Matej Korvín, cesta k Moháčskej katastrofe

Matej Korvín, cesta k Moháčskej katastrofe

Vláda pevnej ruky (1458 – 1490)

· Matej Korvín (mladší syn Jána Huňadyho) bol vychovávaný na českom kráľovskom dvore, tu si osvojil český jazyk; oženil sa s Katarínou (dcéra kráľa Juraja Poděbradského)

§ uhorské stavy zhromaždené na Rákošskom poli ho zvolili koncom januára 1458 za uhorského kráľa; chceli panovníka domáceho pôvodu, ktorý by zabezpečil obranu krajiny proti Turkom

§ mladý panovník za svoju prvú úlohu považoval likvidáciu bratríckych skupín na východnom Slovensku, v máji 1458 pri Blatnom Potoku kráľovské vojská porazili bratríkov (kapitán Axamit padol v boji, Talafúz ušiel so zvyškami bratríkov do Poľska, tam sa uchýlil aj Ján Jiskra)

§ vytvoril tzv. čierny pluk – žoldnierske vojsko

§ zmieril sa s Jánom Jiskrom

§ podnikol tri výpravy proti tureckej ríši, nakoniec s nimi uzavrel mier a prestal sa starať o turecké nebezpečenstvo

§ v strednej Európe chcel vytvoriť silnú ríšu, obsadiť Čechy, rakúske krajiny, dosiahnuť titul nemeckého cisára, potom sa vrhnúť na Turkov

§ vojna s českým kráľom Jurajom Poděbradským o titul; po dobytí Moravy sa Matej dal v Olomouci zvoliť časťou českej a moravskej šľachty za českého kráľa (1469), no vojna pokračovala aj po smrti Juraja Poděbradského (do roku 1471), ten ešte krátko predtým ponúkol český trón poľskému princovi Vladislavovi Jagelovskému

§ obmedzil moc vysokej šľachty, podporovali ho stredná a nižšia šľachta a mestá

§ obnovil placetum regium

§ nákladné vojny a nádheru kráľovského dvora financoval daňovými reformami, ktoré trojnásobne zvýšili jeho príjmy; zaviedol novú daň z komína; v niektorých rokoch bolo zakázané slobodné sťahovanie poddaných

Kráľ „Dobrze“

– po smrti Mateja Korvína sa väčšina uhorskej šľachty prikláňala (čo sa kandidatúry na trón týka) k Vladislavovi Jagelovskému, ktorý mal povesť dobráckeho a neschopného panovníka (kráľ „Dobrze“); šľachtici to využili, zvolili ho za kráľa, ale musel odvolať všetky reformy, ktoré zaviedol Matej Korvín – počas vlády Vladislava II. Jagelovského sa všetka moc sústredila v rukách najbohatšej šľachty

Dóžovo povstanie, počiatky nevoľníctva

· celková zlá hospodárska situácia a sociálne napätie viedli v roku 1514 k vypuknutiu sedliackeho povstania, ktoré viedol sedmohradský zeman Juraj Dóža

§ ostrihomský arcibiskup Tomáš Bakóc vyhlásil krížovú výpravu proti Turkom; uhorská šľachta nemala záujem na výprave, pretože podceňovala turecké nebezpečenstvo

§ do križiackeho vojska sa hlásili poddaní, chudobní remeselníci i študenti – očakávali, že účasťou na výprave si zlepšia svoje sociálne postavenie

§ v máji 1514 sa v okolí Budína zhromaždilo okolo 40 000 dobrovoľníkov; šľachta a kráľovský dvor prikázali hlavnému veliteľovi Jurajovi Dóžovi presunúť vojsko na južné hranice, križiaci to odmietli, lebo neboli dostatočne vyzbrojení a zásobení → vypukla otvorená vzbura a poddaní sa obrátili proti pánom (kňaz Vavrinec Mésároš)

§ šľachtické vojská pod vedením Jána Zápoľského porazili povstalcov v lete 1514 pri Temešvári; šľachta s poddanými krvavo zúčtovala, Juraja Dóžu ako „sedliackeho kráľa“ upálili na rozžeravenom železnom tróne

· výsledkom povstania boli drastické zákony, ktoré prijal uhorský snem na jeseň 1514; podľa nich poddaní boli naveky pripútaní k pôde, nesmeli sa sťahovať, resp. sťahovanie záviselo od vôle zemepána, nesmeli nosiť zbraň, museli robotovať jeden deň v týždni, zemepánom a cirkvi platili peňažné dávky, desiatky a iné poplatky, nesmeli dávať deti na štúdia → nevoľníctvo (až do roku 1785)

· krátko po potlačení sedliackeho povstania Vladislav II. zomrel a kráľom sa stal jeho syn Ľudovít II.

Rozvrat hospodárstva, banícke povstanie

· zlé finančné hospodárenie → razili sa menejhodnotné medené mince → vlna štrajkov a nepokojov, ktoré vyústili do povstania baníkov v stredoslovenských banských mestách:

§ strediskom povstania Banská Bystrica, ktorú baníci (1525 – 1526) trikrát obsadili a mesto vypálili

§ pôvodne sa obrátili proti turzovsko-fuggerovskej spoločnosti

§ štrajky a nepokoje sa rozšírili aj do okolia Banskej Štiavnice, Hodruše a Kremnice

· od začiatku 20. rokov silnel tlak Osmanskej ríše na Balkáne → sultán Sulejman dobyl (1521) významné pevnosti Belehrad, Šabac a Zemuň

· rozhodujúca bitka medzi uhorským vojskom a tureckom armádou sa odohrala 29. augusta 1526 pri Moháči (približne 20-tisícové uhorské vojsko podľahlo presile), Zápoľský sa s armádou ani neunúval dostaviť; Ľudovít II. sa utopil pri úteku v dunajských močiaroch

· bitka pri Moháči → Turci 150 rokov plienili Uhorsko