Vznik Československa

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča janka114
Typ práce: Poznámky
Dátum: 02.10.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 092 slov
Počet zobrazení: 4 811
Tlačení: 237
Uložení: 261
Vznik Československa
 
predpoklady pre rozpad Rakúsko - Uhorska
 
ekonomické
ü  po konjunktúre (Bach) kríza a depresia
ü  neskoré zrušenie roboty (1848) a cechov (1859)
ü  spomalená industrializácia
ü  priemyselná revolúcia neprebiehala rovnomerne
 
politické
ü  prvá svetová vojna bola zlyhaním riešenia rozporov nevojensky
 
sociálne a národnostné
ü  kľúčovým problémom rakúsko-uhorskej existencie (vzťahy Česi x Nemci, Nemci x Taliani v južnom Tirolsku, Taliani x Slovinci a Chorváti v Istrii, Poliaci x Ukrajinci v Haliči a i.)
 
rozhodujúce faktory v zápase za samostatný štát

vonkajšie
zahraničný odboj, vznik československých légií
revolúcie v Rusku
aktivita krajanských spolkov v USA
Clevelandská dohoda z 22.10.1915
•  prvá dohoda amerických Slovákov a Čechov o spolupráci
•  medzi Slovenskou ligou a Českým národným združením
•  konkrétne predstavy o budúcom spoločnom štáte (samostatnosť, federácia s úplnou autonómiou Slovenska, volebné právo všeobecné, tajné a priame, forma vlády personálna únia s demokratickým zriadením)
Pittsburská dohoda z 30.5.1918
•  koncipoval ju T. G. Masaryk
•  nahrádzala Clevelandskú dohodu
•  upúšťala od dôsledného federalizmu
14 bodov W. Wilsona z 8.1.1918 (zásady nového svetového poriadku -
1. tajnú diplomaciu nahradiť "otvorenou" diplomaciou
2. sloboda plavby v medzinárodných vodách
3. liberálny svetový obchodný systém (znižovaním obchodných prekážok)
4. zapojiť sa do procesu celosvetového odzbrojenia
5. nestranne riešiť otázky kolónií
6. nemecké vojská mali opustiť okupované územia Ruska
7. obnovenie nezávislosti Belgicka
8. pripojenie Alsaska-Lotrinska k Francúzsku
9. hranice Talianska mali odrážať etnické hranice
10. národy Rakúsko - Uhorska mali získať autonómiu
11. okupované územia Rumunska, Srbska, Čiernej Hory opustiť a Srbsko malo získať prístup k moru
12. neturecké národy v rámci Osmanskej ríše mali dostať možnosť vlastného rozvoja
13. vznik nezávislého Poľska s prístupom k Baltickému moru
14. návrh na založenie Spoločnosti národov

vnútorné
zbližovanie Slovákov a Čechov (hlasisti, Českoslovanská jednota 1896)
aktivita inteligencie (Manifest českých spisovateľov z mája 1917 s podpismi 222 spisovateľov, autorom básnik a šéf Národného divadla Jaroslav Kvapil)
domáci odboj (vznik Národného výboru československého z 13.7.1918 ako vrcholného orgánu domáceho odboja a Slovenskej národnej rady z 30.10.1918)
 
 
významné udalosti roku 1918
 
-  Trojkráľová deklarácia z 6. januára 1918 (českí poslanci vyslovili zásadu sebaurčenia národov a vytvorenia samostatného česko-slovenského štátu)
 
-  od apríla T.G. Masaryk mobilizuje krajanov a vyvíja nátlak na amerického prezidenta Wilsona, aby vystúpil v prospech česko-slovenskej samostatnosti
 
-  prvomájová manifestácia v Liptovskom Mikuláši 1.5. organizovaná sociálnymi demokratmi (vystúpenie Vavra Šrobára s rezolúciou požiadavky spoločného štátu s Čechmi, prvý verejný prejav za novú štátoprávnu alternatívu, táto tzv. Mikulášska rezolúcia žiadala: mier, všeobecné rovné a tajné hlasovacie právo, 8-hodinovú pracovnú dobu, právo Slovákov spojiť sa s Čechmi a samostatne riadiť svoje záležitosti)
 
16.-17.5. verejná demonštrácia v Prahe, spojená s oslavami 50. výročia položenia základného kameňa pri stavbe Národného divadla (prítomná aj delegácia zo Slovenska)
 
-  porada slovenských politikov, zvolaná SNS, v Martine 24.5. (vystúpenie Andreja Hlinku, ktoré znamenalo definitívny rozchod s Uhorskom)
 
-  podpísanie Pittsburskej dohody 30.5.1918
 
-  cisársky manifest Karola I. o federalizácii z 16.10. (iba Predlitavska, prišiel neskoro, nesúhlasili s ním českí, ani slovenskí politici, zrušením dualizmu a federalizáciou monarchie sa zaoberala už skôr tzv. belvederská skupina)
 
Washingtonská deklarácia z 18.10. ® Vyhlásenie česko-slovenskej nezávislosti ® na zásadách demokracie, pokroku a humanity; vypracoval Masaryk a publikoval v americkej tlači, bolo posledným impulzom, aby americký prezident reagoval na mierovú ponuku Rakúsko - Uhorska tak, že o osudoch monarchie majú rozhodnúť jej národy ® vyhlasovala: samostatnosť Česko-Slovenska a hlavné zásady organizácie a zahraničnej politiky (republika s demokratickým zriadením, základné liberálne zásady, stále vojsko nahradiť milíciou, zrušenie šľachtických titulov, odlúčenie cirkvi od štátu, rovnaké práva pre menšiny)
 
-  vystúpenie slovenského poslanca Ferdinanda Jurigu 19.10. na uhorskom sneme s deklaráciou rozchodu Slovenska s Uhorskom (jeho prejav prerušovaný pískaním)
 
-  zjednotenie domáceho a zahraničného odboja v Ženeve koncom októbra (od 26.10.) a vytvorenie československej vlády
 
28.10. vyhlásenie Česko-Slovenska (spontánne vyhlasovanie samostatnosti bolo reakciou na Andrášiho nótu, ktorou prijal Wilsonove podmienky o prímerí, v podvečer prehlásenie Národného výboru zákonodarným zborom
 
30.10. Deklarácia slovenského národa ® v Martine prijala porada zvolaná Slovenskou národnou stranou, večer pricestoval Milan Hodža so správami o vyhlásení Česko-Slovenska, užší okruh deklarantov sa znovu zišiel a aktualizoval text v dvoch bodoch ® odstránil požiadavku na samostatné vystúpenie Slovákov na mierovej konferencii a doplnil test o prihlásenie sa k novému štátu)
 
 
 
Slováci a Česi v 1. svetovej vojne
Vznik československých légií
 
postoj k vojne
ü  odmietavý (záujem na zničení monarchie)
ü  dezercie, vzbury (napr. v srbskom Kragujevci v júni 1918)
ü  plány na osamostatnenie a vytvorenie samostatného štátu
 
česko-slovenský zahraničný odboj
ü  protihabsburský
ü  v štátoch Dohody
ü  zo zajatcov a zbehov a starousadlíkov
ü  vznikli dobrovoľnícke jednotky
ü  približný celkový počet asi 111 500 legionárov
ü  1916 vznik najvyššieho orgánu odboja v Paríži ® Česko-slovenská národná rada

  cieľ: organizovanie zahraničného vojska pre boj po boku Dohody za slobodu
  predseda: T.G. Masaryk
  tajomník: E. Beneš
  podpredseda: Jozef Dürich, neskôr M.R.Štefánik
 
vznik légií:

Francúzsko:
· 1914 vznik prvej čsl. jednotky = roty "Nazdar" (súčasť cudzineckej légie)
· december 1917 podpísaná zmluva
· v januári 1918 utvorený 21. a v máji 22. peší pluk (zaradené do 53. pešej divízie)
· boje v Champagni, na Seine
· počet členov légií okolo 12000 (2600 Slovákov)
 
Taliansko:
· sústredenie zbehov pri Neapole
· využívanie legionárov na výzvednú službu
· zmluva podpísaná až v apríli 1918 (po porážke pri Caporette, zásluhou Štefánika)
· v septembri úspešne zasiahli legionári v boji pri Doss Alto
· počet legionárov okolo 23000
 
USA:
· po vstupu do vojny mobilizovaní ako súčasť americkej armády (40000)
· približný počet okolo 2300 (1065 Slovákov)
 
Rusko:
· organizovanie na Ukrajine (vznik "Českej družiny" ® okolo 700 - 7300 legionárov)
· v júli 1917 sa legionári vyznamenali v boji pri ukrajinskej dedine Zborov
· 9.10.1917 bol zriadený Československý armádny zbor ®  okolo 70 000 vojakov (boje napr. pri Bachmači)
· po Brest - litovskom mieri zložitá situácia ® sovietska vláda chcela légie odzbrojiť
· po incidente v Čeľjabinsku 14.5.1918 sa legionári odmietli odzbrojiť a obsadili Transsibírsku magistrálu (uznanie zo strany Dohody)
· v decembri 1919 po zložitých vyjednávaniach začali byť z Vladivostoku loďami dopravovaní po mori do vlasti (posledný 36. transport 30.11.1920, do Československa prišlo 67750 osôb, z toho 56459 vojakov, z toho asi 6000 Slovákov)
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 2)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.015