Zámorské objavy

Zámorské objavy

· v Európe sa rozvíja výroba:
§ je potrebné nájsť nové odbytiská pre výrobky
§ nové zdroje nerastných surovín (hlavne zlato a striebro na mince)
§ rozširovali sa povesti o krajine ležiacej na juh od Sahary, kde možno zlato čerpať ako vodu zo zlatonosnej rieky; čítala sa správa Benátčana Marca Pola o jeho ceste a pobyte v Číne (1275 – 1292), o jej bohatstve a o bohatom ostrove Zipangu (Japonsko)
§ Osmanskí Turci obsadili Malú Áziu → talianski kupci nemohli obchodovať s Perziou, Indiou, Čínou → mali záujem o nájdenie nových námorných ciest

· moreplavci mali dve možnosti:
§ ísť smerom na západ
§ oboplávať Afriku

Objavné cesty Portugalcov

· Portugalci chceli oboplávať Afriku a dostať sa tak na východ:
§ roku 1415 dobyli Ceutu na severe Afriky → túžba dobyť krajiny na juh od Sahary

· postupne objavovali západné pobrežie Afriky

· do Lisabonu: slonovina, vzácne drevá, guma, korenie, zlato, čierni otroci

· roku 1487 Bartolomej Diaz dosiahol južný cíp Afriky – Mys dobrej nádeje

· roku 1498 Vasco de Gama pomocou arabského lodivoda preplával z východného pobrežia Afriky Indický oceán a pristál v Indii v Kalikate

· Portugalci ovládli obchod s čiernym korením (zisky z dovozu boli 400%), no nevedeli využiť výhody obchodu: rozvážanie dovezeného tovaru po Európe prenechali nemeckým a holandským kupcom – tí sústredili predaj potom v Antverpách a Amsterdame

Objavenie Ameriky

· Španieli sa chceli dostať do Indie západnou cestou (janovský námorník Krištof Kolumbus)

· Kolumbov plán predtým v Portugalsku odmietli

· španielska kráľovná Izabela Kastílska mu poskytla financie a tri lode (Nina, Pinta, Santa Maria)

· Krištof Kolombus vyplával začiatkom augusta 1492 zo španielskeho prístavu Palos:
§ 12. októbra 1492 pristál na Bahamských ostrovoch (San Salvador)
§ na ďalšej plavbe objavil Kubu, Haiti; dostal sa na juhoamerickú a stredomorskú pevninu
§ bol presvedčený, že sa dostal do Indie → Indiáni
§ na ostrovoch však nebolo ani zlato, ani korenie → upadol do nemilosti a zomrel takmer zabudnutý

· domnienka, že Kolumbus objavil nový svetadiel sa potvrdila v roku 1513, keď španielsky dobrodruh Vasco de Balboa prenikol cez Panamský prieplav do Tichého oceána

· pomenovanie Amerika dostal kontinent podľa moreplavca a obchodníka Ameriga Vespucciho

Španielska koloniálna sústava

– Španieli podnikali výpravy do Severnej a južnej Ameriky a uplatňovali si nárok nad celou americkou pevninou – 1494 zmluva v Tordisillas – Španieli a Portugalci uzavreli na podnet pápeža Alexandra VI. dohodu o rozdelení koloniálnych sfér: svet sa rozdelí na dve časti; demarkačná čiara bude prebiehať neďaleko Azorských ostrovov Atlantickým oceánom od severného póla k južnému, všetky územia na východ od tejto línie pripadli Portugalsku a na západ Španielsku (Brazília pripadla Portugalsku, lebo ju objavili) – na prácu v baniach začali používať domorodcov – rýchlo ich ubúdalo (ťažká práca) → dovážali černochov z Afriky – výroba tovaru v Španielsku nestačila → v kolóniách sa začal predávať tovar z iných krajín – Španielsko nemalo dosť financií na zámorské cesty, museli si požičať → zadĺžili sa Dôsledky zámorských objavov

– Angličania, Francúzi a Nizozemci sa usilovali nájsť nové cesty – objavovali pobrežie severnej Ameriky (Labrador, Kanada), Grónsko, cestu Bielym morom do Ruska – v rokoch 1515 – 1522 sa španielska výprava vedená Portugalcom Fernandom Magalhaesom vydala na západ okolo južnej Ameriky cez Ohňovú zem, Tichý oceán, Filipíny, okolo Afriky a vrátila sa späť do Španielska → podali dôkaz o guľatosti Zeme – rozvoj obchodu: § z Európy: soľ, mäso, maslo, obilie, súkno, plátno, anglické pivo, toledské zbrane, výrobky z kože
§ do Európy: korenie, cukor, bavlna, zlato, striebro, tabak, kukurica, vanilka, kakao

§ strediská zámorského obchodu sa premiestnili zo Stredomoria na atlantické pobrežie (Antverpy, Amsterdam, Londýn...)
§ slabol obchod talianskych miest
§ iba Benátky udržiavali živší obchodný styk s Východom a sústreďovali sa na vlastnú manufaktúrnu výrobu: hodváb, čipky, sklo, zrkadlá, rukavičky, mydlá, voňavky

Cenová revolúcia

– z Ameriky začalo viac prúdiť zlato a striebro – prílev striebra vyvolal poklesnutie hodnoty peňazí, vzrast cien výrobkov a potravín – ceny tovaru vzrástli počas 16. storočia v Španielsku 6x, vo Francúzsku, Rusku a Nemecku 4x