Veľká Morava

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča kajka (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 20.05.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 705 slov
Počet zobrazení: 2 563
Tlačení: 192
Uložení: 265
Veľká Morava
-  prvé správy o kresťastve na našom území pochádzajú z 1. – 4. storočia, z obdobia  Rímskej
  ríše
-  najstarší doklad – kahanec s nápisom XP, čo asi znamená CHRISTOS, nájdený bol na trenčianskom kopci
-  počas vlády Sama uskutočnili misiu belgický biskup AMAND
-  po rozvrátení Avarskej ríše sa vytvorili vhodné podmienky pre šírenie ortodoxného kresťanstva
-  po nástupe Rastislava sa vytvorili ešte lepšie podmienky pre kresťanstvo, tu posobiaci franskí misionári strácali doveru
-  okolo r. 861 sa Rastislav obrátil na pápeža MIKULÁŠA I., aby mu poslal slovanských misionárov / 855 – 867/
-  pápež však odpovedá záporne
-  r. 862 sa obrátil na byzantského cisára MICHALA III., ktorý jeho požiadavke vyhovel a poslal mu bratov KONŠTANTÍNA a METODA
 
KONŠTANTÍN – FILOZOF 827 – 869
-  vyštudoval biskupskú školu v Solúne a v Konštantinopole filozofiu a teológiu
-  plnil diplomatickú misionárnu funkciu v Samare pri Bagdade a medzi Chazarmi na Kryme
-  vytvoril HLAHOLIKU, tvorilo ju 38 znakov, 24 znakov z gréckej abecedy, 7 znakov tajná a 7 znakov iná hlavne hebrejská a samárska abeceda
-  preložil niektoré časti biblie a bohoslužobné knihy do slovienčiny
-  vytvoril spolu s bratom PROGLAS – úvod k evanjeliu
 
METOD  815 – 885
- vyštudoval štátné právo v Konštantinopole 
-  neskor bol opátom v kláštore
-  pomáhal bratovi s prekladom kníh
- preložil aj Byzantské cirkevné právo – NOMOKANÓN
- pod vplyvom byzantských zákonov vytvoril právne predpisy, ktoré nazval

ZÁKON SUDNYJ LJUDEM
leto 863 príchod na VM / asi Olomouc, Staré Město při Uherskem Hradišti, Mikulčice /
-  po príchode na VM založili UČILIŠTE NA VÝCHOVU KŇAZOV, kde sa vyučovala teológia, hudba, gramatika, hlaholika, liturgia v domácom jazyku
leto 867 Konštantín a Metod sa vybrali do Ríma, cestou sa zastavili u KOCEĽA a  KOCEĽ k nim pripojil 50 mužov, ktorí mali byť v Ríme vysvatení na kňazov
-  ďalšia zástavka – Benátky, kde obhajovali staroslovienčinu pred trojjazyčníkmi a ďalej pokračovali v ceste do Ríma, kde ich príjma pápež HADRIÁN II. / 867- 872 /, prinášajú mu ostatky KLIMENTA
na Vianoce roku 867 Hadrián II. preskúmal bohoslužobné knihy, ktoré boli napísané v staroslovienčine, po preskúmaní prijal staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk
-  Konštantín a Metod boli v Ríme 2 roky
- 14. februára 869 zomrel Konštantín, predtým vstúpil do baziliánského kláštora, kde prijal meno Cyril
-  Metod a niekoľko žiakov bolo vysvatených za kňazov, pápež poveril Metoda funkciou učiteľa na VM a dal mu 3 listy : pre Rastislava, Svatopluka a Koceľa
okolo VEĽKEJ NOCI 869 odchádza na VM a zastavil sa u Koceľa, ktorému doniesol list od pápeža, Koceľ presvedčil Metoda, aby sa vrátil do Ríma a získal vyššie svatenie od pápeža
869/870 sa Metod stal biskupom a súčasne bol pápežom vymenovaný za arcibiskupa a pápežského legáta pre VM a Panóniu
-  r. 870 sa Metod vracia na VM, kde v tom čase boli nepokoje
-  v Zadunajsku ho zajali rytieri bavorských biskupov a odviedli ho do REGENSBURGU
-  vo vazení napísal sťažnosť do Ríma a na VM na základe čoho sa o neho začal zaujímať pápež  JÁN VIII.
-  r. 873 na zásah pápeža sa Metod z vazenia dostal, opať sa ujal svojho úradu na VM a zase odchádza do Ríma, aby obhájil slovienskú liturgiu
-  r. 880 Ján VIII. vydal bulu INDUSTRIA TUAE, v ktorom Svatopluka a jeho ľud vzal pod ochranu Sv. Stolice, schválil sloviensku liturgiu a za nitrianského biskupa vysvatil švábského mnícha WICHINGA, ktorý útočil na Metoda a jeho kňazov
-  r. 885 Wiching odišiel do Ríma a dosiahol u pápeža ŠTEFANA V. zákaz slovienskej liturgie
6. apríla 885 Metod zomrel
-  za svojho nástupcu ustanovil GORAZDA a Wichinga dal do kliatby
-  po návrate Wichinga z Ríma, ktorí sa stal správcom Moravskej cirkvi, boli Metodovi žiaci v roku 886 vyhnaní z VM a uchýlili sa hlavne do Bulharska, Čiech, Chorvátska a Dalmácie
- v Bulharsku sa zaslúžili o rozvoj písomníctva, hlavne v PRESLAVE, kde na prelomne 9. a 10. stor. vzniká CYLIRIKA
-  medzi popredných žiakov Metoda patrili: GORAZD, ANGELÁR, NAUM, KLIMENT
 
VLÁDA SVATOPLUKA  871 – 894
-  aj po nástupe Svatopluka útoky Bavorov
-  r. 874 Svatopluka uzavrel mier s Východofranskou ríšou vo FORCHHEIM o vzájomnom rešpektovaní záujmov, platil do roku 882
-  v ďalšom období upevnil svoje postavenie a k VM si pričinil tieto územia: oblasť potisia, Sliezka, Malopoľsko
70. – 80. rokoch 9. stor. obsadil VISLANSKO / územie pri rieke Visla /, odňal Bulharom územie ľavého brehu Tisu a zmocnil sa soľných baní v Sedmohradsku
-  využíval rozbroje medzi magrófmi Východofranskej ríše
-  r. 883 si pripojil Čechy a územie Lužických Srbov / Lužicu / k VM = zaberala územie Nemecka, Česka, Poľska, Maďarska, časť Rakúska
- v ďalšom období sa stupňovalo napatie medzi VM a Východofranskou ríšou, na čele stál ARNULF
-  r. 891 na Arnulfov dvor prichádza Wiching, snaží sa cirkevne podriaďiť si VM
-  r. 892 Východofranská ríša napadla VM a po prvýkrát sa jej spojencami stali Maďari
-  r. 893 ďalší útok na VM, pustošenie VM
-  r. 894 smrť Svatopluka
 
ZÁNIK VEĽKEJ MORAVY
 
1) VONKAJŠIE PRÍČINY
-  po smrti  Svatopluka sa na VM šíril strach z nového nebezpečenstva a to vo východných
  oblastiach z Maďarov a v západnej časti z Východofranskej ríše
-  na VM vládne MOJMÍR II. – ústredné knieža , SVATOPLUK II. – údelné knieža
-  r. 895 české kniežatá sa podriadili ARNULFOVI a ponukli pomoc proti VM
-  r. 867 to isté urobili Lužickí Srbi
-  r. 896 vpadli do Poddunajskej nížiny Maďari a územie VM sa zmenšilo a zostalo len jadro VM a VISLANSKO
 
2) VNÚTORNÉ PRÍČINY
- rozpory medzi Mojmírom II. a Svatoplukom II.
-  Mojmír II. sa usiloval o nezávislosť VM a pokúšal sa aj o obnovu cirkevnej nezávislosťi
-  r. 898 vyslal posolstvo pápežovi JÁNOVI IX., aby poslal na VM legátov, ktorí by obnovili základy Moravskej cirkevnej orgánizácie
-  Svatopluk II.  bol za spoluprácu s Bavormi
-  r. 898/899 opať vtrhli na VM Bavori
-  r. 899 Mojmír II. nechal uvazniť Svatopluka II.
jar 899 ďalší bavorský vpád, Bavori oslobodili Svatopluka II. a odviedli ho do Bavorska
jar 900 opať vpadli na VM Bavori
- r. 901 podpísali prímerie, pretože mali spoločného nepriateľa – Maďarov, ktorých viedol náčelník ARPÁD
-  r. 904 – 906 počas  bojov s Maďarmi zahynul Svatopluk II.
-  r. 906 zánik VM
júl 907 trojdňová bitka medzi Bavormi a Maďarmi pri Bratislave, v ktorej Maďari zvíťazili, nespomínajú sa v tejto bitke vojská VM, z čoho historici usudzujú, že VM v tom čase neexistovala
 
VEĽKOMORAVSKÁ SPOLOČNOSŤ
-  centrami VM boli hradské mestá, ktoré tvorili opevnené  hradiská + družina + kniežatá + niekoľko
  osád
-  Bratislava, Nitra, Pobedim, Devín, Staré Město na Morave, Mikulčice, Pohgansko
-  Členenie obyvateľstva :
1)  vládnúca vrstva – knieža, veľmoži s družinami, klérus / duchovní /
2)  ovládaná vrstva – roľníci, žili v občinách a boli osobne slobodní
3)  nevoľníci, na VM nazývaní RABI, časť z nich bola darovaná cirkvi - DUŠNÍCI  

VEĽKÁ MORAVA bola veľmi význámným štátným útvarom predkov Moravanov, Čechov a Slovákov a veľkomoravská tradícia mala významnú úlohu v období SNO a počas bojov za národné práva
 
14. 3. Indiánska otázka v Severnej Amerike
Vyhnanie indiánskych kmeňov na území USA

Veľa území bolo ľudoprázdnych. Ďalšie boli riedko osídlené pôvodnými Indiánmi. Vstup na ich územie sa nezaobišiel bez konfliktov. Až do 1860 vláda vyjednávala s Indiánmi o dohodách a zmluvách o predajoch pôdy. Čím viac usadlíkov, tým bolo treba viac pôdy a navyše sa začala stavať železničná sieť medzi východom a západom. Mocnelo presvedčenie o prednostiach americkej civilizácie a Indiáni mali prijať jej normy a prispôsobiť sa. Indiánsky odpor proti tomuto bol prelomený a Indiáni boli vytlačení do rezervácií. Na mnohých miestach boli vyvraždení.

Indiánska otázka: rasizmus – apartheid - zákonitosť vývoja?

Od 1871 americký Kongres už nepovažuje Indiánov za národy. Od 1887 prestalo byť platné kmeňové vlastníctvo pôdy, uznávalo sa len súkromné. Súkromným vlastníkom mohol byť len americký občan, teda ten kto prijal normy života bielej spoločnosti. Americká spoločnosť trvala na tom, že Indiáni nedokážu žiť s belochmi a musia byť izolovaní.
Rozdelená spoločnosť
Spoločnosť mala síce spoločné predstavy o hodnotách vlastnej civilizácie ale vnútorne bola rozdelená. Severovýchod tvorili slobodní farmári a juh zase neslobodní otroci. 1860 to bola tretina všetkých 12 miliónov obyvateľov. Severné štáty po vyhlásení ústavy otroctvo zakázali, južné sa ich však nechceli vzdať. Rozvíjalo hnutie abolicionizmus hnutie za úplné zrušenie otroctva. Spolky a Americká protiotrokárska spoločnosť predkladala petície a organizovala úteky černochov. Proti zrušeniu otrokárstva boli najmä bohatí južanskí plantážnici, ktorí ovládali život juhu ba mali aj vplyv aj v celoštátnych politických kruhoch.
Indiánska otázka, apartheid:
Územie, ktoré priekopníci chceli osídliť, boli ľudoprázdne, alebo riedko osídlené pôvodným domácim obyvateľstvom - Indiánmi. Vstup osadníkov na indiánske územie sa neobišlo bez krvavých konfliktov. Ale až do roku 1860 vláda s indiánskymi kmeňmi vyjednávala a uzatvárala s nimi dohody a zmluvy o predajoch pôdy. Vzrástol dopyt po pôde. Záujemcovia sa ale neuspokojovali len s pôdou, ktorú vláda odkúpila. V tom období sa začala tiež stavať železničná sieť spájajúca V pobrežie so Z. Súkromné stavebné spoločnosti sa nechceli zdržiavať zložitými rokovaniami s indiánmi. Uprednostňovali čo najrýchlejší postup. Zároveň mocnelo presvedčenie o prednostiach úspešnej americkej civilizácie a jej zákonitom prvenstve pred inými. Indiáni by mali prijať jej normy a prispôsobiť sa. Indiánsky odpor bol zlomený a boli vytlačení do vymedzených teritórií- rezervácií, alebo boli vyvražďovaní. -1871 americký Kongres prestal indiánske kmene oficiálne považovať za národy.
-1887 kmeňové (kolektívne) vlastníctvo pôdy prestalo byť platné, uznávalo sa jedine súkromné -individuálne ( len americký občan, ktorý prijal normy americkej spoločnosti).


Súčasnosť

Indiánska rezervácia je územie, ktoré je riadené indiánskym kmeňom pod záštitou Úradu záležitostí Indiánov Ministerstva vnútra Spojených štátov. Pretože tieto rezervácie majú obmedzenú suverenitu, ich zákony sa medzi sebou líšia. Vo viacerých rezerváciách sú napríklad povolené kasína na prilákanie turistov a to nezávisle od zákonov štátu, na území ktorého sa daná rezervácia nachádza.

V Spojených štátoch existuje približne 310 indiánskych rezervácii, čo znamená, že nie každý z vyše 550 kmeňov v krajine má svoju rezerváciu. V skutočnosti majú niektoré kmene aj viac rezervácií, kým iné nemajú žiadnu. Z dôvodu predajov pozemkov a parcelácií z minulosti sú navyše niektoré rezervácie rozdelené na viacero častí.

Všetky americké rezervácie dohromady zaberajú 225 410 km², čo predstavuje 2,3 % celého územia USA. Nad rezerváciami nemajú právomoci lokálne vlády ani federálna vláda, iba kmeňová rada. Rôzne rezervácie tak majú rôzne systémy vlády, ktoré môžu, ale aj nemusia, kopírovať formy vlád mimo rezervácie. V súčasnosti však žije mierna väčšina Indiánov mimo rezervácií, hlavne vo veľkých mestách ako napríklad Phoenix alebo Los Angeles. 
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#Veľká Morava #veľká morava dejepis #velka morava pamiatky #veľkomoravská spoločnosť

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.031