Pribinovo kniežatstvo v Nitre – prvý štátny útvar našich predkov

- po zániku Samovej ríše nemáme písomné doklady o živote na našom území - archeologické nálezy ukazujú, že v 7. – 8. storočí sa na Slovensku rozvíjala výroba železných nástrojov; popri kováčstve a kovotepectve vzniklo nové odvetvie – kovolejárstvo - od začiatku 7. storočia sa rozširovala výroba keramiky na hrnčiarskom kruhu - obyvatelia Slovenska i Moravy sa nazývali Sloveni, Slovieni, ich jazykom bola slovienčina; „Slovien“ je vlastne starším tvarom názvu „Slovák“, ktorý sa začal používať v 15. storočí - okolo roku 830 panoval v Nitre knieža Pribina - zvrchovanosť nitrianskeho kniežatstva uznávali aj iné slovenské kniežatstvá (na Pohroní, na Považí) - roku 828 salzburský (resp. soľnohradský) arcibiskup Adalrám vysvätil na Pribinovom hrade kostol; kostol v Nitre bol vôbec prvým kostolom na území západných Slovanov - roku 833 knieža Mojmír (pravdepodobne sídlil na Devíne) vyhnal Pribinu z Nitry (aj s družinou ušiel do Zadunajska) a ovládol jeho krajinu a vytvoril tak štát – Veľká Morava - Pribina, jeho syn Koceľ a niektorí slovenskí veľmoži sa najprv uchýlili ku grófovi Ratbodovi, vládcovi Východnej marky, ktorá bola súčasťou Franskej ríše - Pribina spočiatku hľadal spojenectvo u Bulharov a Chorvátov, nakoniec však pochopil, že samostatnú existenciu mu umožní iba spolupráca s Franskou ríšou; Ratbod ho predstavil Ľudovítovi Nemcovi, ktorý dal Pribinu vyučiť v kresťanskej viere a pokrstiť, od nemeckého kráľa dostal Pribina ako léno (846, 847) územie v Panónii okolo Blatenského jazera (Balaton v Maďarsku), kde vystaval pevnosť Blatnohrad, stal sa horlivým kresťanom a vystaval asi 30 kostolov; zomrel roku 861 za záhadných okolností - Veľká Morava bolo územie ohraničené na západe Českomoravskou vysočinou, na severe pohorím Jeseníkov, na juhu Dunajom a na východe pripojeným územím Slovenska, pričom ľavý breh rieky Moravy až po hrebene Malých a Bielych Karpát bol súčasťou (pôvodného) Moravského kniežatstva - prvýkrát tento názov spomína byzantský cisár Konštantín Porfyrogenetos vo svojom spise „O spravovaní ríše“, ktorý vznikol okolo roku 946, teda približne o štyridsať rokov po jej zániku - Veľká Morava bola pod tlakom nebezpečenstva zo západu, obávala sa Franskej ríše - Mojmír sa snažil žiť s Franskou ríšou v zhode, preto nemeckí kňazi prichádzali ako misionári na Veľkú Moravu - roku 846 nemecký kráľ Ľudovít Nemec zosadil Mojmíra a na kniežací stolec dosadil namiesto neho Rastislava, Mojmírovho synovca