Ako to bolo v Amerike s čajom

Ako to bolo v Amerike s čajom ďalej
Bostonským pitím čaju dejiny tejto suroviny v Amerike ešte len začínajú. Čaj sa stával stále obľúbenejším a v Amerike sa šíril závratným tempom.
V roku 1795 sa Južná Karolína dostala na prvé miesto z krajín v Spojených štátoch, kde sa čaj pestuje a zároveň jediný štát, ktorý čaj produkuje aj komerčne. Väčšina historikov súhlasí, že prvý čajovník do krajiny prišiel v druhej polke 18. storočia, keď ho francúzsky bádateľ a botanik Andre Michaux (1746-1802) doviezol, rovnako ako efektné odrody kamélie, gardénia a azaliek, aby vyhovovali estetickým a nenásytným prianiam bohatých plantážníkov v  Charlestone. Zasadil čaj neďaleko Charlestonu v Middleton Baronia, teraz známeho ako Middleton Place Gardens.

19. storočie znamená pre čaj ešte väčší rozmach a prináša so sebou aj nové objavy. Americké ale aj anglické kuchárske knihy dokazujú, že popularitu získal najmä studený zelený čaj. Najstaršie receptúry sú so zeleným čajom a nie s čiernym, ako by sa mohlo zdať. V polovici devätnásteho storočia americké verzie týchto čajov začínajú nadobúdať regionálne a dokonca aj vlastenecké názvy, ako je sv. Charleston Cecilia Punch (pomenovaný po hudobnej spoločnosti) a po Savanninom silnom líčenií -  Chatham Artillery Punch.

V kapitole o rozšírení čaju v Európe sme už síce studený čaj spomínali, ale taký ľadový čaj, ako ho poznáme dnes bol prvýkrát pripravený v Amerike. Bolo to na veľtrhu World 1904 v St. Louis, kde sa ľadový čaj propagoval a predával. Vzhľadom na horúce leto roku 1904 ľudia ignorovali teplé nápoje a šli hľadať nápoje studené, vrátane ľadového čaju. Z tohto dôvodu sa zmenil celkový spôsob pitia čaju a zvyšok Američanov si na čaj konečne zvykli.
Zásluha objavenia ľadového čaju sa pripisuje Richardovi Blechynden, indickému čajovému komisárovi a riaditeľovi Východoindického Pavilónu. Na východom Indickom pavilóne na veľtrhu, Blechynden ponúkal zadarmo horúci čaj pre každého. Vzhľadom na veľké teplo si rýchlo uvedomil, že teplý čaj rozhorúčenému davu veľmi nepomôže. Blechynden a jeho tím zobrali varený indický čaj a naplnili ho do niekoľkých veľkých fliaš. Potom ich na stojanoch umiestnili hore nohami - čo umožňovalo čaju pretekať cez ľadové olovené rúry. Po veľtrhu Blechynden vzal potrubie a celú aparatúru do New Yorku a ponúkal ľadový čaj zadarmo, aby kupcom v Bloomingdale Brothers Department Store dokázal, že ľadový čaj je žiaduci letný drink. 
Popularitu čaju pomohla takisto zvýšiť v rokoch 1920-1933 aj Americká prohibícia. Priemerní Američania boli nútení nájsť alternatívu namiesto nelegálneho pitia piva, vína a ostatného alkoholu. V tomto období sa recepty na ľadový čaj v južanských kuchárskych knihách už objavujú úplne pravidelne. Podotýkajú, že ľadový čaj sa môže podávať aj s lístkom mäty, kúskom jahody, čerešne, pomaranča alebo ananásu. V žiadnom prípade sa nesmie používať mlieko.

Avšak v roku 1941 počas druhej svetovej vojny nastáva v pití čaju v Amerike zlom. V tomto čase boli Spojené štáty úplne odrezané od zdrojov zeleného čaju, takže im ostáva len čierny čaj, ktorý sa dovážal z kontrolovaného územia Indie. Po skončení vojny pilo čierny čaj až 99 percent Američanov.
Tu sa už dostávame do 21. Storočia. V roku 2003 sa v Amerike udiala úsmevná udalosť. Štátny zástupca Georgie, John Noel a štyri co-sponzori, zrejme ako vtip na prvého apríla, navrhli zákon, aby všetky reštaurácie podávajúce čaj podávali namiesto obyčajného čaju sladký. Týmto chcel štátny zástupca do legislatívy priniesť humor, ale podotkol, že by mu nevadilo, keby sa to stalo zákonom. Znenie zákona navrhuje:

a) ako sa používa v tejto časti zákonníka, pojem 'sladký čaj' znamená ľadový čaj, ktorý je sladený s cukrom v tej dobe, keď sa varí.
b) Každé zariadenie stravovacích služieb, ktoré podáva ľadový čaj, musí podávať sladký čaj alebo ponúkať na výber obidve možnosti.
c) Každý, kto poruší túto časť kódexu, sa dopustí priestupku na vysokej úrovni.