Diktáty na priamu reč

Diktáty na priamu reč

Diktát na priamu reč č. 1

Milka sa práve učila anglický jazyk. Zrazu zazvonil telefón. „Prosím, Milka Nová,“ zaznel do slúchadla jej hlas. Z druhého konca sa ozvalo: „Ahoj, tu je Jana. Nepôjdeme do kina?“ Milka váhavo pozrela na učebnicu angličtiny. Zmocnil sa jej zvláštny pocit. „Nemôžem,“ odvetila napokon smutne, „musím sa ešte učiť.“ Rada by si pozrela nejakých filmových hrdinov.

Diktát na priamu reč č. 2

Učenie je však dôležitejšie. „Kedy dokončíš túto prácu?“ spýtal sa ma Jano. „Stretneme sa popoludní,“ povedala, „a pôjdeme na zmrzlinu.“ Starenka hovorí: „Prinesiem trochu slamy pre kravičky.“ „Aká stopa? Čo to má znamenať?“ zvolal odrazu Tóno. Niektorí námorníci navrhli: „Oboplávame zemeguľu severnou námornou cestou.“

„Možno je to slnko,“ povedal Jurko, „ale nie je ho vidieť.“ Z Eleny zrazu vyletelo: „A čo ti na to povedala?“ Mach a Šebestová do slúchadla zavolali: „Haló!“ „Môžem ti pomôcť?“ spýtala sa. „Platí,“ povedala som, „zajtra sa stretneme.“

Diktát na priamu reč č. 3

„Deti, nezabudnite si pripraviť zošity,“ upozornila pani učiteľka hneď na začiatku hodiny. Mišo sa naklonil ku Katke a pošepkal jej: „Ja som si doma zabudol pero.“ Katka sa usmiala a povedala: „Požičiam ti jedno svoje.“ Vtom sa od tabule ozvalo: „Kto chce ísť vyriešiť prvú vetu?“ Mišo nesmelo zdvihol ruku. Keď prišiel k tabuli, pani učiteľka ho povzbudila: „Neboj sa, určite to zvládneš.“ Po chvíli sa triedou nieslo radostné: „Výborne!“ Mišo si spokojne sadol na miesto a zašepkal: „Nakoniec to nebolo také ťažké.“

Diktát na priamu reč č. 4

Na školskom výlete bolo veselo. „Pozrite sa, aký krásny výhľad!“ zvolala Zuzka, keď vystúpili na kopec. Peter si zaclonil oči rukou a povedal: „Vidím odtiaľto aj našu dedinu.“ Pani učiteľka sa usmiala a pripomenula: „Nevzďaľujte sa od skupiny.“ O chvíľu sa od lavičky ozvalo: „Môžeme sa teraz najesť?“ spýtal sa nedočkavo Robo. „Áno, teraz je na to vhodná chvíľa,“ odpovedala pani učiteľka. Deti si posadali do trávy a medzi nimi sa ozývalo: „Dáš si keksík?“ „Ďakujem, dám si.“ Po krátkom oddychu pani učiteľka zavelila: „Deti, pokračujeme ďalej!“

Diktát na priamu reč č. 5

Vonku husto snežilo a starká sedela pri okne. „Dnes je ale poriadna zima,“ povedala ticho. Vnuk Janko pribehol do kuchyne a spýtal sa: „Starká, pôjdeme stavať snehuliaka?“ Starká sa zasmiala a odvetila: „Najprv sa poriadne obleč.“ Janko si rýchlo obliekal kabát a volal: „Kde mám rukavice?“ Z vedľajšej izby sa ozvala mama: „Položila som ti ich na stoličku.“ O chvíľu už stáli na dvore. „Tento sneh je výborný,“ pochvaľoval si Janko. Starká sa usmiala a povedala: „Tak sa pustime do práce.“ Keď bol snehuliak hotový, Janko radostne vykríkol: „Teraz mu ešte chýba mrkva!“

Diktát na priamu reč č. 6

V knižnici bolo príjemné ticho. Knihovníčka sa milo prihovorila deťom: „Dnes vám ukážem nové rozprávkové knihy.“ Lenka si jednu hneď vzala do rúk a spýtala sa: „Môžem si ju požičať domov?“ „Samozrejme,“ odpovedala knihovníčka, „ak ju budeš opatrne čítať.“ Adam medzitým ukázal na hrubú knihu a povedal: „Táto vyzerá zaujímavo.“ Knihovníčka sa usmiala: „To je kniha o zvieratách z celého sveta.“ Z rohu miestnosti sa ozvalo: „A máte aj niečo o vesmíre?“ Knihovníčka prikývla a dodala: „Aj také knihy tu nájdete.“ Deti sa potešili a medzi regálmi bolo počuť nadšené hlasy: „Tu je ďalšia pekná!“

Diktát na priamu reč č. 7

Na dvore sa hrali súrodenci s loptou. „Prihraj mi!“ zakričal Marek na sestru. „Veď čakaj chvíľu,“ odvetila Eva, „ešte nie som pripravená.“ O chvíľu sa lopta odkotúľala k plotu. „Ach jaj, zase nám ušla,“ povzdychol si Marek. Z okna na nich zavolal ocko: „Dávajte pozor, aby ste nič nerozbili!“ Eva poslušne prikývla a povedala: „Budeme opatrnejší.“ Keď sa začalo stmievať, mama otvorila dvere a zvolala: „Deti, poďte už domov!“ Marek ešte poprosil: „Môžeme sa hrať aspoň päť minút?“ Mama sa usmiala a odpovedala: „Dobre, ale potom hneď príďte.“

Diktát na priamu reč č. 8

Ráno bolo na stanici rušno. „Utekajte, vlak už čoskoro príde,“ zvolal ocko na deti. Zuzka si pevnejšie chytila batoh a spýtala sa: „Budeme sedieť pri okne?“ Braňo sa hneď ozval: „Ja chcem miesto pri okne!“ Mama sa usmiala a povedala: „Nebojte sa, miesta bude dosť pre všetkých.“ O chvíľu sa z reproduktora ozvalo: „Vlak do Žiliny práve prichádza na prvé nástupište.“ Deti nadšene poskakovali a kričali: „Už ide, už ide!“ Keď nastúpili, ocko upozornil: „Sadnite si a zostaňte chvíľu pokojne.“ Zuzka sa pozrela von a ticho povedala: „Cesta vlakom sa mi vždy veľmi páči.“

Diktát na priamu reč č. 9

Na dvore pri škole sa objavil malý ježko. „Pozrite sa, čo je tam pri plote!“ zvolala Vierka. Chlapci pribehli bližšie a jeden z nich povedal: „To je určite ježko.“ Pani učiteľka deti zastavila slovami: „Nedotýkajte sa ho, mohol by sa zľaknúť.“ Miško sa opýtal: „A čo s ním teraz urobíme?“ Pani učiteľka chvíľu premýšľala a potom povedala: „Počkáme, či sa nepohne do trávy sám.“ Ježko sa naozaj po chvíli pomaly pohol. „Aha, už ide,“ zašepkala Vierka. Deti ho chvíľu ticho pozorovali a potom pani učiteľka dodala: „Dnes ste sa naučili, že aj malé zvieratá potrebujú pokoj.“

Diktát na priamu reč č. 10

Večer sedela celá rodina pri stole. „Kto mi pomôže s domácou úlohou?“ spýtal sa Peťo a položil si zošit pred seba. Sestra hneď povedala: „Ja ti vysvetlím tú prvú úlohu.“ Ocko sa pozrel do zošita a poznamenal: „Táto veta je napísaná veľmi pekne.“ Mama sa usmiala a dodala: „Keď budete hotoví, upečiem vám palacinky.“ Peťo radostne vykríkol: „To je skvelé!“ Sestra mu ešte pripomenula: „Najprv však dopíš všetky cvičenia.“ Po chvíli Peťo spokojne zavrel zošit a povedal: „Už som hotový.“ Mama vstala od stola a so smiechom oznámila: „Tak teda, ideme pripravovať cesto.“