Svätá rímska ríša národa nemeckého

Svätá rímska ríša národa nemeckého

– vznikla z Východofranskej ríše a jej zakladateľom bol Henrich I. Vtáčnik ( saský vojvoda)

– v roku 911 vymrel rod východných Karolovcov a ríša sa rozpadla na menšie časti, z ktorých najvýznamnejšie boli: Sasko, Bavorsko, Švábsko

– útoky maďarských kmeňov ohrozovali jednotlivé oblasti a preto bolo nutné sa spojiť

– v roku 919 bol zvolený za nemeckého kráľa Henrich I. Vtáčnik ( 919-936), ktorý sa usiloval posilniť kráľovskú moc, budoval armádu a pevnosti

– po jeho smrti prevzal vládu jeho syn Oto I. Veľký ( 936-973), ktorý do roku 962 vládol ako kráľ a jeho cieľom bolo obnoviť bývalú rímsku ríšu, čo sa mu čiastočne podarilo, lebo 8.2.962 bol v Ríme pápežom Jánom XII. korunovaný za cisára a tak boli položené základy Svätej rímskej ríše národa nemeckého(SRRNN)

SRRNN- je to skôr ideologický pojem ako štát, bol to špecifický štátny útvar v strednej Európe, ktorý mal predstavovať jednotu všetkých kresťanov a nárokoval si na jednotu celého sveta

– jej svetskou hlavou bol cisár a duchovnou hlavou pápež

– trvala do roku 1806, kedy ju rozpustil Napoleon Bonaparte

– jej významným panovníkom bol aj OTO III. (983-1002), ktorý pokračoval v obnove rímskeho impéria a za svoje sídlo si zvolil rímsky vrch Aventín

Cirkev a štát

– cirkev bola spočiatku spojencom rímsko-nemeckých panovníkov, no neskôr záujmy panovníka narazili na záujmy cirkvi a vznikol boj o investitúru ( dosadzovanie cirkevných hodnostárov do úradu)

– spor vypukol medzi nemeckým cisárom Henrichom IV. a pápežom Gregorom VII. pri dosadzovaní milánskeho arcibiskupa

– v roku 1075 vydal pápež nariadenie, podľa ktorého žiaden duchovný nemal prijať úrad od panovníka ( bolo to pod trestom zosadenia)

– Henrich IV. to porušil, preto sa dostal do kliatby ( trvalo to 2 roky)

– v roku 1077 prišiel do Canossy ( zimného sídla pápeža) a pokoril sa pred pápežom

– boj o investitúru sa skončil až v roku 1122 Wormským konkordátom, na základe ktorého boli biskupi menovaní do úradu pápežom so súhlasom panovníka

Ďalší vývoj v SRRNN

– v rokoch 1152-1190 vládol Fridrich I. Barbarosa, ktorý sa v roku 1155 stal rímsko-nemeckým cisárom a usiloval sa upevniť panovnícku moc a bol presvedčený, že kresťanom má vládnuť cisár a nie pápež

– Fridrich I. podnikal výboje do Talianska a Byzancie, tiež sa zúčastnil 3.križiackej výpravy

– po jeho smrti nastali spory o trón

– v roku 1257 bola presadená zásada, že rímskonemeckého panovníka majú voliť 7 kurfirsti a to :
traja cirkevní predstavitelia: mohučský biskup, trevírsky biskup a kolínsky biskup štyria svetskí činitelia: český kráľ, saský vojvoda, rýnsky falcgróf a brandenburský markgróf

– panovnícka moc však upadala ríša sa trieštila na množstvo štátov

– v roku 1278 sa po bitke na Moravskom poli nemeckým cisárom stal Rudolf Habsburský, ktorý porazil českého kráľa Přemysla Otakara II.

– v rokoch 1308-1437 vládli ríši Luxemburgovci, z ktorých najznámejším bol český kráľ Karol IV.

– od roku 1355 bol rímskonemeckým cisárom a vydal základný ríšsky zákon „Zlatá bula“ ( 1356), ktorý platil až do roku 1806, kedy ríša zanikla

23.c) Slovenské národné obrodenie

– túto tému už máte

– za domácu úlohu spracujte Život a dielo Ľudovíta Štúra