Diktát pre 9. ročník – záverečný

Diktát pre 9. ročník – záverečný

Teda tu stojíme. Čas uplynul a nadišla chvíľa, na ktorú sme čakali deväť rokov. Prečo potom to trblietanie v očiach, tá boľavá hrča v krku, chvenie rúk? Tak veľmi sme už chceli byť preč. Dať zbohom všetkému a všetkým. Najmä učiteľom, ktorí nám tak príšerne liezli na nervy. Otravovali skúšaním a písomkami, zákazmi a príkazmi, večným poučovaním a dohováraním. Koľkokrát sme si želali, aby sme sa konečne mohli na všetko vykašľať a robiť si, čo nám napadne. Nejako sme nepomysleli na to, že naše želania sú vlastne nereálne. Že v živote existujú stále nejaké obmedzenia, ktoré každý z nás musí rešpektovať. A vždy to tak bude. Človek nie je vo vesmíre a na svete sám. Preto sa vždy musí niekomu alebo niečomu prispôsobovať. Túto pravdu pochopí každý, niekomu to len dlhšie trvá. My sme pochopili. Možno aj preto nás lúčenie tak trochu bolí. Želajme si veľa šťastia na ďalšej ceste!

Diktát pre 9. ročník – záverečný

Doplň chýbajúce hlásky a interpunkčné znamienka:

Teda tu stoj_me. Čas upl_nul a nad_šla chv_ľa na ktorú sme čakal_ dev_ť roko_. Prečo potom to trblietanie v očiach tá boľavá hrča v krku chvenie rúk Tak veľm_ sme už chceli b_ť preč. Dať _bohom všetkému a všetk_m. Najm_ učiteľom ktorí nám tak pr_šerne liezl_ na nerv_. Otravoval_ skúšaním a písomkam_, zákazm_ a príkazmi_ večn_m poučovaním a dohováraním. Koľkokrát sme si želali ab_ sme sa konečne mohl_ na všetko vykašľať a rob_ť si čo nám napadne. Nejako sme nepom_sleli na to že naše želania sú vlastne nereálne. Že v živote ex_stujú stále nejaké obmedzenia ktoré každ_ _ nás mus_ rešpektovať. A vžd_ to tak bude. Človek nie je vo vesm_re a na svete sám. Preto sa vžd_ mus_ niekomu alebo niečomu prispôsobovať. Túto pravdu pochop_ každ_ niekomu to len dlhšie trvá. M_ sme pochop_l_. Možno aj preto nás lúčenie tak trochu bol_. Želajme si veľa šťastia na ďalšej ceste