Vznik a rozvoj Francúzska

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča kajka (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 20.05.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 566 slov
Počet zobrazení: 2 414
Tlačení: 201
Uložení: 198
Vznik a rozvoj Francúzska
1. Príčiny feudálnej rozdrobenosti v ranom stredoveku
- feudálne štáty, ktoré sa utvorili do 9. storočia sa začali drobiť a hlavnou príčinou bola hosp. roztrieštenosť
- základom feudálneho poľnohospodárstva sa stali dediny ako samostatné hospodárske jednotky, ktoré si vyrábali vlastne všetko, čo potrebovali
- prevažovalo naturálne hospodárstvo, takže nebolo potrebné nič nakupovať a obchod sa obmedzoval iba na prepychový tovar
- táto hospod.sebestačnosť( autarkia) sa mohla zaobísť bez silnej štát. moci a podporovala polit. rozdrobenosť
- niekoľko dedín + panský dvor = hospodársky a politický celok, ktorý bol ovládaný feudálnym majiteľom
- feudál vymáhal od poddaných dávky, súdil ich a velil vojenskej pohotovosti drobných vazalov
- koncom 9. storočia sa pôda i hodnosti, ktoré panovník prepožičiaval feudálom na doživotné užívanie premenili na dedičné léna
- dediční lénnici často prijímali titul vojvodu alebo kniežaťa, a tak v Európe nastalo obdobie feudálnej rozdrobenosti
- nastali drobné vojny medzi feudálmi, pretože čoraz slabší panovníci im nemohli poskytnúť novú pôdu
- pozemková držba sa rozširovala iba násilím
- mocní feudáli nútili slobodných roľníkov do poddanskej závislosti a ešte viac vydierali poddaných, ktorí sa bránili útekom do neosídlených oblastí alebo otvoreným bojom
- feudálne rozdrobenosť sa najviac prejavila vo Franskej ríši, ku ktorej sa pridružilo aj vonkajšie nebezpečenstvo z juhu Arabi, zo západu a severu Normani a z východu Maďari

2. Vznik Francúzska
-  po rozdelení Franskej ríše dostal západnú časť Karol Holý ( 840-877)
- presadila sa tu šľachta, ktorá si v roku 877 vymohla dedičnú držbu svojich lén
- oslabovala sa centrálna moc panovníka
- panovnícku moc oslabovali aj nájazdy Normanov( v I. pol. 9. st. 2  zničujúce nájazdy na Fran. ríšu, 845- dobyli Paríž)
- v roku 911 uzavrel zmluvu Karol III. s normanským vojvodom Rollom a udelil mu léno na severnom pobreží Francúzska – Normandiu
- boje s Normanmi pokračovali a skončili sa v roku 987 ( vymreli západní Karolovci) zvolením parížskeho grófa Huga Kapeta za francúzskeho kráľa, ktorý založil novú dynastiu  Kapetovcov ( vládla vo Francúzsku do roku 1328), opierala sa hlavne o mestá
- význ. panovníkom bol Filip II. August, kt. sa zmocnil značnej časti Francúzska a usiloval sa upevniť svoje postavenie
- kráľovskú moc posilnil a upevnil Ľudovít IX. Svätý ( 1226-1270), keď v roku 1259 dosiahol parížskou zmluvou, že anglický kráľ Henrich III. sa vzdal nároku na Normandiu a za ostatné anglické vlastníctvo na európskej pevnine mu zložil vazalskú prísahu
- kráľovskú moc upevnil aj Filip IV. Pekný (1285-1314)
- viedol vojnu s Anglickom, ktorá ho priviedla do finančných ťažkostí, preto zdanil francúzske duchovenstvo, čím sa dostal do rozporu s pápežom Bonifácom VIII. (1294-1303), ktorý v roku 1302 vydal bulu UNAM SANCTAM, v ktorej vyhlásil, absolútnu prioritu duchovnej moci nad svetskou
- v roku 1303 pápeža prepadla a zbila banda zbojníkov na čele s kancelárom kráľa Filipa Nogaretom
- aj napriek tomu získal Filip IV. vplyv v kardinálskom zbore a dosiahol to, že za pápeža bol zvolený arcibiskup z Bordeaux ako Kliment V., ktorý svoje sídlo premiestnil z Ríma do Avignonu  ( 1309-1377- avignonské zajatie pápežov )
- Filip IV. podnikol aj útok proti templárskemu rádu ( disponovali majetkom a mocou)
- 13.10.1307 ich dal všetkých zajať, skonfiškoval im majetok a popredných členov rádu na čele s veľmajstrom odsúdil na smrť ( boli obvinení z kacírstva)
- Filip IV. posilnil svoju hospodársku moc, čo sa prejavilo aj na posilnení medzinár. postavenia Francúzska
- v tomto období sa znovu vyhrotili vzťahy s Anglickom
- v roku 1328 zomrel bez mužských potomkov francúzsky kráľ Karol IV., čím vymrel rod Kapetovcov
- na francúzsky trón si robil nárok anglický kráľ Eduard III., ale francúzska šľachta na trón dosadila Filipa VI. z vedľajšej vetvy Kapetovcov z rodu Valois
- Filip VI. sa usiloval podmaniť si flanderské mestá, ktoré boli hlavným odberateľom anglickej vlny
- tieto rozpory vyústili do storočnej vojny s Anglickom 
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.034