Slovensko za vlády Anjouovcov

Boje o uhorský trón
 
- po smrti Ondreja III. v januári 1301 v krajine vrcholila feudálna anarchia, skupiny veľmožov súperili medzi sebou o moc i o právo nastoliť svojho kandidáta na trón - dvaja kandidáti na uhorský trón: Karol Róbert z Neapola (podpora od chorvátskej šľachty), Václav III. (najprv ponúknutý uhorský trón českému kráľovi Václavovi II., ten korunu preniesol na svojho syna Václava III.) – podporoval ho Matúš Čák Trenčiansky a veľmoži - Václav III. sa vzdal uhorského trónu v prospech tretieho kandidáta – Ota Bavorského; po príchode do Uhorska sa Oto dostal do zajatia, takže Karol Róbert ostal bez súpera - roku 1308 bol za uhorského kráľa zvolený Karol Róbert: § usiloval sa zlomiť moc veľmožov a zjednotiť krajinu
§ spočiatku sa snažil o dorozumenie s Matúšom Čákom, vymenoval ho za jedného z troch palatínov a pridelil mu správu územia približne dnešného Slovenska; poveril ho aj funkciou taverníka (správcu kráľovských majetkov), jeho povinnosťou bolo zaberať kráľovské majetky tým, ktorí sa ich neoprávnene zmocnili počas feudálnej anarchie; boli to priveľké právomoci, ktoré Matúš Čák zneužíval vo svoj prospech a získané majetky si ponechával, preto ho kráľ v roku 1311 zbavil všetkých hodností a kardinál Gentilis ho exkomunikoval
§ v tom čase sa vyostrili konflikty medzi košickými mešťanmi a východoslovenskými feudálmi Abovcami, ktorí ovládli viaceré stolice na východnom Slovensku (Abovci = Omodejovci); košickí mešťania v náhodnej potýčke Omodeja zabili
§ Omodejovi synovia sa spojili s Matúšom Čákom a pokúsili sa dobyť Košice, na pomoc Košičanom prišlo kráľovské vojsko a spojené oddiely spišských Nemcov
§ v rozhodujúcej bitke pri Rozhanovciach v júni 1312 Omodejovcov na hlavu porazili a ich majetky kráľ udelil svojim verným stúpencom
§ podmanil si ostatných veľmožov, pomáhal mu zvolenský župan Donč
§ až po smrti Matúša Čáka v marci 1321 sa podarilo v priebehu roku dobyť mesto Trenčín i Trenčiansky hrad
· nastúpením Karola Róberta na uhorský trón a zlomením moci oligarchov sa začala nová etapa budovania uhorského štátu, ktorý až do konca 14. storočia zaznamenal najväčší mocenský i ekonomický rozmach; okolo kráľa sa sústredili noví ľudia pochádzajúci z Talianska; kráľ opieral svoju moc o žoldnierske vojsko a banderiálny systém (zemepáni boli povinní postaviť na svoje náklady vojenskú jednotku – bandérium, ktorá bojovala pod zástavou zemepána)
§ menou boli zlaté dukáty (razené najprv v Budíne, neskôr aj v Kremnici) a strieborné groše (bimetalizmus)
§ zvýšila sa ťažba drahých kovov
· v novembri 1335 sa na kráľovskom hrade vo Višegráde pri Dunaji stretli poľský kráľ Kazimír Veľký, český kráľ Ján Luxemburský a uhorský kráľ Karol Róbert a urovnali vzájomné spory:
§ český kráľ sa vzdal nárokov na Poľsko
§ poľský na Sliezsko
§ Karol Róbert mal záujem, aby uhorskí a cudzí kupci, najmä z Nemecka a Čiech, mohli slobodne prechádzať cez Čechy do Uhorska a späť → nové obchodné cesty
 
Uhorsko stredoeurópskou veľmocou
 
- Ľudovít I. Veľký (1342 – 1382): § syn Karola Róberta
§ pri nástupe na trón mal ľahšiu pozíciu – nemusel zápasiť s veľmožmi
§ vydal dekrét (1351), ktorým potvrdil Zlatú bulu Ondreja II.
§ zrovnoprávnil zemanov s vysokou šľachtou
§ šľachtici nemohli predávať a odkazovať svoje majetky cirkvi ani iným osobám bez súhlasu panovníka
§ zhoršilo sa postavenie poddaných – mohli sa slobodne sťahovať, ale iba po zaplatení dávok zemepánom
§ poddaní a mešťania nekráľovských miest platili zemepánovi deviatok, mestá ohradené hradbami deviatok neplatili
§ najväčší mocenský rozmach Uhorska
§  v roku 1370 sa stal aj poľským kráľom (po smrti Kazimíra Veľkého) a vznikla uhorsko-poľská únia
· po Ľudovítovej smrti (1382) sa stala kráľovnou jeho staršia dcéra Mária, ktorú na základe starších dohôd zosobášili so Žigmundom Luxemburským
· s nárokmi na uhorský trón vystúpil Karol Malý z neapolského rodu Anjouovcov, ktorý na jeseň 1385 vtrhol do Uhorska a dal sa korunovať za kráľa
· stúpenci Márie a jej matky Alžbety ho však zavraždili
· v krajine vypukli vnútorné boje a zmätky
 
· desiatok – cirkevná daň, desatina plodín, prípadne domácich zvierat, ktorú odvádzali poddaní cirkvi
· deviatok – deviata časť plodín, prípadne domácich zvierat, ktorú poddaní odvádzali zemepánom po zaplatení cirkevného desiatku, teda ďalšia desatina produktu vyrobeného poddanými
· florén – (dukát, zlatý) uhorská zlatá minca, obsah čistého zlata bol veľmi vysoký, ako platidlo bol obľúbený aj v zahraničí
· magnát – príslušník vysokej šľachty
· oligarchia – vláda úzkej mocenskej skupiny, v stredoveku vláda vysokej šľachty zápasiacej o moc s panovníkom
· palatín – najvyšší krajinský hodnostár v Uhorsku, zástupca kráľa
· porta – sedliacka usadlosť, t.j. hospodárstvo s bránou, cez ktorú mohol prejsť plne naložený voz; porta bola daňová jednotka, nie konkrétna rozloha poľnohospodárskej pôdy, pretože tá sa menila a v jednotlivých stoliciach bola rozdielna, na jednej porte mohli žiť aj viaceré sedliacke rodiny