Papier v staroveku

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: petuska1 (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 12.02.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 687 slov
Počet zobrazení: 2 353
Tlačení: 212
Uložení: 242
Papier v staroveku
V období staroveku sa písmo zaznamenávalo na rôzne materiály. Hlinené tabuľky, bambusové platničky, palmové listy, no asi najvhodnejšími boli papyrus a pergamen. Aj keď bola výroba papiera ako takého vynájdená Číňanmi už v 3. tisícročí p.n.l. do Európy sa dostala až oveľa neskôr.
Prvý papier: Pôvodne bol papier vyrábaný v Číne z konope a neskôr hodvábu. Roku 105 n.l. sa začal na jeho výrobu spracovávať staré handry a textilný odpad. Údajne na túto metódu prišiel istý vysoko postavený úradník na cisárskom dvore, jeho meno bolo Ts´a i Lun. Nahradiť drahý hodváb nejakou lacnejšou surovinou sa ľudia pokúšali už pred tým, tento úradník ich pokusy vlastne len zhrnul a zdokonalil. Staré handry teda úplne nahradili rastlinné vlákna, využívané dovtedy.

Vo veľkých kadiach sa zo základných surovín, handier a vody, uvarila kaša. V týchto nádobách ju miešali a drevenými kladivami na vodný pohon roztĺkali. Hmota sa ďalej glejovala a vo veľkých sitách sa odcedila zbytočná voda. Materiál sa potom lisoval na ručných lisoch, kde aj schol a poprípade sa ešte vyhládzal.

Papyrus: Slovo papyrus pochádza zo starej egyptčiny a znamená „patriaci kráľovi“. Tento preklad značí, že monopol na výrobu papyrusu mal práve kráľ. Všetok papyrus sa vyrábal v Egypte a do ostatných štátov sa len vyvážal. V iných krajinách totiž neboli podmienky na pestovanie vodnej rastliny, s ktorej je tento materiál na písanie vyrobený.

Surovinou, z ktorej sa papyrus vyrábal boli steblá šachoru papyrusového. Latinský názov rastliny je Cyperus papyrus (príloha č. 3), dosahuje výšky 2 – 5 m. Steblá sú trojhranné a zakončené chumáčmi veľmi tenkých a špicatých listov. Je to vodná rastlina rastúca na bahnitých miestach, napr. okolie Nílu. Pri výrobe sa steblá šachoru najprv zbavili listov a vrchnej zelenej vrstvy, zostala len obnažená biela dreň. Tá sa ďalej narezala na 1 – 2 mm tenké prúžky a namočila na niekoľko dní do vody, pretože dreň samotná je krehká a ľahko sa láme. V tej dobe sa tvrdilo, že najlepšou je voda práve z Nílu, aj keď to nemalo žiadne opodstatnenie. Vo vode zostala namočená 6 alebo 12 dní. Kratšia doba pri výrobe svetlého papyrusu a dlhšia pre tmavo hnedý.
Po vytiahnutí prúžkov z vody sa, aby boli ploché, valčekom zlisovali a zoradili na rovný podklad tesne vedľa seba. Na ne sa ešte ukladala priečne druhá vrstva. Vrstiev mohlo byť aj viac, podľa toho aký mal byť výsledný papyrus silný, ale zvyčajne boli len dve. Potom tieto naukladané plátky putovali na niekoľko dní pod mechanický lis. Prúžky a vrstvy k sebe pevne priľnuli takže držali pokope. Výrobca nakoniec zarovnal hrubý povrch a orezal nerovné okraje. Listy papyrusu sa škrobovou kašou lepili jeden za druhým čím vznikali aj niekoľko-metrové zvitky.

Papyrus sa vyrábal v rôznych kvalitách a tým pádom sa líšila aj jeho cena. Na knihy sa používal najdrahší a tie lacnejšie na osobnú korešpondenciu, záznamy atď. V tom čase mali knihy podobu zvitkov, ktoré sa vkladali do zvláštnych puzdier nazývaných rotuly. Rotuly so zvitkami sa uskladňovali v knižniciach k tomu prispôsobených. Do dnešných čias sa zachovalo len veľmi málo písomností na papyruse. Presná výroba papyrusu zo staroveku dnes nie je známa. Keď sa totiž prestal okolo roku 1100 používať (zmena klímy v Egypte spôsobila zmiznutie druhu rastliny s ktorej sa pôvodne vyrábal) bol jeho výrobný proces zabudnutý. V 20. storočí však vďaka nanovo nájdeným textom o prírodných dejinách mohol byť vyrobený papyrus znova. Lenže kvalitou sa starovekým kúskom nevyrovnal.

Pergamen: Meno získal pergamen po maloázijskom meste Pergamon. Tam sa začalo s jeho výrobou keď bol zakázaný dovoz papyrusu. Okrem písania sa pergamen využíval aj na poťahovanie bubnov. Pergamen sa vyrábal z hovädzích, bravčových, oslích, kozích alebo ovčích koží. Po stiahnutí sa koža, zbavená väčšiny srsti, 7 – 14 dní máčala v roztoku vápna. Neskôr, po vylúhovaní, sa z koží ešte odstránili zvyšky srsti, mäsa a iné nečistoty. Kože sa ešte znova namočili do roztoku, potom sa napli na drevený rám a nechali vyschnúť. Pôvodná farba pergamenu je žltá, no ešte sa farebne upravujú do rôznych odtieňov. Suché sa brúsia a pokrývajú kriedou. Zdrsnia sa pemzou, potrú belobou (olovenou alebo zinkovou) rozrobenou v oleji a po zaschnutí tohto náteru sa ešte vyhladí a naleští. Jemný pergamen na písanie sa vyrábal z kože mladých, dokonca nenarodených, zvierat.

Juhoeurópsky (taliansky) je jemnejšie spracovaný ale len na jednej strane. Stredoeurópsky (severný) sa síce spracováva z oboch strán rovnako, ale menej jemne. Píše sa na obe strany. Byzantský sa ešte na viac potiera bielkom a leští.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#papier v staroveku #dejepis referáty #Papyrus #papyrus pergament #Papier


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.020