Priemyselná revolúcia

Priemyselná revolúcia
 
Priemyselná revolúcia – veľký technologický a spoločensko – ekonomický prevrat, ktoré vyvolalo a charakterizuje hromadné zavádzanie strojov do výroby.

Vývijala sa nerovnomerne :
 1. začala sa v Anglicku okolo r. 1780 - 1830
=) politické predpoklady : konštitučná monarchia
nezávislé súdy
- v pol. oblasti sa presadzovala sloboda podnikania a sloboda vo veciach majetku a jeho rozmnožovania
(už v r. 1707 zrušené všetky colné obmedzenia)
=) hospodárské predpoklady
  a) zmeny v poľnohospodárstve – súviseli s akumuláciou kapitálu, poľnoh. muselo preukázať vysokú produktivitu a preto sa uskutočnila agrárná revolúcia :
1. proces sceľovania pody ( pokrač. procesu ohradzovania =) ešte dávno pred priemysel. revolúciou )
okolo r. 1750 už slobodní roľníci v Anglicku prakticky neexistovali; čo potrebovali si museli kúpiť
2. veľké pozemky a pokroky v sposobe obrábania pody =) zvyšovanie výroby a produktivity práce
3. zvačšovanie pozemkov a zvýšená produktivita prinášala majiteľom pody obrovské zisky
v poľnohospod. sa teda nahromadili finanč. prostriedky =) akumuloval sa kapitál =) začalo sa investovať aj do nepoľnohospod. odvetí + zisky z kolónií
b) výrobné zmeny v textilnej výrobe
  1773 John KAY zostrojil mechanický „lietací“ člnok =) zdokonalil krosná, na 1 tkáča muselo pracovať 10 – 12 pradiarov
  3 veľké vynálezy – ručný spriadací stroj
spriadací stroj pohánaní vodou
  + kríženec oboch
1x v dejinách v jednom odvetí ľuds. činnosti nahradili ľudskú prácu stroje
  2. Francúzko, USA  20. – 60. roky 19. stor.
  3. Nemecko, Belgicko  2. pol. 30. rokov – 60. roky 19. stor.
  4. Habsburská monarchia  80. roky 19. stor.
  5. koniec 19. stor. v strednej Európe prenikla najprv do oblasti západne od Labe a do sever. Talianska; neskor do krajín východne od labe
Anglicko predstihlo ostatný svet a pol storočia. Stalo sa rozhodojúcou veľmocou tzv. „dieľnou sveta“. Politicky a hospodársky najsilnejšími veľmocami sa stali Anglicko, Franc., Nemecko a USA v podstate medzi ne patrilo aj Rakúsko a Rusko, hoci z ekonomického hľadiska nehrali rovnakú úlohu.
Priemysel. revolúcia sa najskor prejavila v ľahkom priemysle a to textilnom. Nové stroje sa uplatnili v bavlnárstve. Vznikajú stroje na spriadnie a tkanie. Hnacou silou strojov sa stala para, teda parný stroj, kt. v r. 1784 zdokonali James Watt. V r. 1711 par. stroj 1krát zavedený v továrni.
Železiarský a uhoľný priemysel – textil. priemysel zvýšil dopyt po bavlne, železe a uhlí. Železo sa využívalo pri výrobe textil. strojov. Vo vysokých peciach drevené uhlie nahradil koks.
1777 – 1779 – 1. žel. most na svete postavili v Anglicku. Začala sa vyrábať oceľ. O masovej výrobe rozhodli 2 vynálezy :
1855 bezsemerovanie – výroba ocele vháňaná vzduchom do konventora, čím sa spaľoval dusík z roztaveného železa, kt. sa menilo na oceľ
1879 thomasovanie – výmenovka vysokých pecí poskytla množnosť opracovať želez. rudu s vysokým obsahom fosforu
Strediská ťažkého priemyslu : stredné Anglicko, sever. Francúzko, Porúrie v Nemecku, Sliezsko, Ural, americký SV a stredozápad.
Chemický a elektrotechnický priemysel
umelé farbivá, hnojivá, pletivá
centrá najprv Anglicko, potom Franc., neskor Nemecko
1750 – 1858 v elektrotech. badáni vynikol Benjamin Franklin, Alesandro Volta, Michael Faraday
Revolúcia v doprave a obchode
vyvolali ju potreby priemyslu
George Stephenson položil základy železničnej dopravy, jeho lokomotíva v r. 1852 ťahala prvý vlak na trati Stocton – Darlington
v 40. r. 19. stor. stavby železníc na stali doležitým faktorom kapital. podnikania :
1. Umožnili vačšiu mobilitu obyvateľstva
2. Obmedzili izolovanosť jednotlivých oblastí
3. Umožnili vačšiu informovanosť
4. Sformovali jednotný svet. trh a svet. hospodárstvo
Rozvoj výroby tovaru znamenal obrat vo vnútri i zahraničnom obchode
  a) obmedzovali alebo likvidovali colné bariéry
  b) rástol obchod s textil. výr., strojmi, surovinami
  c) zaniklo výsadné postavanie obchod. spoločnosti v prospech politiky voľného obchodu
Kolónie sa stali odbytiskami kolonizátorov. Hlav. kolonozátormi boli Anglicko, Rusko, Portugalsko, Nizozemsko a Francúzko.
 
Dosledky priemyselnej revolúcie
 
1. Poľnohosp. a priemysel. revolúcia
možnosť výroby poľnohosp. strojov, parného pluhu, sejacích a žacích strojov
pokroky v rast., žívočíšnej výrobe súviseli s vidieckymi poznatkami chémie – výroba umelých hnojív
rozšírili s poznatky o pode, o rast., zakladali sa technic. a poľnohosp. školy
v pol. 19. st. boli všetky krajiny okrem Belgicka a Anglicka vačšinou poĺnohosp.
2. Banky v období priemysel. revolúcie okrem bežných operácií poskytovali dlhodobé úvery
na zač. 19. st. sa v Londýne sústredili všetky významnješie požičky európských a latinskoamerických krajín
v 2. pol. 19. st. to bolo Francúzko
3. Rast populácie
v pol. 17. stor. počet obyv. predstavoval 0,5 miliardy ( z toho 1/5 E )
v 19. stor. bol počet obyv. 1,5 miliardy, pričom najvačšie podiel na tom mala Európa
populačnú explóziu sposobila industrializácia, rast produktivity, poľnohosp., lek. veda, lepšia hygiena
4. Urbanizácia
vznikajú veľkomestá, kt. sa stali hospodárskými, správnými, súdnými a kultúrnými strediskmi krajov
vznikajú veľ. priemysel. oblasti – napr. USA – Pittsburg, Porúrie v Nemecku, Čierná zem v Anglicku
vznikajú veľké prístavy – New York, Liverpool, Hamburg, Maseile
svetové centrá – Londýn, Paríž, Viedeň, Berlín
5. Triedna štruktúra obyvateľstva
vzniká priemysel. buržoázia a moderný priem. proletariát
 
Buržoázia a etika podnikania

2 základné rysy :
1. štát musí garantovať jednotné a jasné právné normy správania závazné pre všetkých
2. vlastné podnikanie je súkrom. záležitosťou podnikateľa a štát mu do neho nesmie zasahovať
všetky tieto zmeny ekonomic. a spoločen. vytvorili vo VB nový systém tzv. klasického kapitalizmu =) základ. súkrom. ekonom. aktivity jednotlivca zamerané na vytváranie bohatstva sú rozhodujúce a oslobodené od štátných zásahov
kapitalizmus 1x v dejinách priniesol nebývalý a sebestačný nárast bohatstva spoločnosti
vznikla aj kritika kapitalizmu =) u mysliteľov, kt. tvrdili, že každý súkrom. majetok je vlastne krádež hodnot vytvorených prácou mnohých ľudí – členov spoločnosti
bohatstvo, kt. sa teda vytvára prácou má byť sociálným vlatníctvom (odtiaľ názov hnutia socializmus)
=) zatiaľ pomerne malá odozva v spoločnosti tej doby