Stolovanie v stredoveku

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča nany7 (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 29.04.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 542 slov
Počet zobrazení: 4 428
Tlačení: 270
Uložení: 237
Stolovanie v stredoveku

Pohostinstvo v stredoveku
Stredoveké pohostinstvo sa spočiatku vyznačovalo nízkou úrovňou, najmä na dedine. Cestovanie bolo nevoľníctvom veľmi obmedzené, chudobní ľudia mohli cestovať iba z náboženských dôvodov. Až do konca 13. storočí zriaďovala cirkev pri kláštoroch pre veriacich nocľahárne s možnosťou jednoduchého stravovania. Platili naturáliami alebo prácami pre kláštor.

Väčšina dedinských hostincov mala jednoduché zariadenie. Bola to spravidla jedna veľká miestnosť, v ktorej sa varilo jedlo a po vystlaní slamou aj spalo. Cestujúci väčšinou používali svoje vybavenie. Hostince boli v tej dobe jediným spoločenským a informačným centrom jednoduchých ľudí. Dedinskí krčmári boli považovaní za menejcenných ľudí.

Mestské hostince boli väčšie a honosnejšie, delili sa na panské, stredné a zájazdné a podľa toho mali rozdielne ceny. Hostinským sa mohol stať každý, kto zložil sľub. Ten ich zaväzoval k plateniu daní, dodržovania poriadku a zatváracej doby, dodržovaniu mier, váh, cien apod. Vznikali aj radničné pivničky, väčšinou pri mestských skladoch vína a piva.

Ubytovanie bolo začiatkom stredoveku na nízkej úrovni aj v meste. Väčšinou sa spalo vo veľkých miestnostiach na zemi a až koncom tohto obdobia sa v drahších hostincoch zriaďovali miestnosti s posteľami. V lacných hostincoch sa hostia umývali v kadiach s vodou.

Pokrmy sa pripravovali na otvorených ohniskách, neskôr v peciach a rôznych nádobách. V 15. storočí sa začali používať obrusy, v 17. storočí aj príbory. Sklo a porcelán používali len najbohatšie vrstvy. Pomerne vysoká úroveň pohostinstva bola v šľachtických sídlach, kde tiež vznikli určité pravidlá stolovania. Konali sa veľké hostiny spojené s kultúrnym a zábavným programom. V kuchyniach pracovali školení kuchári a pri tabuliach (slávnostných stoloch) čašníci. Spôsoby obsluhy sa začali rozlišovať podľa jednotlivých krajín.

Anglický spôsob obsluhy sa vyznačoval krájaním mäsa pri stole. Hostiteľ mäso nakrájal a tiež určil jednotlivé porcie hosťom. Neskôr prevzali túto prácu kvalifikovaní tranžéri. Vznikla tiež odborná literatúra o tranžírovaní. Postupom času sa tranžírovanie rozšírilo aj do lepších hostincov a stalo sa tak základom dnešnej vyššej formy zložitej obsluhy.

Francúzsky spôsob obsluhy mal svoj základ v perfektnej práci kuchárov v kuchyni. Tí mäso úhľadne krájali, zložili do pôvodného stavu a bohato ozdobili. Čašníci potom misy s jedlom pri stole ponúkali a aj ten posledný hosť mal mať možnosť vybrať si aspoň z dvoch porcií. Francúzska gastronómia je dodnes vzorom moderného pohostinstva. Pôvodný spôsob obsluhy je základom súčasného banketného spôsobu pri slávnostnom pohostení väčšieho počtu osôb pri tabuli.

Ruský spôsob obsluhy bol efektný a z hľadiska obsluhy pomerne jednoduchý. Jednotlivé chody boli v niekoľkých druhoch pokrmov pripravené v kuchyni a sluhovia ich len nakladali na tabule pre voľný výber. Tiež všetky nápoje boli pripravené od začiatku na stole a hostia si ich mohli nalievať sami. Tento spôsob obsluhy bol zrejme základom dnešných hostín.

Koncom 17. storočia začali vznikať v Paríži honosné hotely dnešného typu, ktoré sa stali vzorom pre budovanie pomerne rozsiahlej siete hotelov vo všetkých veľkých Európskych mestách.

História vidličky: Vidličky boli pri jedení v Európe po prvý raz použité (spôsobom, aký poznáme dnes) začiatkom 16. storočia na talianskom dvore. Túto novinku môžeme vysvetliť vtedajšou módou – nosili sa veľké stojaté zriasené goliere. Objav sa z Talianska dostal do Francúzska, kde sa onedlho udomácnil zvyk jedávať nožom a vidličkou. Pomaly a v súlade s rozvojom meštianstva preberali dvorné zvyklosti stolovania aj obyčajní ľudia. V 18. Storočí už boli všeobecne zaužívané nielen vo Francúzsku, ale v celej Európe.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6.7)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014