Hospodársky a sociálny vývoj na Slovensku v 14. a 15. storočí

Baníctvo a hutníctvo – zdroj bohatstva krajiny
 
- reformy Karola Róberta → hospodársky rozvoj krajiny - vytvorili sa podmienky na slobodné podnikanie mešťanov a šľachty, najmä na strednom a východnom Slovensku - v baníctve – nové technické postupy (od povrchového získavania rúd na hlbinnú ťažbu) – bane ohrozovala spodná voda, preto sa budovali tzv. dedičné štôlne, ktoré viedli z baní do údolí potokov a takto prirodzeným spádom odvádzali spodnú vodu - ťažba kovov: § zlato – 2 500 kg ročne v Kremnici, tu sa razili mince pre Uhorské kráľovstvo a celú Habsburskú ríšu (kremnická mincovňa je jedinou fungujúcou mincovňou v strednej Európe od stredoveku až do súčasnosti); v 15. storočí ťažba poklesla
§ striebro – 10 000 kg ročne (štvrtina celoeurópskej produkcie), strediskom ťažby banskoštiavnický revír
§ meď – okolie Banskej Bystrice (Špania dolina), Ľubietovej, Smolníka, Gelnice, Spišskej Novej Vsi a vôbec v Spišsko-gemerskom rudohorí
· železiarska výroba – v Gemeri a na Spiši
· meď a železo boli významným exportným tovarom, vývoz drahých kovov bol zakázaný, dostávali sa do zahraničia iba v podobe razených mincí, pričom uhorské zlaté dukáty boli pre vysoký obsah zlata obľúbeným platidlom po celý stredovek
· liatie diel a výroba strelných zbraní – Bratislava, Trnava, Prešov, Bardejov
· výroba zvonov – Spišská Nová Ves
· v podnikaní vynikala hlavne rodina Turzovcov, pochádzajúca z Betlanoviec na Spiši; Turzovci sa stali levočskými a neskôr krakovskými mešťanmi, zaoberali sa obchodom s meďou a banským podnikaním; Ján Turzo v spolupráci s augsburskou bankárskou rodinou Fuggerovcov vytvoril v rokoch 1494 – 1504 rozsiahly mediarsky podnik – turzovsko-fuggerovskú spoločnosť so sídlom v Banskej Bystrici
 
Mestá a rozvoj remesiel a obchodu
 
· privilégia ako prvé mali mestá: Bratislava, Trnava, Košice, Prešov, Bardejov, spišské mestá na čele s Levočou, a najmä stredoslovenské a východoslovenské banské mestá
· na severnom a západnom Slovensku získala významnejšie postavenie Žilina ako stredisko obchodu a remesiel, ale aj Trenčín a Skalica
· viaceré, najmä slobodné kráľovské mestá si v priebehu 14. – 15. storočia vybudovali, resp. dobudovali hradby; hospodársky slabšie mestá a bezvýznamnejšie mestá si budovali aspoň mestské brány vo forme veží a opevnili sa priekopami a palisádami
· dôležité výsady: právo konať výročné trhy, právo skladu (cudzí kupci prechádzajúci cez mesto museli svoj tovar na istý čas ponúkať na predaj), míľové právo
· do Poľska sa vyvážala meď, železo a víno pochádzajúce z tokajskej oblasti
· západoslovenské mestá Bratislava a Trnava obchodovali s Viedňou, Moravou a Čechami, smerom na juh s Dalmáciou, na západ vyvážali najmä dobytok a víno
· predmetom dovozu boli väčšinou drahé súkna, plátno, remeselnícke výrobky, zbrane a luxusné tovary
 
Sociálny a národnostný obraz Slovenska

- v 14. storočí bolo na Slovensku okolo 3 000 dedín, počet obyvateľstva sa zvyšoval prirodzeným prírastkom, ale aj príchodom nových osadníkov, najmä z nemeckých krajín – nemecká kolonizácia (správa osady zverená dedičnému richtárovi) - valašská kolonizácia – etnicky to bolo rusínsko-ukrajinské, čiastočne aj poľské, menej balkánsko-románske obyvateľstvo; na severnom a strednom Slovensku; Valasi od panovníkov dostávali aj zvláštne výsady (napr. liptovskí a oravskí Valasi od kráľa Mateja Korvína v roku 1474) - za vlády Mateja Korvína začal počet obyvateľstva na Slovensku opäť rásť (500 000 – 550 000 obyvateľov) - nepestovali sa zemiaky a kukurica - poddaní odvádzali cirkevný desiatok, zemepánsky deviatok, ako aj rôzne poplatky a služby zemepánom (napr. novoročné dary) - husitské výpravy spôsobili, že nemecký patriciát ušiel z mnohých slovenských miest a mestečiek, a tie sa príchodom obyvateľstva z vidieka poslovenčili - Žiline bolo udelené právo rovnakého zastúpenia v mestskej rade (Ľudovítom I. roku 1381), tiež voľba richtára striedavo zo Slovákov a Nemcov 

Kultúra, veda, umenie a duchovný život v stredoveku
 
· až do začiatku 15. storočia – latinčina mala dominantné postavenie ako literárny, diplomatikcý a komunikatívny jazyk vzdelancov, ale i šľachticov a mešťanov
· v bežnej komunikácii sa používali živé jazyky obyvateľstva (slovenčina, chorvátčina, nemčina i maďarčina)
· na prelome 14. a 15. storočia sa v cirkevnej spisbe na juhozápadnom Slovensku objavili veršované modlitby a hymnické piesne, zapísané slovakizovanou češtinou
· na Slovensku hovorilo medzi sebou domáce obyvateľstvo po slovensky
· za Mateja Korvína sa vydávajú v jeho kráľovskej kancelárii české listiny (pokračovalo sa v tom aj za Jagelovcov)
· vznikajú mestské školy, ojedinele aj školy na dedinách (prvý písomný doklad o škole na dedine je z Diviak nad Nitricou roku 1342)
· v 15. storočí sa rozšírila sieť mestských a dedinských škôl
· v 14. a 15. storočí dosahuje vysokú úroveň tvorba a maliarska výzdoba kódexov (najviac z prostredia Bratislavskej kapituly)
· od polovice 15. storočia – prenikanie humanizmu; kráľ Matej Korvín vybudoval v Budíne knižnicu, v ktorej zhromaždil množstvo cenných rukopisov (bibliotéka Korviniana)
· poprednými šíriteľmi humanizmu v Uhorsku: Ján Vitéz zo Sredny – stal sa ostrihomským arcibiskupom, a jeho synovec Ján z Čazmy, nazývaný Panonius, biskup v Päťkostolí (obaja chorvátskeho pôovodu, blízki spolupracovníci kráľa Mateja Korvína)
· pápež Pavol II. roku 1465 povolil zriadenie univerzity v Bratislave podľa bolonského vzoru → Academia Istropolitana – začala pôsobiť v lete 1467, kancelárom univerzity bol Ján Vitéz, prebiehala tu výuka na štyroch fakultách
· 1471 – Ján Vitéz sa zaplietol do sprisahania proti kráľovi a bol uväznený; kráľ stráca záujem o Academiu a nepodporuje ju finančne, svoje sídlo preniesol do Viedne
· 1490 – zánik univerzity
· študenti zo Slovenska študovali na univerzite v Prahe (po husitských vojnách záujem opadol), v Krakove a vo Viedni  
· vznikajú kroniky (diela svetských vzdelancov) – výtvarne hodnotnou je Obrázková kronika, najrozsiahlejšiu v 80. rokoch 15. storočia napísal Ján z Turca
· po vynájdení kníhtlače sa dostávajú na Slovensko knihy vytlačené v zahraničí, sú to prvotlače – inkunábuly