Kníhtlač

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: petuska1
Typ práce: Referát
Dátum: 12.02.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 478 slov
Počet zobrazení: 5 803
Tlačení: 570
Uložení: 540
Kníhtlač
K objavu kníhtlače došlo v 15. storočí. Správnejšie by sa malo povedať znovuobjavením. Veď tlačiť knihy dokázali už Číňania v 10. stor. n. l. Vyrezávali text do drevenej dosky, natreli farbou, hore položili tenký papier a oklepali ho mäkkou kefou. Okolo roku 1050 vymyslel kováč Pi-Šeng dokonca i tlač pohyblivými vymeniteľnými písmenami. Vzal masu z jemnej lepkavej zeminy a vyryl do nej užívané písmenné značky a potom všetky typy vypálil v ohni, aby stvrdli. Keď chcel tlačiť text, vzal železný rám, vo vnútri zvisle rozdelený tenkými prúžkami, do medzier zoradil typy a tesne ich k sebe pritlačil. Písmená sa zachytili a povrch bol rovný. Až potom ich natrel tušom a tlačil na papier. Ak chcel vymeniť sadzbu, jednoducho typy nad ohňom z roztaveného tmelu z rámu vyklopil. Rozšírenejšia však bola v Číne a na blízkom východe drevotlač, kde sa text aj s obrázkami vyrezal do doštičky a potom ako pečiatka odtlačil na papier a pergamen. V 13. stor. vďaka prieniku arabskej kultúry sa táto technika dostala do Európy. Tlačili sa ňou najprv látky, hracie karty a jednoduché skladacie knihy, zvané "špalíček". Bola to len hrubá napodobenina za opisované knihy. Tie dokonale nahradila až tlač pohyblivými literami.

V Európe sa vynález kníhtlače pripisuje Johannovi Gutenbergovi (príloha č.7), rodákovi z nemeckého Mohuča a spadá do obdobia okolo roku 1440. Gutenberg v podstate prevzal vynález tlače drevenými písmenami z Holandska pred rokom 1440 a zdokonalil ho tlačou vymeniteľnými kovovými písmenkami, odliatymi v olovených formičkách do presne riadkovaných matríc. Gutenberg bol taktiež tvorcom celej ručnej sadzačskej techniky s vlastným tlačiarenským lisom (príloha č.8), s malými obmenami, sústreďujúcimi sa na rýchlosť používanej nepretržite vyše 500 rokov. Pôvodne sadzač len vkladal písmenká vhodne roztriedené v priehradkách sadzačskej kasy do slov, v riadkoch matrice, stiahnutej kovovým rámom. Ten sa vložil do tlačiarenského lisu, sadzba sa potrela farbou a odtlačila na papier. Tlačiť sa mohol neobmedzený počet listov, obojstranne. V začiatkoch tak asi 20 archov za hodinu.

Ako prvú vytlačil Gutenberg jednu z najkrajších kolorovaných kníh na svete dvojdielnu Bibliu (príloha č.9) v rokoch 1452 - 55. Veľkého uznania sa však nedočkal. Dožil sa súdneho sporu so svojím mecenášom J. Fustom, ktorý ho pohotovo pripravil o tajomstvo tlače a majetok. V tom čase už slepý Gutenberg vyšiel na mizinu a zomrel v ústraní. Jeho vynález však už bol v nemeckých mestách, v Holandsku, Taliansku, Francúzsku a v Čechách v plnej sláve. Tlačilo sa pomerne lacno, rýchlo a takmer všetko.

Klasická tlač vkladanými odlievanými kovovými písmenkami na sadzačskú matricu potretú čerňou a odtlačenú lisom pretrvala až do vynájdenia fotosadzby. Experimenty s fotosadzbou robil už koncom 19. stor. maďarský inžinier Porszolt. Zdokonalili ju o 50 rokov neskôr dvaja Francúzi Higonnet a Moyrond, no uplatnenie našla až po II. svetovej vojne v USA. Po krátkej stagnácii v 60. rokoch minulého stor. sa fotosadzba začala bežne používať vo výrobe novín, časopisov a kníh. Prekonala kovovú sadzbu Gutenberga.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu