1968 – Normalizácia, konsolidácia

1968 – Normalizácia, konsolidácia

– zákaz politických klubov, zavedenie cenzúry, zmeny v strane a v štáte / vo vedení /

– 16. október 1968 bola v Prahe podpísaná Zmluva o podm. dočasného pobytu sov. vojsk na území ČSSR

– 27. október 1968 NZ prijalo zákon o česko – slovenskej federácii, parlament- FEDERÁLNE ZHROMAŽDENIE- Snemovňa ľudu + Snemovňa národov

· slávnostn. podpísan. sa uskutočnilo na obnovenom Bratislavskom hrade 30. októbra 1968

· zákon nadobudol platnosť 1. januára 1969

· ČSSR – 2 národ. republika – ČSR a SSR, vytvorili sa štát. orgány federácií republík

– od novembra 1968 prudko klesol vplyv reformistov

– 16. január 1969 v deň keď zasadal ÚV KSČ sa upálil 21 ročný študent JÁN PALACH na Václavskom námestí v Prahe – bol to zúfalý pokus donútiť politikov zastaviť normaliz. proces

– marec 1969 počas MS v hokeji prevzal na chvíľu úlohu politiky šport

– v oboch odohraných zápasoch nad ZSSR zvíťazila ČSSR

– protisov. demonštrácie – trvalá reakcia Kremľa – Dubčekov pád 17. apríla 1969 – vo funkcii 1. tajomníka ÚV KSČ ho vystriedal G. Husák

– 11. jún 1969 zakladajúci Zjazd slovenských spisovateľov ako samost. organizácie – predseda A. Plávka

– od mája 1969 – do januára 1970 boli zo všetkých postov odstraňovaní reformní komunisti

– 28. – 30. január 1970 sa ÚV KSČ zaoberal kádrovými otázkami

– výmena straníckých legitimácii – cieľ – očistenie strany od všetkých reformných „elementov“

– vznikli previerkové komisie – 67 000 členov KSČ vylúčených
259 000 vykonštruovaných členov strany
147 000 členov KSČ sa vzdalo svojho členstva dobrovoľne – často
to bolo sprevádzané stratou zamestnania

– 19. – 21. jún 1970 v AMERICAN HOTEL v New Yorku sa zišlo prípravné generálné zhromaždenie svetového kongresu Slovákov – združovalo množstvo slov. spolkov a organizácií v zahraničí / požiadavka slovenskej štátnosti /

– defintívnu podobu dostal SKS na základ. generálnom zhromaždení v TORONTE 17. – 20. júna 1971, predseda SKS – sa stal Š. B. Roman / rodák z Nového Ruskova /

– tvrdými represiami postihol režim pracovníkov masmédií, VŠ, vedeckých a kult. inštitúcií, ekonómov

– 6. máj 1970 na Pražkom hrade podpísali najvyšší predstavitelia ZSSR / Brežnev, Kosygin / a ČSSR / Husák, Štrougal / zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci

– 10. – 11. december 1970 odhlasoval ÚV KSČ dokument, na ktorý Moskva dlho čakala = POUČENIE Z KRÍZOVÉHO VÝVOJA V STRANE A V SPOLOČNOSTI po XIII. zjazde KSČ

· stotožnil sa so sovietskou verziou vývoja udalostí z r. 1968

– 25. – 29. máj 1971 XIV. zjazd KSČ potvrdil politiku NORMALIZÁCIE

– začala sa HUSAKOVSKO – BIĽAKOVSKÁ ÉRA / 1971 – 1989 /

· tvrdo bol stíhaný každý opozičný prejav

· snaha o zvýšení živ. úrovne / napr. 13. – 14. 12. 1972 FZ prijalo zákon o zvýšení pomoci viacdetným rodinám a mladomanželom – zvýšili sa rodinné prídavky a zaviedli sa mladomanželské požičky /

– 11. december 1973 zmluva o vzájom. vzťahoch medzi SRN a ČSSR

– 28. – 29. máj 1975 FZ zvolilo za prezidenta G. HUSÁKA

– 11. november 1976 G. Husák vymenoval novú federálnú vládu s premiérom L. ŠTROUGAL

POSTOJ OPOZÍCIE
v roku 1949 vznikla Biela légia – ( J. Mikula, J. Vicena)- hnutie svojpomoci obyvateľstva na ocharanu ľudských práv

– v rokoch 1950-1955- rozhlas Biela légia vysielal zo západného Rakúska

– opozícia – DISENT– delil sa na občiansky ( D. Tatarka, H. Ponická, J. Budaj, M. Kusý)
a na náboženský – J.CH. Korec, Trstenský, F. Mikloško, J. Čarnogurský, A. Srholec)

– najvačší vplyv postupne získala kultúrná opozícia na čele s desidentskými spisovateľmi / nesmeli za Husáka publikovať /

– ich jadro tvorili bývalí komunisti / P. Kohout, L. Vaculík /, popri nich sa do nej zaradili členovia Kruhu nezávislých spisovateľov a nekomunisti / V. Havel, M. Uhde, K. Sidon /, vydávali vlastné diela a rozširovali ich svojpomocne – SAMIZDATY

– 1973 L. Vaculík založil edíciu PETLICE

– 1975 V. Havel založil vydavateľstvo EXPEDICE

– ďalšou opozičnou skupinou boli zač. 70. rok. bývalí politickí vazni

– až počas roka 1976 začali rozne izovalované skupiny nadvazovať vzájomné kontakty

– 1. január 1977 skupina opozičných intelektuálov poslala najvyšším štátným a straníckým predstaviteľom list, v ktorom ocenila , že vláda ČSSR podpísla medzinárod. pakty a žiadala, aby sa tieto práva uplatňovali v praxi / bola to reakcia na podpísanie a ratifikovanie záverečného aktu helsinskej konferencie (1975 zasadala v Helsinkách KONFERENCIA O BEZPEČNOSTI A SPOLUPRÁCI V EURÓPE – 33 štátov + USA a KANADA ) a dokumentov OSN o ľudských právach /

– tak vznikla občianská iniciatíva CHARTA 77 / napr. V. Havel, J. Hájek, J. Patočka /

– vládnuce kruhy na to reagovali propagandou, ohovaračskými kampaňami, zatýkaním, súdením a vaznením chartistov – desidentov

– tisíce intelektuálov bolo nútených podpísať ANTICHARTU

– 16. september 1977 predsedovia vlád ČSSR a MAĎARSKA – L. ŠTROUGAL a G. LÁZÁR podpísali medzištát. zmluvu o sústave vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros

– 30. december 1977 pápež Pavol VI. oddelil konštitúciou PRAESCRIPTONIUM SACRO SANCTI územie trnavskej administratívy od Ostrihomskej arcidiecézy a určil hranice biskupstiev na Slovensku – bola zriadená samostat. slovenská cirkevná provincia

– 21. jún 1978 FZ schválilo zákon o sústave ZŠ a SŠ – povinná 10- ročná školská dochádzka

– 1. apríl 1979 bol v ČSSR zavedený letný čas

– 22. máj 1980 za prezidenta ČSSR bol opať zvolený GUSTÁV HUSÁK

– 80. roky 20. stor. priniesli na vedúcich postoch vo vedení ZSSR

– 8. marec 1982 zomrel L. I. Brežnev / po ňom ANDROPOV, ČERNENKO /

– 11. marec 1985 zvolili za generálného tajomníka KSSZ MICHALA GORBAČOVA, ktorý nastolil reformný program – politiku PERESTROJKY / prestavby v hospodárstve / a GLASNOSTI / zmeny v politickom živote – dialóg – vláda a občania / = to prinieslo postupné zmeny v ČSSR

– Husákovo vedenie reagovalo spočiatku na Gorbačovovu politiku rezervovane a nič nenasvedčovalo tomu, že by KSČ mala v úmysle dodržiavať líniu nastolenej Gorbačovovej politiky

– potvrdil do aj XVII. zjazd KSČ v marci 1986

– nejakú zmenu signalizoval referát predsedu vlády L. Štrougala o potrebných ekonomických zmenách a decentralizácií vedenia ekonomiky v prospech „socialistického podnikania“

– do marca 1987 zaujímal G. Husák neutrálnú pozíciu na marcovom zasadnutí pléna ÚV KSČ sa však postavil na stranu L. Štrougala

– 9. apríl 1987 Gorbačov navštívil ČSSR / 11. 4. Bratislavu /

– ľudia ho vítali v nádeji blízkých politických zmien

– 17. december 1987 rezignoval Husák na funkciu generalného tajomníka KSČ a navrhol, aby tento post zastával MILOŠ JAKEŠ

– Štátna bezpečnosť vypracovala celoštátnný projekt KLIN – cieľ – rozdrobiť formujúca sa opozíciu, projekt sa realizoval až do novembra 1989

– 5. október 1988 ÚV KSČ schválil návrh M. Jakeša o odvolaní L. Štrougala z funkcie predsedu vlády a člena PÚV KSČ

– predsedom vlády sa stal L. ADAMEC a raketový nástup medzi stranícku elitu zaznamenali KAREL URBÁNEK, M. ŠTĚPÁN

Nespokojnosť radového občana posilňovalo v tomto období zníženie úrovne a každodenná byrokracia

– najznám. sloven. samizdatové časopisy – Náboženstvo a súčasnosť, Hlas Slovenska, Bratislavské listy, Radosť a nádej, Rodinné spoločenstvo a Fragment

– iniciatívu vyvinuli náboženskí aktivisti

– najviac disidentov patrilo do tzv. tajnej cirkvi

– najdoležitej. kresťans. disidentmi na Slovensku boli : J. CH. KOREC, V. TRSTENSKÝ, SILVESTER KRČMÉRY, J. POLANSKÝ, F. MIKLOŠKO, J. ČARNOGURSKÝ, A. SEMEŠ

– k najvýznam. prejavom náb. aktivity boli púte / 1985 – Velehrad /

– 7. jún 1987 začal sa mariánský rok, ktorý vyhlásil pápež Ján Pavol II., tval do 15. 8. 1988

– priniesol oživenie katolicizmu na Slovensku / púte – Levoča, Šaštín, Staré Hory, Mariánská …/

– 28. september 1987 pápež Ján Pavol II. vyjadril kardinálovi F. TOMÁŠKOVI nespokojnosť s útlakom katolíckej cirkvi v ČSSR a vyzval ho na odhodlanie a pevnosť

– bola vypracovaná petícia / 31 bodov / – napr. obsadiť prázdne biskup. stolce, odluka cirkvi od štátu, slobod. vydávanie a šírenie náb. litert.

– petícia moravských katolíkov – november 1987

– do konca apríla 1988 petíciu podpísalo 500 tis. občanov ČSSR / z toho 2/3 na Slovensku /

– 25. marec 1988 „sviečková„ manifestácia v Bratislave / okolo 10 tis. ľudí / na Hviezdoslavovom námestí za úplnú náb. slobodu a občianské práva

– zásah polície – obuškami, vodnými delami , slzným plynom

– 19. máj 1988 pápež Ján Pavol II. vymenoval za biskupa trnavskej arcidiecézy Mons. J. Sokola / vysvatený 12. 6. 1988 /

– 26. júl 1989 J. Sokol bol vymenovaný pápežom za arcibiskupa a metropolitu na Slovensku

– 9. september 1989 bol za biskupa spišskej diecézy vysvatený F. TONDRA

Popri Charte 77 a cirkevnom disente sa na Slovensku aktivizoval občianský disent / D. Tatarka, H. Ponická, J. Budaj, M. Šimonovič, M. Kusý, J. Jablonický / – venovali sa histórii, literatúre, publicistike a ochrane prírody

– na prelome r. 1987/88 vyšla v Bratislave ekololgická publikácia Bratislava nahlas / kolektív autorov na čele s J. Budajom /

– 3. január 1988 J. Ruml začal vydávať nepovolené LIDOVÉ NOVINY

– 21. august 1988 sa pri príležitosti 20. výročia invázie vojsk VZ uskutočnila v Prahe na Václavskom námestí demonštrácia

– 28. október 1988 – 70. výročie vzniku ČSR – dve manifestácie v Prahe

– 10. december 1988 – 40. výročie prijatia Deklarácie ľudských práv – povolená demonštrácia v Prahe na ŠKROUPOVOM námestí

– 16. január 1989 – 20. výročie sebaupálenia J. Palacha – tisíce ľudí na Václavskom námestí

– režim sa pokúsil o protiofenzívu – zatkol a odsúdil V. Havla

– na podporu V. Havla sa sformovalo niekoľko iniciatív / najznám. bola iniciatíva NIEKOĽKO VIET …. – leto 1989 – 7 požiadaviek, ktoré mali umožniť dialóg medzi opozíciou a vládou /V lete 1989 kolovalo medzi občanmi vyhlásenie Niekoľko viet. Obsahovalo sedem požiadaviek, ktoré mali umožniť dialóg medzi opozíciou a vládou. Vyhlásenie sa končí žiadosťou k vláde: „Vládu vyzývame, aby s ním nenaložila tak, ako doteraz zvykla s nepohodlnými názormi nakladať. Zasadila by tým osudovú ranu nádejam, totiž nádejam, ktoré nás vedú k dialógu, ako k jedinému možnému východisku zo slepej uličky, v ktorej sa dnes Česko-Slovensko nachádza.“