Prvá svetová vojna

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: sp-prace (12)
Typ práce: Referát
Dátum: 26.04.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 261 slov
Počet zobrazení: 11 698
Tlačení: 709
Uložení: 796
Príčiny vojny
Protichodné záujmy mocností a ich vzájomná rivalita, boj o nové rozdelenie sveta, o zdroje surovín, lacnú pracovnú silu a odbyt tovarov.
Napätá situácia na Balkáne

Ciele veľmocí Veľká Británia sa snažila si zachovať status quo
Francúzsko sa snažilo o prinavrátenie Alsaska a Lotrinska, ktoré stratili pri zjednocovaní Nemecka. Taktiež sa snažili Nemecko oslabiť a vrátiť ho do stavu pred rokom 1871

Rakúsko- Uhorsko  Maďarské a rakúske vládnuce kruhy sa snažili zachovať dualizmus. Ostatné národy a talianska buržoázia sa snažili dostať spod ich nadvlády. Únik z vlastných problémov sa snažili nájsť na Balkáne.
Rusko podobne ako Rakúsko-Uhorsko sa snaží ovládnuť Balkán.
Nemecko si vypracovalo 3 plány. Prvý sa volal Mittel Europa snaha ovládnuť Francúzsko, Benelux, Poľsko a Rusko

Druhý plán bol Berlín Bagdad- snaha dostať sa na Blízky východ kvôli rope.
Tretí plán, Mittel Afrika, pozostával z toho, že z kolónií odobratých Francúzsku, Anglicku a Belgicku si vytvoria súvislú koloniálnu ríšu v Afrike
Taliansko snaha ovládnuť Balkán
Japonsko viedlo expanzívnu politiku proti Číne
Štáty proti vojne Proti vojne boli utláčané národy v Habsburgskej monarchii, talianska cirkev a medzinárodné socialistické hnutie
Neutrálne štáty Švédsko, Nórsko, Dánsko, Holandsko, Španielsko, Švajčiarsko, Albánsko a spočiatku ,do apríla 1917 ,aj USA.

Hlavné front:

Západný- Nemecko a Francúzsko
Východný- Rusko proti Rakúsko- Uhorsku a Nemecku
Balkánsky( Srbský)- od roku 1915
Taliansky- od roku 1915
Vedľajšie fronty- Turecký, Sýrsko- Palestínsky, Mezopotámsky, Kaukazský  
Pred prvou svetovou vojnou vznikli dve politické zoskupenia- Dohoda- Anglicko, Francúzsko a Rusko a Trojspolok- Nemecko, Rakúsko- Uhorsko a Taliansko, po vstupe Turecka sa premenoval na Ústredné mocnosti
Priebeh vojny Nemecko veľmi rýchlo pochopilo, že je na vojnu pripravené a lepšie vyzbrojené ako ostatné mocnosti, ale samo sa neodvážilo vojnu vyvolať, preto čakalo na vhodný podnet. Atentát na úradníka Rakúsko- Uhorska Františka Ferdinanda v Sarajeve bola vhodná zámienka zámienka na vypuknutie 1. Svetovej vojny.

28.7.1914- Rakúsko- Uhorsko pod nátlakom Nemecka začalo vojnu proti Srbsku- oficiálny začiatok vojny. O deň neskôr začalo ich Podunajské loďstvo bombardovať Belehrad, čo okamžite využil ako zámienku Berlín na vypovedanie vojny Rusku.
1.8.1914- Rakúsko- Uhorsko vypovedalo vojnu Rusku , o deň neskôr Nemecko vypovedalo vojnu Francúzsku, obsadili Luxembursko a deň nato vstúpili nemecké vojská do neutrálneho Belgicka, čo bol adekvátny podnet pre Britániu na vypovedanie vojny Nemecku, spravila tak 4.8.1914.

7. augusta ohlásila vojnu s Rakúsko-Uhorskom Čierna Hora, do týždňa vstúpili do vojny proti Rakúsko- Uhorsku aj Francúzsko a Veľká Británia a 28. augusta ohlásilo Rakúsko- Uhorsko vojnu Belgicku.
Do augusta 1914 sa vojna stáva svetovou, v auguste 1914 totiž vstupuje na strane Dohody do vojny aj Japonsko
6.4.1917 do vojny vstupuje USA
1915 Taliansko vstupuje do vojny na strane Dohody
Na Slovensku bolo obyvateľstvo proti vojne, najmä preto, že bola proti Rusku a Srbsku, a aj napriek tomu, že bola vedená za ich „vlasť“ Rakúsko- Uhorsko. Dávali to najavo už pri mobilizácii, neskôr dezerciami, prebiehaním do ruského zajatia, vzburami vo vojsku. Podobná bola situácia v Česku. Na Slovensku Slovenská národná strana vyhlásila politickú pasivitu, aby sa vyhla zásahom vládnej moci, a aby od nej Maďari nemohli vynucovať verejné prejavy vernosti „vlasti“, ktoré boli v rozpore s cítením Slovákov.

Západný front Nemci postupovali podľa Schieffenhovho plánu tzv. bleskovej vojny, blitzkrieg- počítal s bojmi na dvoch frontoch, proti Rusku a Francúzsku,  do niekoľkých týždňov chceli napadnúť Francúzsko a Rusko, počítali s tým, že Rusko sa bude mobilizovať pomaly, oni rýchlo porazia Francúzsko a potom obrátia svoje sily na Výhodný front a porazia Rusko. Plán však rýchlo stroskotal v bitke pri rieke Marne v roku 1914, kde Francúzi kládli nečakane tuhý odpor. Vojna sa potom zmenila z bleskovej na zákopovú.
V roku 1916 sa odohrali dve rozhodujúce bitky a to bitka pri Verdune, čo bola najväčšia bitka prvej svetovej vojny, padlo až 600 000 vojakov. Druhá bitka bola pri rieke Somme, ktorá skončila nerozhodne a bola ešte krvavejšia, na oboch stranách padlo okolo 1 300 000 vojakov, ale front sa prakticky nepohol z miesta. Briti tu použili prvý krát tank.
1916-bitka pri Ipres, Nemci použili prvý krát yperit
1917 bitka pri Canbrai, Briti úspešne použili tank
Východný front Rusi bojovali s Nemcami vo východnom Prusku. Boli porazení v bitke pri Tannenberku a Maruzských jazerách.

S Rakúsko- Uhorskom bojovali Rusi v Halíči , obsadili Ľvov a Przemyšľov.
Počas bitky pri Verdune Rusi použili tzv. Brusilovovu ofenzívu, čo bol jediný úspech Rusov na východnom fronte. Počas tejto ofenzívy prešli Rusi Karpaty, dostali sa na Slovensko a obsadili východ územia a to bolo prvý aj posledný krát, čo front prechádzal našou krajinou.
Ďalší vývoj na Východnom fronte bol poznačený dvoma revolúciami. Ich príčinami boli rozpory medzi cárom a štátnou dumou, neúspechy na fronte a zlá hospodárska situácia
8.3.1917- štrajk petrohradských šičiek, čo spôsobilo, že 15.3.1917 odstúpil cár Mikuláš II v prospech svojho brata Nikolaja, ten však trón neprijal, čo znamená pád cárizmu a moci sa ujala Dočasná vláda a soviety, čo boli vlastne výbory robotníkov.
Dočasná vláda mala pripraviť ústavu a zaviesť základné ľudské práva, čo sa však nepodarilo a preto 7.11.1917 (tzv. Októbrová revolúcia) sa moci ujali boľševici na čele s Leninom a bola vyhlásená nová vláda, tzv. Rada ľudových komisárov a týmto sa začína éra diktatúry proletariátu- komunizmus. Boli prijaté tri dokumenty:
Dekrét o mieri, ktorý požadoval okamžité zastavenie vojny bez nárokov na odškodnenie
Dekrét o pôde ( odobratie pôdy cirkvi a šľachte a dať ju roľníkom)
Deklarácia práv národov Ruska 3.3.1918 Brestlitovský mier, znamená koniec vojny na východnom fronte
Západný front

6. apríl 1917 vstupuje do vojny USA na strane Dohody( pretože Nemecko viedlo neobmedzenú ponorkovú vojnu a potápalo americké obchodné lode a tiež si USA chcelo upevniť postavenie v Európe a je tiež pravda, že v konečnom dôsledku USA na vojne zbohatlo), tým dostáva táto strana obrovskú materiálnu aj ľudskú prevahu, to sa však neprejavilo hneď, práve naopak.

Začiatkom roku 1917 preberá velenie britská armáda a spolu s Francúzmi podnikli neúspešnú Nivellovu ofenzívu, pri ktorej vojská Dohody utrpeli obrovské straty.
Po Brestlitovskom mieri Nemecko podniklo Ledendorfonovu ofenzívu, ktorá však bola neúspešná.

Stroskotala aj rakúsko-uhorská ofenzíva na Pijave, kde Taliani 24. októbra začali rozhodujúci útok a rakúsko-uhorskí vojaci sa dali na bezhlavý útek.
Rakúsko- Uhorsko podpísalo prímerie s Dohodou 3. novembra 1918
Osamotené Nemecko 11. novembra 1918 podpísalo prímerie v Compiègnskom lese, čím sa skončila prvá svetová vojna.

Dôsledky vojny: obroské straty na ľudských životoch, vo vojne zomrelo asi 10 000 000 ľudí, zranených bolo 20 000 000. Zomierali najmä vojaci, ale v dôsledku hladu, španielky, vyvražďovania a leteckých útokov zahynulo aj mnoho civilov. Materiálne škody boli obrovské a azda ešte väčšie boli škody na ľudskej psychike najmä mladej generácie.

Ďalším dôsledkom bolo oslabenie primátu Európy vo svete, industrializácia niektorých nových krajín (Latinská Amerika, britské domíniá), upevnenie postavenia Japonska v Ázii a Tichomorí a najmä fakt, že USA sa stali veriteľom Európy a potvrdili svoju hospodársku prevahu.
Okrem toho došlo k vzniku nových štátov a posunom hraníc.
Parížska mierová konferencia
Začala sa 19.1.1919 a jej hlavným cieľom bolo vyriešiť problémy nahromadené počas vojny. Hlavným orgánom konferencie bola Rada desiatich, ktorú tvorili
Veľká Británia- premiér David Loyd George a minister zahraničných vecí
Francúzsko- Clemenceau, Pichou
USA- Wilson a minister zahraničných vecí Lancing
Taliansko- Orlando a Sorino
Japonsko- Makino a Chinda

Najdôležitejším výsledkom bolo podpísanie piatich mierových zmlúv
28.6.1919 bola podpísaná Versaillská zmluva. Rozpadla sa Nemecká ríša a Nemecko prišlo o časť územia, v prospech Francúzska stratili Alsasko a Lotrinsko, v prospech Belgicka Eupen-Malmedi , v prospech Dánska severné Slevicko, v prospech Poľska to bolo Poznaňsko a časť západného Pruska, v prospech Litvy Melel a v prospech ČSR stratili Hlučínsko a časť Sliezka. Pod správu Spoločnosti národov sa dostal Gdaňsk a Jársko.
Z ľavého brehu Rýna sa stáva demilitarizovaná zóna a pravý breh okupujú štáty Dohody. Nemecko stratilo v prospech Francúzska, Veľkej Británie a Belgicka takisto všetky kolónie.

Bola zrušená branná povinnosť a armáda obmedzená na 100 000 mužov.
Nemecko je povinné platiť tzv. reparácie.
Neskôr boli podpísané ďalšie zmluvy-
Saintgermanská- Dohoda s Rakúskom, ČSR dostáva Čechy a Moravu
Neuilská s Bulharskom
Seureská s Tureckom
Trianonská s Maďarskom, 4.6.1920 ňou získala ČSR územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi
Dôležitým výsledkom bolo založenie Spoločnosti národov v roku 1920 so sídlom v Ženeve
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.011