Diktáty na precvičovanie

Diktáty na precvičovanie

Diktáty na precvičovanie č. 1

V ten deň, keď oráči prvýkrát vyšli do polí, akoby sa bol zmenil svet. Všetko bolo nové. A jarné bučiny, niekde hrdzavé ešte starým lístím, zvučali ako organy. Na plytčinách ožiarených slnkom slnili sa pstruhy. Pred skalami, do ktorých sa vrezal prudký potok, behal na pažiti kŕdeľ rozjarených detí. Od skál podúval jarný vetrík. Dedina ako keby omladla.

Radostne žmurkala malými oknami chalúp. Starí ľudia, ktorí už nešli do poľa, postávali na priedomí a sýtili sa sviežim jarným povetrím. Spoza skál rozrytých tisícročným náporom živlov, rútil sa zrazu k dolinke vietor. Strmým komínom skalných stien sa vzápätí predral chumáč hustej hmly.

Diktáty na precvičovanie č. 2

Ten deň menoval sa utorok a bol krásny. Slnce sa poslednou svojou jesennou silou vysmievalo Bratislavskému hradu. Ľudia na uliciach dýchali hlboko, snáď im to tak lekár rozkázal. Bratislava sa hýbala, od vlakov hrnuli sa tetky z dedín, na chrbte mali batohy plné zeleniny. Smrek výnimočne skoro ráno vstal, aby mohol napísať svoju najlepšiu báseň toho roku. Laco s vytržením vítal Bratislavu a stanica vítala jeho. Rukou kýval mestu ako znovunájdenej milenke, ponoril sa do prúdu ľudí, ktorý sa hrnul s ním staničnou cestou a chcel každému okoloidúcemu stisnúť ruku.

Diktáty na precvičovanie č. 3

Prudkým trepotom krídel zvyšuje sokol rýchlosť a blíži sa k cieľu sťa z luku vystrelený šíp. Má vynikajúci zrak, ale sojka sa spúšťa z vrcholca do húštiny. Darmo sokol vytrvalo krúži nad krovím. Sojka sa ani nehne. Vie, že do hustej spleti haluzí dravec za ňou nemôže. Ale ani sokol sa nevzdáva. Vrátil sa k nám a volá horárovho psa Burku na pomoc. Predstavte si, ten okrídlený beťár vie, že Burka je rodený durič zveri. A Burka nemieni nechať kamaráta v tiesni. Prhrbí sa a mäkkým mačacím krokom vytiahne na bojové pole.

Diktáty na precvičovanie č. 4

Hviezdy ešte svietili jasne a chladno, keď na východe už začalo nebo blednúť. Stromy sa vynárali z tmy. V ich korunách zrazu zašumel silný, svieži vietor. Les ožil, zaševelil naplno a zvonivo. Storočné sosny na seba výstražne zasvišťali a z hompáľajúcich sa konárov šuštivo padala suchá osuheľ. Vietor znenazdajky stíchol, stromy znova znehybneli.

Vtom bolo počuť všetky zvuky prebúdzajúceho sa lesa. V ťažkej chvojine sosnových vrchovcov zašumel nový poryv vetra. Posledné hviezdy ticho zhasli na svitajúcej oblohe. Vlci ušli do lesných húšťav stráviť nočný úlovok. Z poľany zmizla i líška. Straka, ktorá si čistila na konáriku jedle ostrý zobák, obrátila zrazu hlavu nabok. Cez les kráčal dakto veľký a silný.