Nácvičné diktáty – VS po Z

Nácvičné diktáty – VS po Z

Môj brat je ob__čajn__ leňoch. N__č nevie urob__ť sám. Stále si niekoho pr__z__va na pomoc. Mama ho v__z__va, ab__ s t__m už prestal. Je nem__sl__teľné, ab__ stále niekoho poz__val k n__m. Lenže on s__ nedom__sl__, prečo sa mama stále oz__va. On sám seba naz__va spoločensk__m tvorom.

M__ máme v triede prez__vk__ od v__m__slu sveta. Uč__teľka nás stále v__z__va, ab__ sme sa neprez__val__. Lenže nie je prez__vať sa ako prez__vať. Naše prez__vanie je m__lé. M__lku S__korovú naz__vame S__korka a Bor__sa Drozda prez__vame Drozd__k. Moja prez__vka sa m__ však najviac páč__. N__kto m__ nepovie inak ako Lienočka. Pretože sa volám ............................................................(vieš ako?)

Pr__šla z__ma. Det__ sa z__šl__ na v__sokom kopc__. Hore v__šl__ s v__plazen__m jaz__kom. Dole sa voz__l__ na sánkach. Ich v__skot sa oz__val po dol__ne. Z__ta a Z__na naraz__l__ na Kaz__m__ra. Z__skal__ zopár modr__n. Mraz__vá v__chr__ca všetk__ch zahnala do tepla. Všetk__ ul__ce z__val__ prázdnotou.

Kev__na naz__vajú Kaz__svetom. M__nule pokaz__l str__kov tranz__stor. Bál sa, ab__ to nez__sti__l. Ukr__l ho v z__mnej záhrade. Potom voz__kom naraz__l do plota. Ten v__zeral ako kopa rez__va. Str__c __ba z__zal. Bude ho ešte poz__vať? Z__šla b__ sa mu prev__chova.