Rozpad komunistického bloku

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča kajka (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 21.05.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 357 slov
Počet zobrazení: 3 081
Tlačení: 275
Uložení: 291
Rozpad komunistického bloku

1.Počiatky rozpadu
- po Karibskej kríze, ktorá bola v ZSSR považovaná za Chruščovove osobné zlyhanie, došlo  k zmene na najvyššom poste strany, keď sa v roku 1964 stal novým generálnym tajomníkom KSSZ predstaviteľ neostalinistického krídla Leonid Iľjič Brežnev
- Brežnev opätovne zaviedol vládu tvrdej ruky nielen v ZSSR, ale aj v ostatných komunistických krajinách
- najtvrdšie jeho ruku pocítili v ČSSR v roku 1968, keď sovietske vojská potlačili pokus o reformu komunistického systému
- Brežnevova doktrína proklamovaná po invázii do ČSSR dokazovala oprávnenosť útokov vojsk Varšavskej zmluvy v záujme „ ochrany “ socializmu
-od roku 1977 bol Brežnev predsedom prezídia Najvyššieho sovietu
- okupáciou Československa stratili aj poslední sympatizanti komunistického režimu nádej na jeho reformovateľnosť
- v strednej a východnej Európe nastalo obdobie stagnácie, ktoré sa prejavovalo nielen po stránke ekonomickej
- množil sa nezáujem o verejné veci a začínali sa organizovať hnutia odporu a občasné štrajky ( hlavne v Poľsku)
-  k slovu sa čoraz častejšie dostávali disidenti, ktorí  kritizovali nedodržiavanie ľudských práv, ku ktorým sa ich vlády  oficiálne zaviazali v Helsinkách
- najvýznamnejší diidenti tohto obdobia: A. I. Solženicyn, A. D. Sacharov ( ZSSR), A. Michnik ( Poľsko), V. Havel
- v roku 1982 zomrel Brežnev  a do funkcie  generálneho tajomníka KSSZ nastúpil Jurij V. Andropov- bývalý šéf  KGB (Komitet gossudarstvenoj  bezospasnosti – Výbor štátnej bezpečnosti)
- nastala politika reforiem zhora ( boj proti korupcii, za vyššiu produktivitu práce)
- v roku 1984 Andropov zomrel a nahradil ho Konstantin U. Černenko, ktorý sa usiloval o návrat brežnevovského štýlu politiky
- Černenko však v roku 1985 zomrel a v Ústrednom výbore strany sa rozpútal oj o následníctvo medzi  starými
„ gerontokratmi“  a mladými „ päťdesiatnikmi“, ktorí si uvedomovali potrebu reforiem  v ZSSR
- z boja vyšiel víťazne M. S. Gorbačov, ktorý sa od roku 1985 stal najvyšším predstaviteľom ZSSR
- cieľom jeho politiky sa stala reforma sovietskeho systému : glasnosť ( informovanosť verejnosti) a perestrojka
( prestavba socialistického systému)
- pokus o oživenie ekonomiky bol neúspešný
- získal si popularitu v zahraničnej politike:  dohoda s USA o znížení stavu jadrových zbraní a zbrojenia ( 1985- Ženeva, 1986- Reykjavík, 1987- Washington, 1988- Moskva), odchod sovietskych vojsk z Afganistanu
- onedlho si Gorbačov uvedomil, že komunizmus je už nereformovateľný a že svojím konaním dal do pohybu proces rozpadu sovietskeho bloku
- od roku 1991 bol prvým a jediným prezidentom ZSSR ( dovtedy sa takéto označenie nepoužívalo)
- 19.8. 1991- augustový puč v ZSSR ( viceprezident G. Janajev, šéf KGB Krjučkov)
- po trojdňovom väznení na Kryme sa vrátil Gorbačov do Moskvy, odchádza z politiky- proces rozpadu a zániku  sovietskeho bloku
- 12.12.1991 ZSSR zanikol a na jeho mieste vzniklo Spoločenstvo nezávislých štátov (SNŠ)- bez Litvy, Lotyšska a Estónska
- v rokoch 1989-1990 postupný rozpad sovietskeho bloku- 1.7.1991 bol v Prahe podpísaný Protokol o ukončení platnosti Varšavskej zmluvy, nastáva obnova demokracie a pluralitného názorového prostredia- koniec studenej vojny

2.Pád komunizmu v Poľsku
- bolo najnepokojnejšou časťou sovietskeho bloku
- veľmi významnú úlohu tu zohrávala katolícka cirkev, ktorej prestíž zvýšila aj voľba Jána Pavla II. za pápeža v roku 1978
- prvé príznaky nepokojov sa začali prejavovať  v rokoch 1970 a 1976, keď došlo k masovým demonštráciám, ktoré boli ekonomického charakteru a boli potlačené
- v roku 1979 Poľsko navštívil Ján Pavol II.
- v auguste 1980 zachvátila Poľsko vlna štrajkov, v Gdaňsku došlo dokonca k okupácii tamojších lodeníc
- v septembri 1980 vznikol nezávislý odborový zväz Solidarita, na čele ktorej stál Lech Walesa
- v roku 1981 sa na čelo komunistickej strany dostal Wojciech Jaruzelski, ktorý Solidaritu zakázal a vyhlásil v krajine výnimočný stav ( do roku 1983), bol to pokus o záchranu komunizmu- nastalo obdobie normalizácie
- odpor k režimu pretrvával
- cestou z krízy bolo jednanie medzi vládnucimi komunistami a opozičnou Solidaritou v roku 1985
- v roku 1988 opäť došlo k masovým nepokojom a k vypísaniu slobodných volieb na rok 1989
- voľby vyhrala Solidarita a na čelo vlády sa po 40 rokoch postavil nekomunista Tadeusz Mazoviecki
- v rokoch 1990-1995 bol prezidentom Lech Walesa, 1996 – 2005 Alexander Kwašnievski, od roku 2005 je prezidentom Lech Kaczynski

3.Udalosti v Maďarsku

- po neúspešnej revolúcii v roku 1956 sa k moci dostal János Kádár- nastalo krátke obdobie teroristického režimu
- došlo k zreformovaniu komunistickej strany- Maďarská socialistická robotnícka
- začiatkom 60. rokov 20. storočia prechod k umierneným hospodárskym reformám a „ liberalizujúcej politike“, uvoľnenie nastalo aj v oblasti vedy a umenia
- Maďarsko sa stalo najliberálnejšou krajinou sovietskeho bloku- síce obmedzená trhová ekonomika, ale potom rýchly prechod k pluralitnému systému v roku 1989
- Kádár bol zosadený, jeho nástupcom sa stal Károly Grosz
- v roku 1989 bola vyhlásená Maďarská republika s úradujúcim prezidentom M. Szurosom ( 1989-1990)
- v roku 1990 boli parlamentné voľby, ktoré vyhralo Maďarské demokratické fórum a prezidentom sa stal Arpád Goncz- prezidentom bol v rokoch 1990-2000, Ferenc Mádl 2000-2005, Lászlo Solyom od roku 2005

4.Rumunsko

- po vojne  slabá komunistická strana, zákaz opozičných strán
- v roku 1947 bol zvrhnutý rumunský kráľ Michal I. a vyhlásená Rumunská ľudová republika
- od roku 1968 bol generálnym tajomníkom strany Nicolae Ceausescu- nastolil totalitný štát s tajnou políciou Securitate
- relatívne nezávislá politika na ZSSR ( neúčasť na invázii do ČSSR, podpora Číny, návšteva Nixona v Bukurešti)
-neúspešná hospodárska politika- zadĺženie krajiny – bieda
- 1989 demonštrácia v Temešvári – krvavo potlačená
- Vianoce 1989- niekoľkodňová občianska vojna v Bukurešti
- Ceausescu s manželkou Elenou ( obvinení zo smrti 60 000 ľudí a zničenia hospodárstva)- tajne popravení
- vlády sa ujal Front národnej spásy
- prezidentom sa stal Ion Iliescu, od roku 1996 Emil Constantinescu
 
5.Bulharsko
- po oslobodení sovietskou armádou v roku 1944 ľavicový prevrat
- v septembri 1946 bola zrušená monarchia- cár Simeon II. abdikoval
- od roku 1947 komunistická diktatúra- na čele Jurij Dimitrov, vyhlásená Bulharská ľudová republika
- v 80. rokoch 20. st. vzniká hnutie odporu proti Bulharskej komunistickej strane
- v novembri 1989 bol odvolaný generálny tajomník strany Todor Živkov
- predsedom vlády sa stal Peter Mladenov, ktorý bol od roku 1990 prezidentom
 
6. Albánsko
- v roku 1946 bol zvrhnutý kráľ  Zogu I. za pomoci Juhoslávie- víťazstvo komunistického režimu, bola vyhlásená Albánska ľudová republika
- nastolená ortodoxná stalinská diktatúra, najchudobnejšia európska krajina
- už koncom 50. rokov 20. st. sa krajina vymanila zo sféry sovietskeho vplyvu a orientovala sa na maoistickú  Čínu
- v roku 1968 Albánsko vystúpilo z VZ a koncom 70. rokov 20. storočia došlo k roztržke s Čínou
- v roku 1982 zomrel diktátor Enver Hodža a jeho nástupcom sa stal Ramiz Alia, ktorý vládol do roku 1992
- v roku 1991 vo voľbách opäť zvíťazili komunisti
- máj 1991- generálny štrajk – komunisti boli nútení vzdať sa moci
- v marci zvíťazil v prezidentských voľbách demokrat Sali Berisha
- v roku 1996 opäť vypukli nepokoje a bol vyhlásený výnimočný stav
- v roku 1997 sa uskutočnili predčasné voľby- zvíťazila postkomunistická Albánska robotnícka
 
7. NDR
- vedúce postavenie mala Jednotná socialistická strana Nemecka ( SED )
- od roku 1971 bol generálnym tajomníkom SED Erich Honecker
- v roku 1972 sa normalizovali vzťah NDR a NSR a v roku 1973 sa oba štáty stali členmi OSN
- 7.10.1974 bola NDR vyhlásená za socialistický štát
- od leta 1989 začali hromadné úteky  obyvateľstva na Západ, 9.10. 1989 bola veľká demonštrácia v Lipsku
- 9.11.1989 boli otvorené hranice a padol Berlínsky múr, opozičné hnutie sa organizovalo v Novom fóre_ začala sa cesta k znovuzjednoteniu Nemecka
- 1.7.1990 vznikla menová a hospodárska únia medzi oboma nemeckými štátmi
- 1.10. 1990- došlo k znovuzjednoteniu Nemecka a vzniku SRN ( veľký podiel na tom mal kancelár NSR H. Kohl)
 
8. Juhoslávia
- po sovietsko- juhoslovanskej roztržke bola Juhoslávia zo sovietskeho bloku
- v roku 1953 bol zriadený úrad prezidenta a od roku 1963 bola Juhoslovanská federácia označená za socialistickú
( SFRJ)
- nadviazanie vzťahov zo Západom, v roku 1966 vstup ku GATT
- koncom 60. rokov 20. st. prejavy národnostnej neznášanlivosti
- v roku 1971 bol kruto potlačený pokus Chorvátska o samostatnosť, v roku 1974 sa Tito stal doživotným prezidentom, po jeho smrti v roku 1980 moc prevzalo kolektívne predsedníctvo
- od polovice 80. rokov hospodárska a politická kríza, boj proti komunizmu v Chorvátsku a Slovinsku
- po voľbách v roku 1990 komunisti stratili monopol na moci
- v roku 1991- rozpad Juhoslávie, v júni 1991 bola vyhlásená samostatnosť Slovinska a Chorvátska
a) situácia v Chorvátsku
- v roku 1991 na 1/3 chorvátskeho územia bola vyhlásená Republika srbská krajina ( vyháňanie Chorvátov)
- vypukla občianska vojna: chorvátske jednotky x srbskí separatisti + federálna juhoslovanská armáda
- na jar 1992 bola situácia stabilizovaná aj vďaka jednotkám OSN – UNPROFOR)
- v roku 1995- postupné zastavenie bojov
b) situácia v Bosne
- 1.3.1992 odtrhnutie od Juhoslávie ( odtrhlo sa aj Macedónsko)
- proti bosenskej nezávislosti bola srbská aj chorvátska komunita  v Bosne
- v apríli1992 bola vyhlásená  Zväzová republika Juhoslávie za účasti Srbska a Čiernej Hory
- na území Bosny a Hercegoviny po konflikte medzi bosnianskymi moslimami a Chorvátmi bola vytvorená bosniansko- chorvátska federácia
- v roku 1993 Srbi ovládli 72% bosnianskeho územia- vodca Radovan Karadžič ( spoluzodpovedný za občiansku vojnu, za etnické čistky voči moslimom, v roku 1996 bol v Haagu obžalovaný  z vojnových zločinov)- odmietol  mierový návrh EÚ ( rozdelenie Bosny  na 10 celkov rešpektujúcich etnické zloženie)
- v roku 1995 Srbi pod tlakom Západu prijali mierový návrh – počiatok definitívneho urovnania  konfliktov- podpis Daytonskej dohody prezidentmi Srbska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny v novembri 1995
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.5)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.034