Slovensko v období osvietenstva

Slovensko v období osvietenstva

HABSBURSKÁ MONARCHIA V 1. POLOVICI 18. STOROČIA

– satmárský mier v roku 1711 uzavrel etapu protihabsburských povstaní a Habsburgovci sa usilovali posilniť svoje postavenie v krajine

– krajina bola povstaniami dosť vyčerpaná, čo sa prejavovalo hlavne v hospodárstve, a preto na prelome 17. a 18. storočia sa poddaní hlavne zo Slovenska sťahovali na územie odkiaľ odišli Turci, teda na Dolnú zem

– 1711 sa uhorským kráľom stal KAROL III. , ako nemecký cisár bol KAROL VI.

– 1711 – 1740 vládol ako uhorský kráľ

– 1708 – 1740 vládol ako nemecký cisár

– zaviazal sa, že v Uhorsku bude vládnuť spolu so snemom a dodržiavať uhorské zákony

HLAVNÉ CIELE POLITIKY KAROLA III.
– orientácia na nemeckú ríšu a na boj proti Osmanskej ríši

– zapojil sa do bojov o ŠPANIELSKÉ DEDIČSTVO, no neúspešne

– 1713 bol podpísaný mier v UTRECHTE / Holandsko /, na základe ktorého na španielský trón nastúpil francúzky kráľ FILIP V.

– 1714 bol mier v RASTATTE – mierová zmluva medzi Rakúskom a Francúzkom, na základe tejto zmluvy sa vzdal nárokov na španielský trón, aj napriek tomu získal zo španielského dedičstva:
1) južné Nizozemsko / dnešné Belgicko /
2) územie na severe Talianska / Benátsko, Toskánsko /

– zapojil sa do bojov v juhovýchodnej Európe a pripojil si Slavónsko / súčasť Chorvátska / a Vojvodinu / severné Srbsko /

– na juhu sa dostal do rozporu s Turkami

– 1716 vypukla habsbursko – turecká vojna, v ktorej Karol III. zvíťazil a v roku 1718 mierom v PAŽAREVACI získal ďalšie územia od Turkov / na Balkáne /

– 1736 – 1738 stratil časti územia v Taliansku, preto sa usiloval získať ďalšie na Balkáne, začala sa vojna s Turkami, ktorú prehral, stratil územia, zostal mu iba TEMEŠKÝ BANÁT
SITUÁCIA V HABSBURSKEJ MONARCHII

– mala vonkajšie i vnútorné problémy

– monarchia zaostávala za západom, brzdou jej hospodárského a socialného vývoja bol nevoľnícký systém

– krajina mala poľnohospodársky charakter výroby, prevládal 3 – poľný systém

– veľká bieda, hlad, úteky poddaných, množili sa roľnícké povstania

– nebola vyriešená národnostná otázka

– zlá zahraničná politika Karola III. viedla k tomu, že šľachta získala vačšiu moc

– 19. apríla 1713 bola vydaná PRAGMATICKÁ SANKCIA / na jej základe získali právo na trón ženy po vymretí mužskej vetvy /

– uhorský snem ju schválil až v roku 1723

– krajina zaostával za ostatnými štátmi, preto ju bolo potrebné reformovať = reformy osvietenského absolutizmu

– štátu sa mali podriadiť záujmy jednotlivcov na na druhej strane centrálne riadený štát s neobmedzenou mocou panovníka mal slúžiť občanom =

OSVIETENSKÝ ABSOLUTIZMUS

– 12. februára 1736 sa Mária Terézia vydala FRANTIŠKA ŠTEFANA LOTRINSKÉHO, ktorý sa v októbri 1745 stal rímsko – nemeckým cisárom

– 1740 sa vlády ako 23- ročná ujala MÁRIA TERÉZIA / 1740 – 1780 /
ZAHRANIČNÁ POLITIKA HABSBURSKEJ MONARCHIE ZA VLÁDY MÁRIE TERÉZIE

– 16. december 1740 vypukla vojna o RAKÚSKÉ DEDIČSTVO, ktorá trvala do roku 1748

– vypukla preto, že PRUSKO, BAVORSKO, SASKO, FRANCÚZKO, ŠPANIELSKO neuznali PS, a preto vystupovli proti MT

– 16. december 1740 pruský kráľ FRIDRICH II. vpadol do Sliezka a Kladska

– MT žiadala o finačnú podporu uhorské stavy, ktoré jej pomohli, ale ona musela potvrdiť výsady uhorskej šľachty

– Uhorsko poskytlo aj armádu a získala tiež finančnú podporu od Anglicka

– 25. júna 1741 bola v Dóme sv. Martina v Bratislave korunovaná za uhorskú kráľovnú

– vďaka finančnej podpore vytvorila 60 tis. armádu a obsadila Bavorsko s Mníchovom

– preto Fridrich II. uzavrel s MT mier vo VRATISLAV / predtým Breslav /, na základe ktorého mu MT odstúpila vačšinu Sliezka Prusku a Kladsko

– zabezpečila si týmto mierom Čechy a takmer celé Bavorsko

– 12. mája 1743 bola v Prahe korunovaná za českú kráľovnú

– 1743 sa obnovili boje o rakúské dedičstvo a rakuské jednotky vytlačili bavorsko – francúzké vojská z Čiech a obsadili Bavorsko

– august 1744 Fridrich II. dobyl po 2- týždňovom obliehaní Prahu a začala sa tzv. 2. sliezká vojna

– a preto Rakúsko vytvorilo PROTIPRUSKÚ ALIANCIU / spojenectvo / + Sasko + Anglicko + Nizozemsko

– 25. december 1745 podpísaný DRÁŽĎANSKÝ MIER, Prusko a Rakúsko ním ukončili 2. sliezkú vojnu

· Prusko uznalo F. Lotrinského za rímsko – nemeckého cisára

· MT sa vzdal dobytého Bavorska a Sliezka

– 18. október 1748 v meste Aachen podpísaná mierová zmluva, ktorou sa skončila vojna o rakúské dedičstvo

– 29. august 1756 Fridrich II. vpadol do Saska a v severných Čechách pri LOVOSICIACH porazil rakúsky vojenský tábor – 7 ročná vojna

– na stranu Pruska sa postavil aj ruský cár PETER III. a kedže Rakúsko bolo vyčerpané podarilo sa Fridrichovi II. uzavrieť s Rakúskom roku 1763 mierovú zmluvu v HUBERTSBURGU, ktorou sa skončila 7 – ročná vojna a Rakúsko definitívne stratilo Sliezko

– táto vojna odhalila slabosť Rakúskej monarchie a stala sa impulzom pre reformy

REFORMY MÁRIE TERÉZIE

A) NÁRODNÉ HOSPODÁRSTVO

– 2 názory: 1) merkantilizmus / rozvoj manufaktúr /
2) fyziokratizmus / poľnohospodárská výroba /

B) REFORMY ŠTÁTNEJ SPRÁVY

– 1760 vznikol nový poradný orgán – 8- členná štátná rada – mala právomoc vyjadrovať sa
k najvýznamnejším reformám

– úradnici boli zodpovední len panovníkovi

– dotýkali sa hlavne českých a rakúských krajín

– vznikol spoločný hospodárský úrad

– zavedená jednotná centraliz. správa štátu

C) REFORMY SÚDNICTVA

– 1760 založený spoločný súd a mzavedené jednotné právné normy pre celú krajinu

– zakázala procesy s čarodejnicami, telesné tresty, ľudia mali byť potrestaní prácou

D) REFORMY HOSPODÁRSTVA

– MT podporovala rozvoj domácej výroby a manufaktúr

– Manufaktúry boli v :

· HALÍČ – 60. roky 18. stor. – manufakt. na vlnené výrobky

· HOLÍČ – majolika

· ŠAŠTÍN – 1736, založil F. Š. Lotrinský – textil. manufakt.

· BANSKÁ BYSTRICA – 1725

– prijatý zákon, na základe ktorého od roku 1771 sa mohla založiť v Uhorsku manufaktúra len so súhlasom panovníka

E) REFORMY POĽNOHOSPODÁRSTVA

– 1767 vydaný TEREZIÁNSKÝ URBÁR – kniha, ktorá obsahoval súpis poddanského majetku,
poddanskej pody a povinnosti poddaných

– 23. januára 1767 vydaný URBARIÁLNÝ PATENT, platil v rokoch 1767 – 1848 a obsahoval:
1) charakteristiku gruntu / dvora /
2) príjmy urbárských poddaných
3) obsahoval roboty a iné povinnosti poddaných
4) poddanské dane
5) deviatok vo forme naturálií
6) práva zemepánov
7) zákaz zvyklostí poddaných a feudálných panstiev
8) zákaz vystupovania poddaných proti pánovi
9) vnútorný poriadok poddanskej dediny

– podľa urbára mal roľník na panskom odpracovať do roka 52 dní so záprahom alebo 104 dní bez záprahu

– 1775 MT vydala ROBOTNÝ PATENT, na základe ktorého sa povinnosti poddaných určovali podľa veľkosti majetku

– RAABIZÁCIA – za poplatok sa prideľovala poda cisárských majetkov roľníkom

– MT podporovala vzdelávanie roľníkov, aby sa skvalitnila ich práca

– podporovala pestovanie nových plodín a krmovín, napr. zemiaky, kukurica, tabak, ďatle

– chov dobytka, oviec a koní

– 1776 založila 3 nové biskupstvá – BANSKÁ BYSTRICA, SPIŠSKÉ BISKUPSTVO A ROŽŇAVSKÉ BISKUPSTVO

F) ŠKOLSKÉ REFORMY

– 22. február 1777 RATIO EDUCATIONIS = jednotná školská sústava od ľudových škol po
univerzity

– školy :
1) ĽUDOVÉ:
* na dedine s 1 učiteľom

· vo vačších s 2 učiteľmi

· vo vačších mestách s 3 učiteľmi / viac učiteľov NORMÁLKA /
2) VYŠŠIE :

· 1. stupeň – gramatické / 3 triedy /

· 2. stupeň – gymnázia / 2 triedy /

· 3. stupeň akadémie / 2 triedy /
3) UNIVERZITY

– 1763 MT zriadila Banskú akadémiu v Banskej Štiavnici

– univerzity : Trnava, Košice

– zakladala odborné školy pre potreby priemyslu, poľnohospodárstva a obchodu – OA v Senici, Trnave, Košiciach

– školské reformy ovplyvnené A. F. Kollárom

G) ĎALŠIE MENŠIE REFORMY

– zákaz publikovať buly bez súhlasu panovníčky

– nariadenia v oblasti zdravotníctva

– zákaz ľudového liečiteľstva, opatrenia proti požiarom

JOZEF II.

– 1780 – 1790 vládol ako uhorský kráľ

– 1765 – 1790 ako rímsko – nemecký cisár

– 3. apríla 1764 bol zvolený za rímského cisára

– 21. septembra 1765 spoluvládca Márie Terézie

– 22. november 1764 bol korunovaný za rímko – nemec. cisára

– v Čechách zrušil nevoľníctvo v roku 1781, snem schválil až v roku 1790

– 22. augusta 1785 zrušil nevoľníctvo v Uhorsku

– 13. októbra 1781 vydal TOLERANČNÝ PATENT, ktorým udelil náboženskú slobodu evanjelikom a protestantom

– 1782 ŽIDOVSKÝ PATENT, ktorým povoli Židom usadiť sa v monarchii

– obmedzoval moc biskupov a podriadil kňazké semináre štátu

– rušil kláštory a konfiškoval ich majetok

– reforma ŠTÁTNEJ SPRÁVY – zrušil šľachtické stavy a Uhorsko rozdelli na 10 dištriktov / na Slovensku nitrianský, banskobystrický, košický na čele s kráľovskými komisármi vymenovanými vo Viedni / – 18. marec 1785

– január 1790 odvolal všetky reformy okrem Tolerančného patentu a zrušenia nevoľníctva

– snažil sa vybudovsať silný centralizovaný štát

– 11. mája 1784 vydal dekrét, ktorým zavádzal nemčinu ako jediný úradný jazyk v monarchii

– 1786 reforma daňového systému, na základe ktorej musela dane platiť aj šľachta

– zaviedol povinnú školskú dochádzku, matričné knihy, očíslovanie domov

– 20. februára 1790 zomrel Jozef II. vo Viedni
LEOPOLD II. 1790 – 1792

– syn Márie Terézie, brat Jozefa II.

– mal 16 detí

– zmiernil napatie medzi panovníkom a šľachtou a dal jej práva, ktoré mala na začiatku vlády MT

– 1791 zaviedol cenzúru
FRANTIŠEK II. 1792 – 1835

– rozhodol sa vrátiť ku konzervatívnej forme vlády

– viedol vojny / spolu 5 / proti napoleonskému Francúzku

– 1804 vytvoril RAKÚSKÉ CISÁRSTVO /, lebo stratil vedúce postavenie v sv. rím. ríši národa nemeckého /

– počas 3. vojny s Francúzkom sa napoleonské vojská dostali aj na Slovensko / bitka pri Slavkove /

– 26. december 1805 bol podpísaný mier medzi Rakúskom a Francúzkom v Primaciálnom paláci v Bratislave

– počas 4. vojny v roku 1809 francúzké vojská zničili hrad Devín

– 1806 sa František II. vzdal titulu cisára nemeckej ríše a oznámil jej rozpustenie na nátlak Napoleona

– 1812 vydal svoju dcéru MÁRIU LUJZU za Napoleona, čím sa stal formálnym spojencom Napoleona

– úspešnou bola až 5. vojna 1813 – 1814, ktorá sa skončila Viedenským kongresom

– po Viedenskom kongrese bola v Rakúsku potvrdená absolutistická forma vlády, ktorej vykonavateľom bol kancelár METTERNICH / 1809 – 1848 /

– počas svojej vlády Franišek II. potlačil hnutie uhorských jakobínov, ktorí sa usilovali pretvoriť Uhorsko na republiku podľa francúzkého vzoru

– na čele tohoto hnutia bol IGNÁC MARTINOVIČ, kt. vytvoril 2 skupiny:

1) SPOLOČNOSŤ REFORMÁTOROV

– združoval reformne orientovanú strednú šľachtu
2) SPOLOČNOSŤ SLOBODY A ROVNOSTI

– členom bola radikálna nešľachtická inteligencia

– cieľ: vytvoriť republiku na báze federácie, kde Slovensko malo tvoriť jednu z provincií = 1. politický plán o postavení Slovenska, táto provincia sa mala nazývať SLAVONICA

– 1795 bolo sprisahanie odhalené a jakobíni popravení