante-ónu. Keď faraón Meni dovŕšil zjednotenie Horného a Dolného Egypta do už beztak bohatého panteónu egyptských bohov pribudlo ešte veľa bohov a bôžikov dovtedy len lokálneho charakteru.  U niektorých božstiev tento charakter pretrval, iné sa rozšírili po celej krajine a ich význam vzrástol. Náboženstvo bolo základnou a neod-deliteľnou súčasťou života v krajine, faraónom počnúc a roľníkom končiac.
 
Najznámeší bohovia: 
Amenhotep, Amon, Anut, Apis, Apop, Arensnupis, Aton, Atum, Baal, Baba, Banebdžedet, Benu, Bes, Búchis, Duamutef, Geb, Hapi, Herišef, Hórus, Hu, Heh, Cheprer, Chnum, Chonsu, Ihej, Imhotep, Imseti, Inheret, Kebehsenuf, Kuk, Mahes, Mandulis, Mehen, Min, Mnevis, Moncu, Nefertem, Neper, Nun, Ptah, Re/Ra, Rešef/Rešep, Sah, Sia, Sutech, Sobek, Sokar, Šai, Šesemu, Šu, Tatenen, Thovt,Tveret, Usir (gr. Osiris), Vepuauet/Vepvovet
 
Najznámejšie bohyne:
Aker, Amaunet, Amemait, Anat, Anuket/Anukis, Astarte, Bastet, Bat, Eset, Hathor, Hatmehit, Hehet, Heket, Ipy/Ipet, Ištar(a), Kadeš, Kauket, Maat, Mafdet, Mehet-Weret, Meretseger, Meschenet, Mut, Naunet, Neit, Nechbet, Nebthet, Nut, Pachet, Renenutet, Satet/Satis, Sachmet, Selket(a)/Serket(a), Sešat, Sopdet/Sothis, Tait, Tefnut,Vadžet

Bohovia
Aker
(bohyňa)
dva levy chrbtami k sebe, pruh zeme s leviou alebo ľudskou hlavou na každom konci hadia hlava
spojitosť/úloha: Zem, východný a západný horizont, podsvetie

Amaunet
(bohyňa)
hadia hlava
Hermopolis Magna
prvotná skrytá sila

Amenhotep syn Hapuov
(boh)
podoba človeka
Théby
lekárstvo

Amemait
(bohyňa)
krokodýlia hlava, predná časť - panter alebo lev, zadná časť - hroch
Théby
pohlcuje srdce ako vykonávateľka rozsudku pri vážení srdca

Amon
boh
muž s korunou s dvojicou vysokých pier, baran alebo barania hlava, hus, žabia hlava
Théby, Hermopolis
kráľ bohov, Prvotná skrytá sila

Anat
bohyňa
žena s kopijou, sekerou a štítom
Magna
vojna, sýrsko-palestínska
Anut
boh
šakal, šakalia hlava
cintoríny, balzamovania
 
Anuket/Anukis
bohyňa
žena s korunou s vysokými perami a papyrusovým žezlom
Elefantína
katarakty, lovkyňa

Apis
boh
býk
Mennefer
zjavenie boha Ptaha

Apop
boh
had
chaos, podsvetie, nepriateľ boha slnka
 
Arensnupis
boh
muž s korunou z pier
Filé (Philae)
núbijský boh

Astarte
bohyňa
nahá žena idúca na koni s korunou atef alebo býčimi rohmi
vojna, sýrska bohyňa

Aton
boh
slnečný kotúč
Achetaton
boh slnka

Atum
boh
muž s kráľovskou rúškou nemes alebo dvojitou korunou, had
Heliopolis
celistvosť, stvoriteľ, boh slnka
 
Baal
boh
muž so špicatou bradou a prilbou s rohmi držiacimi céder, palicou alebo kópiou
obloha, búrkam sýrsky (ugaritský) boh

Baba
boh
pavián
lúč nebeských dverí alebo sťažeň bárky v podsvetí

Banebdžedet
boh
baran
Mendes
mužnosť, obloha
 
Bastet
bohyňa
mačka, mačacia hlava
Búbastis
dcéra, oko Reovo

Bat
bohyňa
ľudská hlava s ušami a rohmi kravy a telom v tvare náhrdelníka
Horný Egypt
nebeská bohyňa, úroda

Benu
boh
volavka
Heliopolis
boh slnka, znovuzrodenia

Bes
boh
leví trpaslík
domácnosť, rodenie detí
 

Búchis
boh
býk
Armant
stelesnenie Rea a Usira
 
Duamutef
boh
šakalia hlava
kanopa, žalúdok&črevá, východ
 
Eset
bohyňa
žena s hlavou zdobenou trónom
vr. Filé
matka (kráľa), kúzelná
 
Geb
boh
muž i ithyfalický, niekedy hlavu zdobí hus alebo červená koruna
Heliopolis
zem, úroda
 
Hapi (1)
boh
muž s ochabnutými prsami a hlavou zdobenou vodnými rastlinami
Heliopolis
nílska záplava

Hapi(2)
boh
s hlavou paviána
kanopa, pľúca, sever

Hathor
bohyňa
krava, žena s kravskými ušami alebo rohmi rámujúcimi slnečný kotúč, alebo s hlavou zdobenou sokolom
Dendera, Del el-Bahrí
matka (obzvlášť kráľov), láska, úroda, sexualita, hudba, tanec, alkohol, Byblos, tyrkys

Hatmehit
bohyňa
ryba lepidotus
Mendes

Hehet
bohyňa
Hermopolis Magna
Prvotná, beztvarosť, záplava

Heket
bohyňa
žaba, alebo žena s žabou hlavou
Kús
rodenie detí

Herišef
boh
baran s dlhými rohmi s korunou atef zdobenou slnečným diskom
Herakleopolis
Prvotná sila, stvoriteľ, boh slnka
 
Hórus
boh
sokol, alebo muž so sokolou hlavou
Edfu, Hierakonpolis, Behdet
obloha, hráľovstvo
 
Hu
boh
muž
božský výrok (slovo), autorita

Heh
boh
so žabou hlavou, muž držiaci palmový list
Hermopolis Magna
Prvotný, beztvarosť, záplava, nekonečno
 
Cheprer
boh
skarab alebo muž s hlavou skaraba
stvoriteľ, slnečný boh

Chnum
boh
baran alebo muž s baraňou hlavou
Elefantína, Esna
stvoriteľ, hrnčiar, katarakt, úrodná pôda


Chonsu
boh
dieťa s hlavou zdobenou mesiacom (v úplnku) a polmesiacom
Théby
Mesiac
 
Ihej
boh
dieťa
Dendera
sistrum (chrastítko)

Imhotep
boh
sediaci muž s priliehavou čiapkou a papyrusovým zvitkom
Mennefer, Veset
múdrosť, lekárstvo


Imseti
boh
s ľudskou hlavou
kanopa, pečeň, juh


Inheret
boh
muž, brada, hlava zdobená štyrmi perami
Cenej
bojovník/lovec držiaci kopiju

Ipy/Ipet
bohyňa
hroch
Théby
magická astrálna ochrana

  -12-
Ištar(a)
bohyňa
žena
"pani bitky", sexualita, plodnosť, lekárstvo, asýrska bohyňa
 
Kadeš
bohyňa
nahá žena stojaca na levovi
sväatá extáza, sexuálne potešenie, Stredný Východ

Kauket
bohyňa
s haďou hlavou
Hermopolis Magna
Prvotná, temnota

Kebehsenuf
boh
s hlavou sokola
kanopa, čreva, západ

Kuk
boh
s žabou hlavou
Hermopolis Magna
Prvotný, temnota
 
Maat
bohyňa
žena s hlavou zdobenou jedným perom
poriadok, pravda, spravodlivosť

Mafdet
bohyňa
žena, panter
ochrana pred hadmi a škorpiónmi

Mahes
boh
lev
Leontopolis, Búbastis

Mandulis
boh
muž s hlavou zdobenou baraními rohmi, perami, slnečným kotúčom a kobrami
Kalabša, Filé
boh slnka, Dolnej Núbie

Mehen
boh
zvinutý had
ochranca boha slnka

Mehet-Weret
bohyňa
krava
obloha, prvotné vody, "Veľká záplava"

Meretseger
bohyňa
kobra
západné Théby
"Vrcholok západu"; Tá, ktorá miluje mlčanie, rodenie detí, osud

Meschenet
bohyňa
tehla s ľudskou hlavou; žena s hlavou zdobenou dvojrohou delohou

Min
boh
muž so stoporeným penisom a hlavou zdobenou dvojicou pier
Koptos, Achim
plodnosť, banícke oblasti vo Východnej púšti

Mnevis
boh
býk
Heliopolis
svätý býk boha slnka, orákulum

Moncu (Moncev)
sokol alebo muž so sokolou hlavou, slnečným kotúčom a dvojicou pier
Théby
vojna
 
Mut
bohyňa
sup(ica)
Théby
materstvo
 
Naunet
bohyňa
s haďou hlavou
Hermopolis Magna
prvotné vody

Nefertem
boh
muž s hlavou zdobenou lotosovým kvetom; s levou hlavou
Memfis, Butó
prvotný lotosový kvet

Neit
bohyňa
žena s červenou korunou Dolného Egypta, držiaca štít a skrížené šípy
Sais
bojovníctvo, tkáčstvo

Nechbet
bohyňa
sup(ica)
el-Káb
božská patrónka Horného Egypta

Neper
boh
muž
boh zrna

Nebthet
bohyňa
žena s hlavou zdobenou košíkom a hradbou
pochovávanie, ochrankyňa
 
Nun
boh
muž držiaci nad hlavou slnečnú bárku, s hlavou žaby, pavián
Heliopolis
prvotné vody
 
Nut
bohyňa
žena, krava
Heliopolis
obloha, sarkofág
 
Pachet
bohyňa
levica vr. vstupu do wádi vo Východnej púšte blízko Beni Hasanu
 
Ptah
boh
sčasti mumifikovaný muž s priliehavou čiapkou a žezlom was-džed-anch
Mennefer (gr. Memfis)
stvoriteľ, remeselník
 
Re/Ra
boh
s hlavou barana alebo sokola zdobenou slnečným kotúčom a kobrou
Heliopolis
stvoriteľ, boh slnka

Renenutet
bohyňa
kobra
Fajjúm
žatva, starostlivosť o deti

Rešef/Rešep
boh
muž s bradou a bielou korunou s gazelou hlavou vpredu a stuhou vzadu
 
Sah
boh
muž
Orion

Satet/Satis
bohyňa
žena s bielou korunou a antilopími rohami
Elefantína
ochrankyňa južnej hranice, plodnosť

Sachmet
bohyňa
levica, alebo s hlavou levice
Mennefer
"Mocná", dcéra boha Rea, lekárstvo

Selket(a)/Serket(a)
bohyňa
žena s hlavou zdobenou škorpiónom
pochovávanie, ochrankyňa

Sešat
bohyňa
žena s odevpm z kože pantera a sedemcípou hviezdou na hlave
písanie
 
Sia
muž
božské poznanie (náhle vnuknutie), intelektuálne schopnosti

Sutech
boh
neidentifikovateľný štvornožec alebo "zviera Sutech"
Ombos, Nakáda
chaos, neplodnosť, púšť, búrka

Sobek
boh
krokodýl alebo muž s krokodýlou hlavou
Kom Ombo, Fajjúm
moc faraónov

Sokar
boh
mumifikovaný muž s korunou, rohmi, kobrami, korunou atef, slnečným kotúčom, so sokolou hlavou
Mennefer
pochovávanie

Sopdet/Sothis
bohyňa
žena s hviezdou na čele
"psia" hviezda Sírius

Šai
boh
muž
osud

Šesemu
boh
muž
Fajjúm
démon podsvetia, lisy na víno a masti

Šu
boh
muž s perom na hlave, s levou hlavou
Heliopolis, Leontopolis
vzduch, Reovo oko
 
Tatenen
boh
muž s korunou s dvojicou pier a baraními rohmi
Mennefer
objavujúca sa nílska naplavenina z ustupujúcej záplavy, rastlinstvo

Tait
bohyňa
žena
tkáčovstvo

Tefnut
bohyňa
žena,s lvou hlavou, kobra
Heliopolis, Leontopolis
vlaha, Okoh boha Re, ureus
 
Thovt, (Thoth)
boh
pavián, ibis alebo muž s hlavou ibisa
Hermopolis Magna
mesiac, poznanie, pisári

Tveret
hroch (s časťami leva a krokodýla)
domácnosť, rodenie detí
 
Usir (gr. Osiris)
boh
mumifikovaný muž s korunou atef
Abydos, Búsiris
posmrtný život, znovuzrodenie, smrť, plodnosť, poľnohospodárstvo
 
Vadžet
bohyňa
kobra, levica
Butó
strážkyňa Dolného Egypta, ureus

Vepuauet/Vepvovet
boh
šakal, alebo so šakalou hlavou
Assiut
"otvárač ciest"

Sny & snáre
Okrem neotrasiteľnej viery v život po živote verili starovekí Egypťania aj moc snov. Sen a jeho význam podľa nich mohli významne ovplyvniť ich život. Zbierky textov spojených so snami a ich významom, dnes označované ako snáre, preto predstavovali významný prostrie-dok na predvídanie budúcnosti. Snáre obsahujú opis možných priebehov sna a to čo sa stane človeku, ktorému sa daný sen prisnil (resp. ako to ovplyvní jeho život). Nie každý staroveký Egypťan vedel čítať a písať je reálny predpoklad, že snáre nepatrili k výbave rodiny, ale že sa nachádzali v zbierkach chrámov. Niektorí kňazi sa napríklad špecializovali práve na sny a pri ich vykladaní sa "radili" so zbierkami textov - snármi. Do týchto chrámov a za týmito kňazmi chodili tí, ktorí chceli vedieť čo ich sen znamená a ako to ovplyvní ich ďalší život. Obsah sna a predpoveď z toho vyplývajúca boli prepojené akousi mágiou slova. Slovné hračky totiž boli považované za veľmi mocný magický nástroj. Slovo pre osla bolo aa, pre povýšenie zasa saa. Preto nás asi neprekvapí keď sen o oslovi predpovedal, že dotyčný sa čoskoro dočká povýšenia.
Jeden z najznámejších snárov je tzv. Papyrus Chester Beatty III. kt. patril Qenherchepšefo-vi, pisárovi zodpovednému za administratívu Dér el - Medíny (koniec 13. a začiatok 12. st. pr. n. l.). Jeho knižnica bola vskutku rozsiahla, okrem tohto snára obsahovala aj kalendár šťast-ných a smolných dní, magiké zariekadlá, básnické zbierky a nechýbali ani pojednania o histó-rii. Qenherchepšef mal v chráme na starosti hovorené aj písané slovo. Teda okrem bežnej úradničiny sa zaoberal aj snami (ich zapisovaním a následným výkladom) a pri výpočte jeho kompetencií nesmieme zabudnúť ani na zariekania a zaklínadlá, v starovekom Egypte neodmysliteľne späté s mágiou (slova).

Sen o Sfinge
Medzi najznámejšie zapísané sny patrí ten Thutmose IV., ktorému sa vraj prisnilo (keď unavený zaspal pri Sfinge), že ak ju očistí a navráti je pôvodnú podobu stane sa kráľom. Thutmose IV. nechal Sfingu očistiť a opraviť a svoj sen dal zaznamenať nielen na papyrus, ale keď sa stal panovníkom dal ho vytesať aj ako stélu, ktorú umiestnil medzi laby Sfingy.

Ťažká noc, alebo zlý sen
Zlý sen bol hotovou pohromou pre toho komu sa prisnil. Niektoré sny však boli obzvlášť zlé a kruté a namiesto oddychu prinášali snívajúcemu strach a úzkosť. Dnes tomu hovoríme "nočná mora". Egypťania na sny hodne dali a proti tým zlým sa snažili chrániť zdobenými podhlavnicami a zaklínadlami. Už spomínaný Papyrus Chester Beatty III. odporúča používať pri prebúdzaní sa z nočnej mory ochranné zaklínadlá. Na podhlavniciach boli vyobrazovaní Tveret (niekedy držala nože na ochranu spiaceho pred ohrozením) a Besa (obľúbený domáci bôžik).

Sen ako zbraň
Nočné mory sa dali použiť aj ako zbraň proti svojmu nepriateľovi - magický papyrus datovaný do Ptolemaiovského obdobia napríklad ľuďom radil ako nasmerovať Sutechov hnev proti nepriateľovi a privodiť mu nočné mory, v horšom prípade aj smrť. Nešťastie, alebo smrť mohol Egypťan privodiť rivalovi aj tak, že mu poslal sen so zlým znamením.

Liečivý sen
Používanie sna ako liečivého prostriedku (tzv. inkubácia) bolo veľmi obľúbené hlavne v prvom tisícročí pr. n. l. Ľudia spávali v priestoroch nazývaných liečivé svätyne (alebo aj sanatóriá), ktoré boli postavené v priestoroch chrámov výlučne pre tento účel. Pobyt v takomto prostredí mal človeku zabezpečiť dobré a uzdravujúce sny. Liečivé svätyne boli hojne vyhľadávané napríklad pri liečení neplodnosti. Na tento účel bola pretvorená časť zádušného chrámu Hatšepsovet v Dér el-Bahrí. Chrám bol zasvätený zbožšteným mudrcom Imhotepovi (vezír a hlavný architekt Džosera, 3. dynastia) a Amenhotepovo, synovi Hapuovom (hlavný úradník Amenhotepa III., 18. dynastia).
Z Rímskeho obdobia sa dochoval príbeh Setne Chamvaseho a Si-Usira opisujúci ako Mehusche, manželka Setneho, hľadá liek na svoju neplodnosť. Preto sa rozhodne stráviť noc v spomínanej svätyni kde sa jej prisní sen v ktorom dostáva radu, aby si pripravila liek z rozdrveného melóna a užívala ho. Keď tak urobila (a v sne bolo aj jasne uvedené, že musí mať pohlavný styk s manželom), úspešne otehotnela.

Sen - orákulum
Nebolo výnimkou, že pri určitých udalostiach sa človeku vo sne zjavilo niektoré božstvo a naznačilo ako ďalej v danej veci. Z obdobia Novej ríše sa napríklad dochoval príbeh úradníka z Vesetu, ktorému bohyňa Hathor dala inšpiráciu kde postaviť hrobku.
 
Chrámy - príbytky bohov
Pomenovanie boží dom vychádzalo zo staroegyptského „per necer“, alebo z „hut necer“ – sídlo boha. O chráme starovekí Egypťania hovorili aj ako o znázornení miesta kde prebehlo stvorenie a jeho primárnym účelom bolo odrážať a udržiavať božský poriadok stvorenia“. Definícia chrámu ktorá by ho označila stručne ako sa-králnu stavbu by ale neobsiahla všetko čoho sa tento pojem v skutočnosti týka. V starovekom Egypte to nebola len stavba nábožen-ská. Chrám fungoval aj ako eko-nomické centrum - na naplnenie potrieb hlavného obyvateľa – boha bolo predsa tre-ba potraviny, materiály a suroviny. Väčšina chrámov vlastnila stáda dobytka, polia, pozemky, pracovali pre ne tisíce ľudí a všetky tieto faktory spolu tvorili významnú ekonomickú silu ktorú nebolo možné ignorovať. Sila ekonomiky však ide ruka v ruke s vplyvom politickým. A tak bol chrám faktorom ktorý nebolo možné podceniť. Malá ilustrácia: Amon bol veľmi dlho len malým lokálnym bôžikom bez väčšieho vplyvu. Tomu zodpovedal aj počet a stav jeho chrámov. Rastúci počet stúpencov, viera panovníka (a z nej vyplývajúca podpora) v tohto boha - to všetko boli faktory ktoré ho v Novej ríši vyniesli až na čelo božského panteónu. S jeho vzostupom rástla aj moc jeho kňazov a chrámov. Niekdajší lokálny chrám nadobudol na dôležitosti, vzrástol jeho majetok a vplyv, veľkňaz patril medzi najmocnejších mužov v krajine. K spokoj-nosti boha sa dalo dospieť len naplnením jeho potrieb a rešpektovaním jeho hodnôt.
Chrám bol riadený organizovanými úradníkmi, ktorí zodpovedali veľkňazovi za hladký chod činností súvisiacich s chrámom. K jeho zamestnancom patrili roľníci, stavitelia, pisári, hudobníci, umelci a pravdaže aj kňazi. Tí ktorí pracovali pre chrám nesmeli byť od svojej práce odvedení bez súhlasu veľkňaza, alebo bez nariadenia panovníka.

K
chrámu viedla aleja – procesná cesta väčšinou lemovaná sochami. Procesná ces-ta viedla k hlavnej bráne označovanej ako chrámový pylón (z gr. pylon). Chrámový pylón tvorili dve veľké murované špicaté veže s vchodom v strede. Pred pylónom boli po stranách vztýčené vlajky na dlhých žrdiach. Niekedy označoval vstup do chrámu obelisk, alebo dvojica obeliskov. Za pylónom sa nachádzal peristyl – veľké otvorené nádvorie lemované stĺporadím. Stredová os chrámu bola priama. Na druhej strane veľkého nádvoria, oproti prvému pylónu, sa nachádzal menší vchod označovaný ako druhý pylón. Týmto vnútorným vchodom smeli prejsť len kňazi.

Väčšina „smrteľníkov“ sa zvyčajne nedostala ďalej ako k vchodu do chrámového komplexu, vstup mali povolený len do vonkajších posvätných miest chrámu, aby sa mohli pomodliť k bohom a predniesť im svoje túžby a prosby, nikto z nich však nesmel zazrieť kultovú sochu boha v naose. V neskorších dobách sa chrámové reštrikcie o čosi zmiernili a peristyl bol aspoň z časti prístupný, ľudia tam mohli prinášať obetiny a prednášať svoje prosby. Dôraz bol kladený na to, že boh počuje prosby a modlitby, takže na sochy, stély, obrazy a steny sa maľovali uši. Niekedy boli stély a sochy na vonkajšej časti chrámu popísané hieroglyfmi, ktoré predstavovali zaklínadlá majúce liečiť, alebo chrániť pred uštipnutím hada, škorpióna, odháňať choroby (napr. Hórovo cippi). Vnútorné miestnosti slúžili na ukladanie obradných nástrojov a slúžili sa v nich tajné chrámové obrady. Na veľké otvorené nádvorie za pylónom mohol vstúpiť len ten kto spĺňal podmienky obradnej čistoty.Za druhým pylónom sa nachádzal hypostyl, ktorého strechu podopierali rady stĺpov. Otvory v hornej časti obvodových stien a stropné okná prepúšťali primerané množstvo svetla.
 
Počet peristylov a hypostylov závisel od veľkosti chrámu, rovnako ako počet skla-dísk, predsiení, vestibulov, obetných miestností, svätýň do kt. sa vchádzalo z vnútor-ného hypostylu. Hlboko vnútri každého chrámu sa nachádzala „svätyňa svätých“ – najsvätejší priestor kde žil samotný boh. Boh, alebo bohyňa prebývali v kultovej soche stojacej vo vyvýšenej schránke nazávanej naos (staroeg. – „nau„/gr. - naos) , obvykle vyhotovenej z kameňa alebo dreva s drevenými dverami. Od čias Novej ríše mávala schránka často podobu bárky (tzv. bárkové schránky). K bohovi nemal okrem veľkňaza a faraóna prístup nikto. Podlaha chrámu stúpala od vrcholu až k schránke v naose.Podľa starovekých Egypťanov predstavoval „naos“ prvotný pahorok, sväté jazero zasa symbolizovalo prvotné vody.

Kultový chrám

Tu sa bohom hlavne predkladali obetiny, aby si ich prekladateľ zabezpečil priazeň božstiev; ústredným bodom bola svätyňa boha. Obvykle boli zasväcované triádam bohov. Najprv sa stavali zo sušených nepálených tehál (Stará ríša), neskôr už z kameňa (Nová ríša)

Zádušný chrám

Bol miestom kde sa realizovali obetiny pre Ka zosnulého panovníka, aby sa zabez-pečilo pokračovanie ich večného života. Obrady sa slúžili už počas života panovníka, chrámy boli ústredným bodom stavieb postaveným pre kráľov božský „úrad“. Cen-trom chrámu bola socha kráľa. Z obdobia Novej ríše tento typ chrámu poznáme aj ako „Chrámy miliónov rokov“. Najstaršie zádušné chrámy mali jednoduché miestnosti priliehajúce k mastabám, tento trend pretrvával cca do konca II. dynastie. Od III. dy-nastie priliehal zádušný chrám k severnej strane pyramídy. Na jeho stavbu sa začína používať kameň, má dve nádvoria (ako príklad poslúžil zádušný chrám Džosera). Počas IV. dynastie sa mení lokalizácia zádušného chrámu, zo severnej strany „putu-je“ na východnú, takže teraz ho vzostupná cesta spája s údolným chrámom (k najza-chovalejším patrí Rachefov zádušný chrám). Nová ríša – zádušný chrám stojí odde-lenie od hrobky panovníka, hrobka je situovaná do Údolia kráľov. Jeho miesto je zväčša na okraji púšte, vzdialené od hrobu, ide o skutočne majestátne stavby. Variá-ciou k zádušnému chrámu bol kenotaf, ktorý nájdeme napr. v Abydose (gr. Ebozev), ktorý bol úzko spojený s kultom zosnulého panovníka s bohmi a mal hlavne rituálny význam. Najstarší kenotaf patrí Senusretovi III. z 14. dynastie (Senvosret), najzacho-valejší Sethimu I. z XIX. Dynastie

Slnečný chrám

Bol zasvätený Reovi. Nápisy hovoria približne o šiestich slnečných chrámoch z V. dynastie, našli sa (zatiaľ) len 2. Tieto chrámy si dali postaviť prví šiesti panovníci V. dynastie, boli spojené s kultom slnečného boha v Heliopole. Najznámejšie slnečné chrámy: Userkafov v Abú Gurábe a Niuserreov v Abú Síre (časť Mennoferskej nekropoly). V dvoch slnečných chrámoch je možné vidieť zvyšky podstavcov obeliskov z kameňa a gigantický obetný oltár v podobe 4 hieroglyfov vyjadrujúcich hetep“ – obeť.
-23-
Kto bol kto v kňazskej komunite:

Vaab – najnižšie postavený kňaz, zabezpečoval bežnú údržbu v chráme, dielňach, skladoch, vrátnici, pôsobil ako dverník, neušiel ani tým najpodradnejším činnostiam
Sem – asistoval pri záverečnom obrade pohrebu „otváraní úst“ odetý v leopardej koži.
Kňaz stolistý – umýval, odieval a kŕmil kultovú sochu boha.
Kňaz času – pravdepodobne astronóm, zostavovali kalendár slávností a procesií.
Kňaz učiteľ – v „per anch“ Dome života vyučoval čítanie, písanie, opisoval rukopisy, mnohý kňaz - učiteľ pracoval aj ako pisár.

Niektorí kňazi sa ovládali vykladanie snov a predpovedanie osudu. Kňaz musel prisahať, že nikdy nevyzradí tajomstvá a mystéria svojho chrámu.
Veľkňaz
Do priameho kontaktu s bohom neprišiel okrem panovníka a veľkňaza nikto. V podstate mal celý Egypt jediného veľkňaza – panovníka. Pretože ten však nemohol byť všade poveril výkonom svojej rituálno – riadiacej funkcie v chráme určitého človeka, ktorý bol v dôvernom kontakte s bohom. Ten mal v rukách obrovskú politickú a ekonomickú moc a tým aj vplyv. Riadil ekonomicky činný kolos, spadali pod neho tisícky ľudí. Veľmi dlho menoval veľkňaza panovník, neskôr sa však začala funkcia dediť z otca na syna a vplyv panovníka na veľkňazov slabol až sa dokonca úplne stratil. Ako sme už spomenuli „šéfom“ v chráme bol veľkňaz, označovaný aj ako Prvý prorok. Jeho zástupca pre veci ekonomické a organizačné (zásobovanie, dotácie, odvody obetín, obeh tovaru, spolupráca a koordinácia s úradníkmi) nosil titul Druhý prorok, po ňom nasledoval Tretí prorok a ak šlo o veľký chrám, alebo rozsiahlu činnosť tak nebol výnimkou ani Štvrtý ei dokonca Piaty prorok (Amonov chrám v Karnaku mal veľkňaza + štyroch zástupcov).
Dôkazom kam až to môže zájst keď sa veľkňaz vymkne spod panovníkových oprát je veľkňaz Hrihor (XXI. dynastia), sídliaci na juhu krajiny, ktorý používal formu titulatúry a kartuší náležiacu panovníkovi. Nikdy si ale neuzurpoval všetky právomoci panovníka.

Hierarchia vedenia chrámu:
Veľkňaz
Druhý prorok
Tretí prorok
Štvrtý prorok
Piaty prorok


Žena v chráme 
Oslovenie „hemet necer“ označovalo manželku boha. Kňažky obvykle pochádzali z vyšších vrstiev spoločnosti. Kňažky sa venovali okrem čítania a písania aj hudbe, tancu, umeleckým prácam, alebo tkaniu látok. Božská manželka – manželka veľkňaza Amon Rea nosila tento titul. K jej povinnostiam napr. patrilo vedenie chrámových tanečníc.
 „Hemet – ka“ – kňažka zabezpečujúca obrady v kaplnkách hrobiek zosnulých.

Známe chrámy
Chrám v Abú Simbel
Dal postaviť legendárny panovník 19. dynastie (Nová ríša) Ramzes II. nielen na počesť božstiev a inštitúcie faraóna, ale aj svojej veľkej kráľovskej manželke Nefer-tari.Nachádza sa približne 250 km od dnešného Asuánu v Núbii. Okrem panovníka a Nefertari je komplex chrámov zasvätený Amon-Reovi, Re-Horachtejovi a Ptahovi.

Chrám v Achetatona

venovaný slnečnému disku - Atonovi. V preklade Atonov obzor. Dal ho postaviť panovník 18. dynastie Amenhotep IV. známy ako Achnaton. Nájdeme ho 280 km od Káhiry. Chrám dal Achnaton postaviť v novom hlavnom meste Achetatone (Atonov ostrov) ohraničenom v čase i mieste ako sľúbil panovník pri jeho zakladaní.

Chrám v Dendere

venovaný bohyni Hathor, o.i. ochrankyni ťažby tyrkysov, starovekými Egypťanmi označovaný ako Zámok sistra" alebo"Dom Hathory". Hathor bola bohyňa, lásky, radosti a krásy.
Podporné piliere niesli podobizeň bohyne, ktorej bol chrám zasvätený (zohavili ich však kresťania pri svojich atakoch). Vo veľmi dobrom stave sa zachovali múry, miestnosti a strecha.

Chrám v Karnaku
zasvätený Vesetskej triáde Amon - Mut - Chonsu.
V starovekom Egypte známy ako Ipet-Isut (Najvyberanejšie z miest). Bez nadsázky sa dá povedať, že ide o chrámové mesto budované mnohými panovníkmi (vrátane Sethiho I. a Ramzesa II. - legendárny 5. pylón) počas takmer 2 000 rokov. Pokrýva plochu 200 akrov (1 aker: 1,5 m x 0,8 km). Jeho ohradný múr zaberá takmer tretinu plochy. Hypostylová hala sa rozkladá na 54000 štvorcových metroch, so svojimi 134 stĺpmi je stále najväčšou miestnosťou ktorejkoľvek náboženskej stavby na svete. Okrem toho k hlavnej svätyni patrí ešte niekoľko menších chrámov a obrovské posvätné jazero. Karnak bol označovaný ako domovské mesto boha Amona.
 
Chrám v Menneferi
zasvätený bohovi učenosti a múdrosti Ptahovi. Nachádza sa 24 km od dnešnej Káhiry. Hlavný chrám komplexu je zasvätený Ptahovi, nachádzajú sa tam aj staršie chrámy Sachmety a Nefertema.
Chrám v Philae
Chrám pôvodne sa nachádzajúci na ostrove Philae (neskôr bol kvoli stavbe Asuánskej priehrady, v rámci akcie UNESCO - 60-te roky, premiestnený do inej lokality) je venovaný bohyni Eset (gr. Isis).
Philae v staroegyptštine znamená "koniec" v tomro prípade definovaný južnou hranicou Egypta. Chrám sa v časoch nepokojov stal útočiskom až do doby kým ho nazatvorili.
 
PYRAMÍDA
Doľnoegyptskí roľníci kedysi pochovávali svojich mŕtvych vo svojich obydliach, neskôr stavali na okraji dedín "domy mŕtvych" so šikmými múrmi. Ich náprotivky Hornoegypťania sa držali tradície pradávnych kočovníckych pohrebov na pochode - mŕtvy bol uložený do jamy prikrytej hŕbou piesku a obloženej kameňmi, neskôr na takúto jamu stavali mohylu z tehiel. Horno a dolnoegyptský spôsob sa neskôr "stretli" v mastabe. Panovníci v ranných časoch si dávali stavať mastabu, neskôr ju používali už len významné osobnosti a hodnostári. Najstaršie mastaby sa stavali z nepálených tehiel ako masívne bloky so šikmými vonkajšími múrmi. Prezrádzajú, že ich pred-chodcu možno hľadať v hornoegyptskej hrobke s mohylou. Neskôr sa k slovu prihlásil dolnoegyptský vzor a mastaby mali vzhľad obydlia. Od 4. dynastie už prevažoval kameň. S postupujúcim časom sa výzor unifikoval a rozmery rástli. Označovali ich aj ako "lavice pre obrov" alebo "paláce mŕtvych" (Čej, Ptahotep, Ptahšepse...).

Neodmysliteľnou súčasťou bola pohrebná komora, miestnosť s potrebami pre po-smrtný život (skladisko pohrebnej výbavy) a kaplnka pre zádušný kult. Na dopravu múmie do pohrebnej komory slúžila šachta, nechýbali ani uzatváracie a bezpeč-nostné zariadenia, umelecká výzdoba a nezriedka aj pohrebný múr. Stavbe mastaby sa venovala veľká pozornosť, veď predstavovala zázemie pre život na onom svete. Začínala podzemnými partiami hrobky, nadzemné prichádzali na rad až potom. Nezriedka doznala budúca mastaba zmeny ešte počas výstavby. Stávalo sa tak napríklad keď majiteľ zmenil spoločenské postavenie a potreboval tomu mastabu prispôsobiť, alebo keď mastaba zmenila majiteľa. Ten si celkom logicky chcel upraviť podľa svojich nárokov a primerane svojmu postaveniu.

Vykročenie správnym smerom - stupňovitá pyramída

Pôvodným úmyslom bola mastaba štvorcového pôdorysu (63 m každá strana, výška 9 m). Pyramída vznikla, zjednodušene povedané, ukladaním stupňov (celkom ich bolo 7) na rozšírenú a upravenú nadzemnú časť predtým mastaby. Nebola z nepá-lených tehiel, ale zo solídnych kamenných kvádrov, ktoré mali ako stavebný materiál premiéru. Architektom, ktorý dal svetu stupňovitú pyramídu bol prvý minister druhého panovníka tretej dynastie Džosera Imhotep. S tradičnou mastabou spájala Džoserovu pyramídu aj skutočnosť, že bola rodinnou hrobkou. Neskôr bol v pyramíde pochová-vaný len panovník. Pre úplnosť doplňme, že éra stupňovitých pyramíd trvala asi storočie.

Stavia sa pyramída
Stavba pyramídy bola vecou štátneho významu s jednoznačnou prioritou. Nič, či už plánovanie alebo výstavba, nebolo ponechané na náhodu. Keď sa vlády ujal nový panovník musel si nechať postaviť hrobku primeranú jeho postaveniu. Už pri zahá-jení stavby panovník zatĺkol panovník kolíky, natiahol šnúry a urobil čestný výkop zeme, ktorú posypal pieskom. Z hliny vymiesil tehlu ktorú položil ako "základný kameň". Do základov stavby potom panovník za prítomnosti kňazov uložili tzv. "zakladajúci depozit" (vzorky použitého materiálu, miniatúry náradia a "magické tehly" s titulatúrou panovníka). Kňazi pozom stavbu vysvätili a mohlo sa začať stavať. Vzhľadom k svojmu významu nie je predpoklad, že by bola stavba zverená do rúk začiatočníkovi. Práce na nej zväčša viedol najbližší spolupracovník panovníka, skúsený, šikovný a loajálny človek. Napr. u Džosera to bol Imhotep.
 
Z kameňolomu na stavbu 
Premeniť plány panovníkovho architekta na skutočnú stavbu však už bolo úlohou stavebníkov a remeselníkov. K slovu sa dostali lámači kameňa, dopravcovia staveb-ného materiálu, kamenári, nosiči. Najprv bolo treba vytipovať vhodný kameňolom z ktorého by bol ten najkvalitnejší materiál na stavbu. Keď bol určený lom začalo sa s dobývaním vápenca alebo kameňa. Začalo sa na povrchu a postupovalo po vrstvách do hĺbky. Najprv urovnali povrch, potom vyznačili čiary. Podľa týchto čiar vytesali záseky, ktoré postupne prehlbovali. Keď práve vznikajúci kváder držal na skale už len úzkou plôškou zrazili ho údermi palice (z doleritu) alebo kladiva (z mede). Dobý-vanie kamenného bloku bolo o niečo náročnejšie. Do diery vydlabali hlboké záseky, kladivom do nich zarazili kovové kliny, zapreli sa do nich a kváder vylomili. Veľké bloky vysekávali von aj tak, že do diery vrazili drvenný klin ktorý potom polievali vodou. Keď drevo napučalo roztrhlo skalu. Šikovní remeselníci predznačili hrany "trhania" tak aby získaly želanú veľkosť a tvar a žiadne poškodenie materiálu. Veľký dôraz kládli na kvalitu skaly a tak sa stávalo, že v lomoch vznikali celé tunely.

Ruch na stavbe

Kvádre na stavenisko dorazili hrubo opracované už v určených rozmeroch. Finálna úprava sa realizovala až na stavenisku. Kamenári vyhladili bočné plochy aby k sebe priliehali, predáci ich pred uložením označili (očíslovali). Spojivom bola malta z mäkkého ílu, niekedy bola spojivom len vlastná hmotnosť kvádrov. Ich vonkajšie plochy boli vyhladzované medenými dlátami až po uložení na miesto. Aby si boli remeselníci istí kvalitou kontrolovali hladkost plochy kvádra pomocou farbou potretých dosiek, ktoré ťahali po jednotlivých kvádroch. Keď farba nechala na vyčnievajúcich nerovnostiach stopy označila tak miesta ktoré bolo treba ešte dohladiť. Podobne sa postupovalo pri hladení a leštení žulových kvádrov v pohrebnej komore.

Doprava materiálu 

Neľahkou, nie však nesplniteľnou, etapou bola doprava stavebného materiálu na sta-venisko. Keď vody Nílu vystúpili tak vysoko, že siahali až k staveniskám skracovala sa cesta materiálu na minimum. Na prepravu sa používali plte a člny. Keď bolo treba použiť suchozemskú cestu prišli k slovu podkladacie valce a drevenné sane ťahané lanami. Vozy a kolesá už síce starí Egypťania poznali, ale pre ich krehkosť nepouží-vali. Väčšina egyptológov zhodne predpokladá, že na menší kváder stačili jeden až dvaja nosiči, ktorý ho na vyššie stupne vynášali alebo vyťahovali po rampe polievanej maltou. Existencia tejto rampy síce nie je doložená, ale stopy sa nenašli pravdepo-dobne preto že po dokončení stavby sa okolie pyramídy upravilo.

Organizácia prác 

Robotníci na stavbe boli presne a prísne organizovaní. Boli rozdelení do skupín a čiat s príslušnými vedúcimi, dozor vykonávali pomocní architekti a určení dozorcovia. Osobitné čaty predstavovali kamenárski majstri a sochári. Pracovné čaty mali aj svoje názvy, napr. "Mužstvo Chufu prebúdza lásku" alebo "Menkaure je opojený". Mimo záplavového obdobia pracovali na stavbe len profesionálni stavbári a reme-selníci. Počas záplav, keď sa na poli nedalo pracovať, pracovali na stavbe pyramídy aj roľníci, ktorí v tom čase nemohli obrábať svoje polia.
 
Otroci - áno či nie?
Dodnes sa vedú spory o tom, či boli ako pracovná sila na stavbe použití slobodní poddaní (čo bol vlastne relatívny pojem pretože všetko a všetci v krajine patrili panovníkovi) alebo otroci. V skratke si pripomeňme o čo tu vlastne ide. Na jednej strane "barikády" stoja zástancovia teórie o využívaní otrokov. Svoju argumentáciu podopierajú napr. existenciou výrazu hm (číta sa ako hem), ktorý prekladajú ako otrok. Za otrokov považovali aj vojnových zajatcov a privlečencov z dobytých území. Argu-mentujú aj tým, že otrok bol lacnou a efektívnou pracovnou silou, ktorú bolo možné bez problémov nahradiť. Na druhej strane stoja ich odporcovia, ktorí hovoria, že výraz hm neznamenal priamo otrok a že v starovekom Egypte otroci predsa neboli, pretože nikde sa také označenie nespomína. Len pre úplnosť dodajme, že jestvovalo mnoho označení, ktoré sa dajú vyložiť rôzne. Napr. džt (čítame ako džet) znamenalo telo v zmysle pracovného nástroja (podobných výrazov poznajú egyptológovia asi dvadsať). Nech už to však bolo akokoľvek faktom je, že panovník nebol odkázaný len na otrokov. Mal predsa moc nariadiť komukoľvek v krajine, obzvlášť keď išlo o takú významnú záležitosť, prácu kdekoľvek a nikto nesmel odmietnuť. Odmietnuť by znamenalo previniť sa zradou na panovníkovi a krajine.
Ani "rana" bez úradníka

Neodmysliteľnou súčasťou staveniska bola aj "armáda" pisárov, ktorí zaznamenávali kompletné dianie na stavbe. Evidovali privážaný materiál, príjem a výdaj nástrojov potrebných na prácu, prídely stravy pre robotníkov na stavbe, robili záznamy o úra-zoch, chorobách, podávali hlásenie o priebehu stavby. S pisármi okrem architektov úzko spolupracovali aj dozorcovia stavieb, ktorí mali za úlohu dbať na dodržiavanie pracovného plánu a poriadku medzi robotníkmi. Choroby alebo úrazy sa nevyhýbajú ani panovníkovým stavbárom a tak bol k dispozícii aj lekár.

Pyramída stojí, čo teraz?
Keď bola pyramída postavená dostala sa k slovu výzdoba a "zariadenie". Sarkofág tam už bol - dopravili ho tam už počas stavby. K "slovu" sa teraz dostali omietkári, štukatéri, kresliči, maliari, sochári, či kamenári ktorí realizovali vnútornú výzdobu. Nezaháľali ani dekoratéri - šperkári a zlatníci, stolári a rezbári, tkáči - tí všetci boli zainteresovaní do prípravy pohrebnej výbavy ktorá musela spĺňať tie najprísnejšie kritériá. Pri prácach na výzdobe a zariadení používali majstri lampy naplnené olejom so sezamu s prídavkom soli, alebo živočíšny tuk (tiež s prídavkom soli) vnútri ktorého bol stočený plátenný knôt. K pridávaniu soli sa pristupovalo aby sa pri prácach nepoškodila vzácna výzdoba. Soľ totiž zabraňovala spaľovaniu dymu.
Keď bola postavená hrobka vyzdobená a vybavená zodpovedajúcou pohrebnou výbavou bola pripravená pre panovníka až sa naplní jeho čas.

Známe pyramídy
Džedkareho pyramída
O tejto pyramíde panovníka piatej dynastie toho žiaľ veľa nevieme, dochovala sa totiž značne poškodená. Meraniami sa potvrdili rozmery strany základne 86,5 m. Zachovali sa aj zvyšky veľkého zádušného chrámu.

Džoserova stupňová pyramída

Pôvodne to mala byť mastaba (štvorcový pôdorys) s rozmermi strán cca 63 m, výška 9 m. Potom však bola zväčšená o 4 m na každej strane, do toho ešte prišlo rozšíre-nie o 10 m na východ, v štvrtej fáze dal Imhotep postaviť 3 terasovité veká do výšky 40 m, v piatej potom ju Džoser rozšíriť na západnej a severnej strane a navýšenie o ďalšie 2 stupne a v poslednej fáze nabrala stavba na objeme vďaka obloženiu z tur-ského vápenca na severnej, východnej a južnej strane. Architektom stavby bol pa-novníkov prvý minister- Imhotep.


Výška: 61 m Základňa: 125 x 115 m Počet stupňov: 5

Chafrenova (Rachefova) pyramída

je situovaná v Gíze, postaviť ju dal panovník 4. dynastie Rachef (Chafren). Pôvodné rozmery: Výška: 143,5 m Základňa: 215,3 x 215,3 m. Súčasná výška: 136,6 m. Južne od nej sa nachádzajú aj zvyšky malej satelitnej pyramídy.
 
Chufuova pyramída
Od päty k vrcholu meria 137,3 m (než vrchol stratila bolo to 146,7), strany jej základ-ne 230,4 (pred stratou obloženia 232,4). Rozkladá sa na ploche 5,4 ha, sklon stien dosahuje 51°52´. Je „Veľká“ nielen svojou rozlohou ale aj významom. Postaviť si ju dal panovník 4. dynastie Chufu /gr. Cheops/. V rozsiahlom areáli pyramídy sa nachá-dzalo všetko podľa zvyklostí doby v ktorej bola postavená. Zo stavieb v jej areáli sa zachoval zvyšok zádušného chrámu a tri satelitné pyramídy. V roku 1939 objavil Abu Self (eg. archeológ) stopy po chráme, ktorý stál podľa tradície na východnej strane. Vykopávky chrámu dotiahol po vojne do konca Lauer. Priečelie chrámu postaveného, z turského vápenca s nádvorím na ktorom bolo 38 štvorcových žulových stĺpov, me-ralo 52,5 m. 12 takýchto stĺpov stálo v priestoroch predsiene pred malou svätyňou. Vo vzdialenosti asi 10 m po oboch stranách chrámu sa našli dva prázdne doky z kameňa určené pre „slnečné bárky“, tretí (tiež prázdny) bol na ľavej strane cesty k údolnému chrámu. Odborníkom sa dokonca podarilo vypočítať najpravdepodobnejší počet kvádrov použitých na stavbu. Číslo je to úctyhodné – takmer milión kvádrov, ktorých hmotnosť má rozpätie od 2 do 30 ton. Len náhode môžeme ďakovať za objav dvoch ďalších dokov (1954). A čo viac, v jednom z týchto dokov bola uložená doko-nale zachovaná 36 m dlhá loď, ako sa neskôr ukázalo išlo o najstaršie plavidlo na svete. Loď bola vyrobená u cédrového dreva, a trvalo takmer sedem rokov kým ju špecialista na historické plavidlá a jeho tím za použitia dobových metód znovu poskladali. Vedľa pyramídy bol postavený presklenný pavilón v ktorom našla svoje miesto táto zakonzervovaná slnečná bárka určená Chufuovi.
 
Sechenchemetova pyramída
Pyramídu tohto panovníka tretej dynastie začali stavať ako stupňovitú, konštrukčne je však znateľne pokročilejšia.Má štvorcovú základňu, pravidelné usporiadanie chodieb, šachiet a komôr. Nadzemná časť má murované jadro na ktoré prilieha 14 vonkajších vrstiev, dve na každý stupeň. Oporou stavby a zárukou stability bolo pevné jadro zužujúce sa od základne k vrcholu. Pôvodne plánované rozmery (podľa výsledkov zameraní):
Výška: 70 m  Základňa: 120 x 120 m  Počet stupňov: 7.
 
Snofruove pyramídy
Lomená pyramída
Južnejšia z dvoch Snofruových pyramíd pravdepodobne vznikla až po meidúmskej. Má zvláštny tvar, ktorý z diaľky pripomína rozložený stan. Asi do polovice stúpajú jej steny v odvážnom sklone, potom sa zrazu lomia a ďalej k vrcholu už pokračujú v o dosť miernejšom uhle. Práve pre toto je táto pyramída nazývaná aj "lomená pyramí-da", alebo pyramída s dvojitým sklonom. Pre krásne biele obloženie sa jej hovorí aj "biela pyramída".
Ružová pyramída
Druhá pyramída je ružová. Pôsobí rozmerným dojmom, to je však len hra optiky. V skutočnosti má steny zhotovené v rovnakom uhle ako horná časť južnej pyramídy od ktorej sa líši aj tým, že kvádre vonkajších vrstiev má uložené vodorovne. Obloženie je z ružovej žuly, preto ten názov.

Userkafova pyramída
O zakladateľovi piatej dynastie hovoria historici, že aby legitimizoval svoj nárok na trón oženil sa s Chentkaus. Dodajme však, že toto nebol nijako výnimočný jav. Zlé jazyky Userkafa obviňujú že v túžbe po tróne „pomohol“ Šepseskafovi k Usirovi. Po-hrebná komora (7,8 x 3,1 m) sa nachádza cca 10 m pod základňou. V podzemí je už len jedna komora pre pohrebnú výbavu, zádušný chrám je situovaný na južnú stranu. Má dve satelitné pyramídy, na južnej strane má pyramídku hlavná manželka (25 m), na západnej strane je rituálna pyramídka (22 m).Staroegyptský názov pyramídy je Čisté sú miesta Userkafove, výška pri dostavbe 49 m, súčasná výška 44,5 m. Sklon: 53 stupňov, základňa pyramídy má rozmery 70,4 x 70,4 m.

Veľká pyramída v Gíze
1. Obloženie: Keď bola pyramída dokončená, tehly na obloženie z bieleho vápenca sa kládli na vrch hlavných tehiel pyramídy. Každá tehla bola potom upravená tak, aby spolu vytvorili hladký a biely povrch.

Obloženie z Veľkej pyramídy
Obkladacie tehly z veľkej pyramídy boli v 14. a 15. stor. pred.n.l. premiestnené a použité na postavenie Káhiry.
2. Mastaby*
Pyramídu obkolesujú stovky mastáb, v ktorých boli pochovaný aristokrati, ktorí chceli byť nablízku faraónovi aj po smrti.
 
3. Márnica
gyptológovia tvrdia, že tu boli prinášané obety a vykonávali sa tu rituály a obrady, ktoré mali chrániť faraóna.
 
4. Pyramídy kráľovien
Boli postavené na východnej strane Veľkej pyramídy a patria Chufuovým manželkám.
 
5. Lodné jamy
Experti veria, že lode pochované v jamách predstavovali bárku na ktorej sa mal faraón plaviť po smrti Iní tvrdia, že tieto lode boli použité pri pohrebnom sprievode faraóna Chufeva.

6. Vrchný blok
V najvrchnejšej časti pyramídy bola tehla v tvare malej pyramídy, ktorá bola
pravdepodobne pokrytá tenkou vrstvou zlata alebo iného kovu, ktorý by bol schopný odrážať slnečné lúče.
 
7. Interiér pyramídy
 
a- Južné vzduchové šachty,b- Severné vzduchové šachty
Jedni tvrdia, že mali slúžiť ako ventilácia pri stavaní pyramídy,
iní že sa používali na náboženské účely, pretože sú nasmerované
k určitým hviezdam(konkrétne k súhvezdiu Orion, ktoré bolo spojované s ich bohom Osirisom.)
 
c- Komnaty nad kráľovskou komnatou
Bolo tu 5 komnát, ktoré pomáhali presúvať váhu ťažkých kameňov do hornej časti pyramídy. Na stenách jednej z týchto komnát sú vyryté mená 2 pracovných skupín, ktoré túto pyramídu stavali.
 
d- Galéria
Tiahne sa od stúpajúcej pasáže ku kráľovským komnatám. Strop je vysoký až 9m.
 
e- Komnata kráľovnej
Nazýva sa komnata kráľovnej, no slúžila faraónovi, na uloženie pohrebných predmetov.
 
f- Spojovacia pasáž
Dovoľovala pracovníkom dostať sa von z pyramídy potom ako dokončili stúpajúcu pasáž .
 
g- Stúpajúca pasáž
tiahla sa od vchodu do pyramídy po galériu. Bola len m široká a niečo vyše 1m vysoká. V mieste, kde sa táto pasáž spájala s klesajúcou bola zapchatá veľkým
kamenným blokom, aby odradila vykrádačov hrobiek.
 
h- Klesajúca pasáž
Tiahla sa od vchodu do pyramídy až po nedokončenú komnatu pod pyramídou. Bola dlhá okolo 29m.
 
i- Podzemná komnata
Je tajomná. Niektorí ľudia veria, že táto miestnosť bola postavená, aby zmiatla vykrádačov a odviedla ich od skutočnej pohrebnej komnaty.
*-Súkromné pohrebiská -mastaby
Súkromné hrobky - mastaby členov krá-ľovskej rodiny, dvoranov alebo vysokých úradníkov mali zvyčajne svoje miesto blízko pyramídy panovníka. Tam vznikali pohrebiská, pričom ich rozloženie určo-vali kňazi, ktorí mali na starosti ich štruk-túru. Hrobky situovali pozdĺž pravouhlo sa pretínajúcich uličiek. Prečo hrobka pri pyramíde? Nuž ... byť v panovníkovej blízkosti aj v "živote po živote" sa pova-žovalo za vysoko cenené privilégium. Bola to možnosť byť pri božskom zno-vuzrodení panovníka a jeho večnom živote ako pána nebies spolu s jeho otcom Reom a zároveň to bol prejav panovníkovej vďaky (bez jeho pokynu to nešlo) a uznania. Základnými prvkami vnútornej štruktúry sú nepravé dvere, zvyčajne umiestnené pri západnej stene hlavnej obetnej miestnosti, za obetným stolom. Na nich sú vytesané obetné formule, vyobrazenia zosnulého, či už samotného alebo s manželom/man-želkou. Zosnulý obvykle sedí za obetným stolom. Nepravé dvere boli situované nad pohrebnou komorou, aby za pomoci mágie mohla duša zosnulého prichádzať k obetinám. Významnú plohu mal aj serdab, uzavretá miestnosť so sochou nebohého v životnej veľkosti, ktorá malým otvorom v stene nahliadala do vonkajšieho sveta.

Na obrázku vľavo vidíme model mastaby z 1. dynastie:
a - šachta
b - sarkofágová komora
c - obetná kaplnka
d - serdab
e - socha nebožtíka

Mastaby boli zväčša zdobené polychromovaným reliéfom a maľbami. Medzi motívmi nechýbali ani zádušné scény (prinášanie obetín, pohrebná hostina...), poľnohospo-dárstvo (práce na poli, príprava nápojov a jedla, zvieratá...), remeselníctvo, lov a ry-bolov, obchodné cesty či námorné scény. Zosnulého obvykle vidíme ako sa na tieto činnosti díva spolu s manželkou/manželom, alebo sú prítomné aj deti.
 
Údolie kráľov
Úradný názov tohto pohrebiska znel v staroegyptštine Tasechetaat, čo v preklade zname-nalo "Veľké a majestátne pohrebisko miliónov rokov faraóna, života, sily a zdravia v západných Tébach (Vesete)". Arabi mu dali meno Bibán el-Mulúk, J. F. Champollion zasa Údolie kráľov a to je názov pod ktorým ho pozná väčšina ľudí. Nad Údolím kráľov sa týči zaujímavý horský útvar "Thébsky štít", ktorý domorodci nazývajú aj el-Kurn, Roh. El-Kurn totiž svojím tvarom pripomína pyramídu čo je vo vzťahu k miestu nad ktorým sa týči viac ako symbolické. Starovekí Egypťania ho považovali za stelesnenie bohyne Meretseger, "Tá, ktorá miluje ticho". Vzhľadom k svojej polohe a členitosti teré

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu