Rozšírenie čaju z Číny do Japonska
Autor: petuska1
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 09.02.2014
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 518 slov
Počet zobrazení: 2 541
Počet zobrazení: 2 541
Tlačení: 298
Uložení: 299
Uložení: 299
Rozšírenie čaju z Číny do Japonska
Čaj, ako nápoj, bol po niekoľko rokov poznaný iba v Číne, až neskôr sa rozšíril do okolitých oblastí. Krajina, ktorú si mnohí spájame práve s týmto nápojom je Japonsko. A práve Japonsko obohatilo kultúru pitia čaju ešte viac ako Čína.
Prvé semienka čajovníka údajne priviezol do Japonska mních Saičó (nazývaný Dengjó Daiši), ktorý dva roky študoval v Číne. Po návrate domov zasadil semienka na kláštornom pozemku a o päť rokov neskôr ponúkol nápoj zo svojej prvej úrody cisárovi Sagovi. Cisárovi vraj tento nápoj tak zachutil, že prikázal vysadiť čajovník v piatich provinciách neďaleko cisárskeho mesta. Neskôr priniesol z Číny japonský mních Eisai nový zvyk pitia práškového zeleného čaju.
Pitie čaju sa v Japonsku vyvíjalo v súlade s budhistickou vierou, a zatiaľ čo rituály spojené s pitím čaju v starej Číne zanikli, Japonci ich rozvinuli do zložitého a ojedinelého obradu. Japonský čajový obrad čanoju sa dodnes riadi presnými pravidlami a zásadami, ktoré majú pomôcť navodiť pokojnú atmosféru, počas ktorej sa hostiteľ aj hostia snažia dosiahnuť vnútorné oslobodenie a harmóniu. V čajovom obrade sú obsiahnuté všetky základné prvky japonskej filozofie a umeleckej krásy. Prelínajú sa v ňom štyri hlavné ideály – harmónia (s ostatnými ľuďmi a prírodou), úcta (k ostatným), čistota (srdca a mysle) a pokoj.
2.2.1 Japonský zelený čaj
Japonskom najobľúbenejší čaj, je čaj zelený, pestovaný zo špeciálnych čajových kríčkov typu Gyokuro (Rosa z diamantov)(Prílohy č.2, obr.č.1). Z nich sa ručne zberajú mladé lístky, z ktorých sa pri spracovaní odstraňuje žilnatina a z vysušenej dužiny listov sa na kamenných mlynoch melie jemný čajový prášok nazývaný matča. Takýto čaj patril k raritným japonským čajom a tradične sa používal pri klasických japonských čajových rituáloch. Vďaka jeho zvláštnej chuti a zdravotným účinkom je dnes jeho využitie oveľa širšie. Jedným z najpríjemnejších je práve výroba čajovej čokolády.
Japonci vedeli, že tento čaj je prospešný pre ich telo v mnohých oblastiach. Japonské zelené čaje pomáhajú zbaviť organizmus toxických metabolitov, očisťujú vnútorné prostredie, odľahčujú pečeň a zvyšujú tak obranyschopnosť tela. Posilňujú srdce a priaznivo pôsobia na kardiovaskulárne ochorenia. Pôsobia antibakteriálne a antivírovo, pomáhajú v boji proti alergiám. Posilňujú cievy, chrup a kosti a odstraňujú skleslosť a únavu. Miernia účinky stresu a pomáhajú ľuďom dokonale zrelaxovať.
2.3 Čajovne
V Číne sa v čajovniach odjakživa odohrával všetok spoločenský život. Čajovňa bola vždy akýmsi zrkadlom čínskej spoločnosti. Márne by sme tu hľadali oázu pokoja na meditáciu. Hlasno a hromadne sa na čajových terasách debatovalo na všetky témy. Dokonca aj počas vojny, keď bolo na všetkých verejných miestach trestné hovoriť o „veciach štátu“, sa čajovňami niesli ostré kritiky. Boli centrom konania sa rôznych predstavení, slávnych čajových súťaží, útočiskom rečníkov a podobne. Po vojne sa však zvyky začali uberať iným smerom. Čína sa viac otvorila západným zvykom, čo spôsobilo nahradenie vtedajších čajovní kaviarňami a herňami. Dnes sa už nedá povedať, že by boli čajovne centrom spoločenských podujatí. Ich obľuba klesla, ale aj tak si dokázali zachovať svoje typické kúzlo.
Výbava v čajovniach prešla zmenami od veľkého kotla bez pokrievky až k čajníku a čajovému servisu, pozostávajúceho z malej kanvičky a miniatúrnych kalíškov. Nie je však vhodné, aby nádoba, v ktorej sa čaj varí, bola vyhotovená z hliníku, pretože sa môžu strácať jeho blahodarné účinky na ľudský organizmus.
Čaj, ako nápoj, bol po niekoľko rokov poznaný iba v Číne, až neskôr sa rozšíril do okolitých oblastí. Krajina, ktorú si mnohí spájame práve s týmto nápojom je Japonsko. A práve Japonsko obohatilo kultúru pitia čaju ešte viac ako Čína.
Prvé semienka čajovníka údajne priviezol do Japonska mních Saičó (nazývaný Dengjó Daiši), ktorý dva roky študoval v Číne. Po návrate domov zasadil semienka na kláštornom pozemku a o päť rokov neskôr ponúkol nápoj zo svojej prvej úrody cisárovi Sagovi. Cisárovi vraj tento nápoj tak zachutil, že prikázal vysadiť čajovník v piatich provinciách neďaleko cisárskeho mesta. Neskôr priniesol z Číny japonský mních Eisai nový zvyk pitia práškového zeleného čaju.
Pitie čaju sa v Japonsku vyvíjalo v súlade s budhistickou vierou, a zatiaľ čo rituály spojené s pitím čaju v starej Číne zanikli, Japonci ich rozvinuli do zložitého a ojedinelého obradu. Japonský čajový obrad čanoju sa dodnes riadi presnými pravidlami a zásadami, ktoré majú pomôcť navodiť pokojnú atmosféru, počas ktorej sa hostiteľ aj hostia snažia dosiahnuť vnútorné oslobodenie a harmóniu. V čajovom obrade sú obsiahnuté všetky základné prvky japonskej filozofie a umeleckej krásy. Prelínajú sa v ňom štyri hlavné ideály – harmónia (s ostatnými ľuďmi a prírodou), úcta (k ostatným), čistota (srdca a mysle) a pokoj.
Japonskom najobľúbenejší čaj, je čaj zelený, pestovaný zo špeciálnych čajových kríčkov typu Gyokuro (Rosa z diamantov)(Prílohy č.2, obr.č.1). Z nich sa ručne zberajú mladé lístky, z ktorých sa pri spracovaní odstraňuje žilnatina a z vysušenej dužiny listov sa na kamenných mlynoch melie jemný čajový prášok nazývaný matča. Takýto čaj patril k raritným japonským čajom a tradične sa používal pri klasických japonských čajových rituáloch. Vďaka jeho zvláštnej chuti a zdravotným účinkom je dnes jeho využitie oveľa širšie. Jedným z najpríjemnejších je práve výroba čajovej čokolády.
Japonci vedeli, že tento čaj je prospešný pre ich telo v mnohých oblastiach. Japonské zelené čaje pomáhajú zbaviť organizmus toxických metabolitov, očisťujú vnútorné prostredie, odľahčujú pečeň a zvyšujú tak obranyschopnosť tela. Posilňujú srdce a priaznivo pôsobia na kardiovaskulárne ochorenia. Pôsobia antibakteriálne a antivírovo, pomáhajú v boji proti alergiám. Posilňujú cievy, chrup a kosti a odstraňujú skleslosť a únavu. Miernia účinky stresu a pomáhajú ľuďom dokonale zrelaxovať.
2.3 Čajovne
V Číne sa v čajovniach odjakživa odohrával všetok spoločenský život. Čajovňa bola vždy akýmsi zrkadlom čínskej spoločnosti. Márne by sme tu hľadali oázu pokoja na meditáciu. Hlasno a hromadne sa na čajových terasách debatovalo na všetky témy. Dokonca aj počas vojny, keď bolo na všetkých verejných miestach trestné hovoriť o „veciach štátu“, sa čajovňami niesli ostré kritiky. Boli centrom konania sa rôznych predstavení, slávnych čajových súťaží, útočiskom rečníkov a podobne. Po vojne sa však zvyky začali uberať iným smerom. Čína sa viac otvorila západným zvykom, čo spôsobilo nahradenie vtedajších čajovní kaviarňami a herňami. Dnes sa už nedá povedať, že by boli čajovne centrom spoločenských podujatí. Ich obľuba klesla, ale aj tak si dokázali zachovať svoje typické kúzlo.
Výbava v čajovniach prešla zmenami od veľkého kotla bez pokrievky až k čajníku a čajovému servisu, pozostávajúceho z malej kanvičky a miniatúrnych kalíškov. Nie je však vhodné, aby nádoba, v ktorej sa čaj varí, bola vyhotovená z hliníku, pretože sa môžu strácať jeho blahodarné účinky na ľudský organizmus.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Bostonské pitie čaju | Referát | 288 slov | |
Ako to bolo v Amerike s čajom | Referát | 578 slov | |
Čaj na francúzskom dvore i francúzskych uliciach | Referát | 907 slov | |
Prvý čaj v Európe | Referát | 282 slov | |
Čínsky čaj | Referát | 116 slov | |
Čaj a Čína | Referát | 470 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#Japonko a Čína #čo je hostiteľ dejepisDiskusia: Rozšírenie čaju z Číny do Japonska
Pridať nový komentárVygenerované za 0.015 s.