Vláda Žigmunda a boje o trón po smrti Albrechta Habsburského

Vláda Žigmunda a boje o trón po smrti Albrechta Habsburského

Kráľ – cudzinec

– po zavraždení Karola Malého a zajatí kráľovien Alžbety a Márie (leto 1386) anarchia v Uhorsku dosiahla vrchol

– východisko uhorská šľachta videla v prijatí Žigmunda za kráľa (1387)

– aby si získal stúpencov, Žigmund od začiatku prenajímal a za peniaze dával do zálohy svojim verným kráľovské majetky, prípadne ich udeľoval za zásluhy

– v Uhorsku ho považovali za cudzinca, uchvatiteľa trónu, a to najmä po smrti manželky Márie, vďaka ktorej tento trón získal

– jeho medzinárodné postavenie oslabila neúspešná výprava proti Turkom (Žigmund zorganizoval proti nim križiacku výpravu za účasti tisícov križiakov z celej Európy, napriek tomu v septembri 1396 križiacke vojsko utrpelo drvivú porážku pri Nikopole)

– Žigmund roku 1404 vydal tzv. placetum regium, ktorým zakázal publikovanie pápežských búl v Uhorsku bez predbežného súhlasu kráľa; chcel tým obmedziť vplyv pápeža Bonifáca IX., ktorý podporoval Žigmundovho nepriateľa Ladislava Neapolského

– roku 1405 kráľ vydal tzv. malý dekrét (Decretum minus), ktorým upevnil postavenie mešťanov kráľovských miest v súdnej, administratívnej i hospodárskej oblasti; dekrét napr. zaviedol jednotné miery podľa vzoru budínskych mier, domácim obchodníkom zaručil slobodný pohyb po krajine a zvýhodňoval ich oproti cudzím kupcom

– roku 1411 bol Žigmund kurfirstami zvolený za nemeckého kráľa

– na vojny potreboval veľa peňazí → požičal si od poľského kráľa a do zálohy mu dal 13 spišských miest (Stará Ľubovňa, Podolínec, Hniezdne)

– ostali založené v Poľsku až do roku 1772

Žigmund a husitská otázka

– snažil sa vojensky potlačiť husitskú revolúciu a v roku 1420 vtrhol do Čiech, utrpel však porážku na hore Vítkov pri Prahe

– spanilé jazdy – husiti útočili na územie Slovenska, vypaľovali, vraždili, lúpili, rozmiestnili trvalé posádky na hradoch (Likava, Topoľčany, Lednica)

– rozpory v husitskom tábore → bitka pri Lipanoch v máji 1434 → dôsledkom lipanskej porážky bola dohoda s cirkvou (bazilejské kompaktáta), ktorá za určitých podmienok povoľovala prijímanie pod oboma spôsobmi

– Žigmund nemal mužského potomka, za svojho nástupcu určil zaťa Albrechta Habsburského

Zápas medzi Jiskrom a Huňadym + bratríci na Slovensku

– Albrecht Habsburský zorganizoval protitureckú výpravu, počas nej aj zomrel (1439)

– Uhorsko sa ocitlo v mocenských zápasoch medzi kráľovnou vdovou Alžbetou a novým kráľom Vladislavom I., pochádzajúcim z poľských Jagelovcov

– Vladislava zvolila časť šľachty, ktorá očakávala, že bude pokračovať v protitureckých bojoch; kráľovnej sa však vo februári 1440 narodil syn Ladislav (Pohrobok), ktorého urýchlene korunovali za kráľa

– Alžbeta zverila dieťa do opatery príbuznému, nemeckému kráľovi a neskoršiemu cisárovi Fridrichovi III.; do svojich služieb najala českého kapitána Jána Jiskru z Brandýsa

– zverila mu viaceré kráľovské mestá a hrady na Slovensku (hoci bol Jiskra katolík, prijal do svojho vojska mnohých bývalých husitských bojovníkov)

– Vladislav I. padol v bitke proti Turkom pri Varne (1444); po jeho smrti uhorský snem uznal nároky Ladislava Pohrobka na trón

– v čase jeho nedospelosti snem poveril správou krajiny siedmich kapitánov, roku 1446 preniesol túto právomoc na Jána Huňadyho ako správcu (gubernátora); medzitým v Uhorsku a najmä na Slovensku prebiehali boje medzi Jiskrom a huňadyovcami

– na Slovensku – skupiny tzv. bratríkov (odídenci z Jiskrovho vojska): rabovali kláštory, kostoly, ale aj domy mešťanov a poddaných

– Ladislav V. (Pohrobok) poveril Jána Huňadyho funkciou krajinského kapitána; Jiskru zbavil funkcie a majetkov a vykázal ho z krajiny, o rok neskôr ho povolal späť, aby bojoval s bratríkmi, no ani Jiskrovi sa nepodarilo bratríkov úplne potlačiť

– Ján Huňady: § velil uhorskému vojsku, ktoré zastavilo Turkov pri obrane Belehradu (1456), krátko nato zomrel na mor

· roku 1457 zomrel za zvláštnych okolností aj Ladislav V.