Výrobná činnosť, kolektívne investovanie a burza CP

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: kajka
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 14.10.2017
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 444 slov
Počet zobrazení: 2 259
Tlačení: 148
Uložení: 157

VÝROBNÁ ČINNOSŤ, KOLEKTÍVNE INVESTOVANIE A BURZA CP

Definícia výroby

vstupy
inputy

 
  • je to transformačný proces, kde sa vstupy (výrobné faktory) premieňajú na výstupy (statky a služby)

Základné stránky výroby

  • procesy výroby sú spojené so stránkami výroby:
    1. transformačný proces – tvorí vecnú stránku (vstupy sa menia na výstupy)
    2. kombinačný proces – tvorí organizačnú stránku (vstupy sa musia zorganizovať tak, aby sa dosiahli želateľné výstupy)
    3. reprodukčný proces – tvorí hodnotovú stránku výroby

Základné ciele výroby

  • kvantitatívne ciele výroby – cieľom výroby je zhotoviť konkrétne výrobky v konkrétnom množstve
  • kvalitatívne ciele výroby – ich účelom je zhotoviť konkrétne výrobky v požadovanej kvalite, patria sem:
    1. produktivita(princíp maxima)
      • s danými výrobnými vstupmi dosiahnuť maximum výrobných výstupov
      • vyjadrenie, že z jedného eura výrobných vstupov podnik vyprodukoval dve eura výstupov

Výpočet:

  1. hospodárnosť(princíp minima)
    • dané výrobné výstupy dosiahnuť s minimom spotreby výrobných vstupov
    • vyjadrenie, že na vyprodukovanie jedného eura výstupov podnik spotreboval za 50 centov výrobných vstupov

Výpočet:

Podnikové výrobné faktory

  • práca – pracovná sila, zamestnanci
  • pôda – pozemok, na ktorom je postavený podnik
  • kapitál – fyzický (budovy, stroje) a finančný (peniaze)

Členenie výroby

  1. podľa výrobného programu
    1. hlavný výrobný proces – v ňom sa vyrábajú základné výrobky, na ktoré sa podnik špecializuje (nábytok)
    2. pomocný výrobný proces – výroba nástrojov, údržba a opravy
    3. vedľajší výrobný proces – výroba všetkých druhov energií
    4. pridružený výrobný proces – vyrábajú sa v ňom výrobky, ktoré nesúvisia s hlavnou výrobou ale podnik chce využiť svoju kapacitu (v poľnohospodárskych podnikoch mimo sezóny šijú utierky)
  2. podľa zložitosti výrobkov
    1. jednoduchý výrobný proces – výroba jednoduchých výrobkov z jedného materiálu
    2. zložitý výrobný proces – výroba autobusu
  3. podľa účasti človeka, prírody a techniky na výrobe
    1. prírodný proces – zrenie obilia, kysnutie cesta
    2. pracovný proces – výroba keramiky
    3. automatický proces – výroba Coca-Coly, výroba automobilov
  4. podľa skladby výrobku
    1. predzhotovujúca fáza – suroviny sa spracúvajú na polovýrobky (z dreva sa režú dosky)
    2. zhotovujúca fáza – vyrábajú sa jednotlivé súčiastky
    3. dohotovujúca fáza – montáž nábytku
  5. podľa miery opakovateľnosti
    1. pretržitý – prerušovanie výroby podľa organizovania práce
    2. nepretržitý – bez prerušovania (elektrárne)
    3. cyklický – výroba sa opakuje v pravidelnom rytme, v sériách
    4. necyklický – nepravidelná výroba (výroba lodí)

Zákonitosti organizácie výroby

  1. proporciálnosť
    • určenie pomeru v akom majú byť zastúpené VF
    • v prípade, že nie je dodržaný správny pomer môže dôjsť k disproporcii (vzniká vtedy, keď niektorý VF chýba alebo je navyše)
    • vo výrobe môže ísť o proporciálnosť medzi prácnosťou výroby a počtom robotníkov, ak je narušená, znamená to, že je buď veľa robotníkov a nemajú čo robiť alebo je málo robotníkov a nestačia robiť
  2. paralelnosť
    • súbežné vykonávanie všetkých výrobných operácií
    • dosiahne sa tým skrátenie celého výrobného cyklu, rýchlejšie dodanie výrobkov na trh, zníženie nákladov a zvýšenie zisku (stroj dáva naraz fľašu aj ju zátkuje)
  3. rytmickosť
    • rovnomerný a pravidelný priebeh výrobného procesu
    • dosiahne sa tým racionálne využite VF, zníženie nákladov, zvýšenie zisku a vytvárajú sa predpoklady pre prúdovú výrobu
  4. nepretržitosť
    • výroba sa nezastavuje a jednotlivé operácie na seba plynulo nadväzujú
    • podľa stupňa nepretržitosti poznáme:
      • nepretržité výrobné procesy – kontinuálna(plynulá) výroba
      • pretržité výrobné procesy – prúdová výroba, kde jednotlivé práce na seba nadväzujú (výroba topánok)

Etapy prípravy výroby

  1. technická príprava výroby
    • je spojená s výrobou nových výrobkov alebo zdokonaľovaním existujúcich výrobkov
    • môže byť:
      • konštrukčná príprava výroby
        • rieši tvar, rozmery, farbu, hmotnosť,...
        • výsledkom sú výkresy výrobku, postup montáže,...
        • počas nej sa vyhotoví projekt výrobku, preto sa aj nazýva projektová príprava
        • projekt – návrh na uskutočnenie určitého záveru + jeho realizácia
      • technologická príprava výroby – vypracovanie výrobných postupov
  1. ekonomická príprava výroby – predbežné vyčíslenie nákladov, výnosov, výsledku hospodárenia, výkonových noriem,... a na základe týchto výpočtov sa podnik rozhodne či bude výrobok vyrábať
  2. organizačná príprava výroby – ide o usporiadanie pracovísk do výrobných útvarov = dielní

Výrobok ako výstup

  • výrobok – výsledok výrobnej činnosti
  • formy:
    • hotový výrobok – určený na konečnú spotrebu, nie na ďalšie spracovanie
    • polovýrobok – neuspokojuje ešte konečné potreby spotrebiteľov, ďalej ho treba spracúvať
    • nedokončený výrobok – taký, na ktorom sa ešte neurobili všetky výrobné operácie
  • osobitné kategórie výrobkov:
    • nepodarok – výrobok, ktorý nespĺňa určené technické parametre
    • nový výrobok – má v porovnaní s doterajšími výr. nové vlastnosti a môže byť nový:
      1. pre výrobcu aj spotrebiteľa – výrobca vyvinie nový výrobok
      2. pre výrobcu – výrobok už predáva konkurenčný podnik
      3. pre spotrebiteľa – výrobca už daný výrobok predáva, ale môže sa rozšíriť okruh jeho spotrebiteľov

Funkcie výrobkov

  • vyjadrujú ako je výrobok schopný uspokojovať určité potreby
  • kým má výrobok viac funkcií, tým viac potrieb môže uspokojovať
  • základná funkcia – jadro
    • je to základný úžitok, pre ktorý si spotrebiteľ výrobok kupuje (práčka, auto)
  • doplnková funkcia – kvalita, štýl, dizajn, doplnky, životnosť, spoľahlivosť, presnosť,...
    • štýl – ide o vzhľad, závisí od estetického cítenia spotrebiteľa
    • dizajn – je to širší pojem ako štýl a zvyšuje užitočnosť a vzhľad výrobku
    • doplnky – zvyšujú konkurencieschopnosť výrobku
    • obal – má ochrannú, manipulačnú, informačnú a propagačnú funkciu
    • značka – meno, symbol, číslo
  • rozširovacia funkcia – dodávka, úverovanie, servis, inštalácia
  • konkurencieschopnosť – výrobok musí byť schopný konkurovať iným výrobkom na trhu

Ochranná známka

  • označenie, ktoré tvoria slová, kresby, číslice, obal, obrázky,...
  • označenie je schopné rozlíšiť výrobky pochádzajúce od rôznych osôb a je zapísané v registri ochranných známok
  • požiadavky kladené na ochrannú známku:
    • rozlišovacia schopnosť – musí rozlíšiť výrobky od rôznych výrobcov
    • ľahko zapamätateľná, vysloviteľná a preložiteľná do cudzích jazykov
    • u nás ňou nemôže byť štátna zástava, znak ani názov štátu
  • práva majiteľa ochrannej známky:
    • právo výlučne používať ochrannú známku
    • právo používať s ňou aj značku ®
    • právo previesť ochrannú známku na iného
    • právo previesť ochrannú známku na základe licencie na iného
    • právo na žalobu pri nepovolenom používaní ochrannej známky
  • funkcie ochrannej známky:
    • rozlišovacia – rozlišuje rovnaké výrobky od rôznych výrobcov
    • propagačná – má dostať výrobok do povedomia spotrebiteľa
    • súťažná – má pomôcť výrobku v súťaži s konkurenciou
  • ochranné známky delíme na:
    • individuálne – označenie výrobkov 1FO alebo PO (Škoda, Rajo)
    • kolektívne – označenie výrobkov FO alebo PO, ktoré sú nejakým spôsobom prepojené (Coop, Billa)

Výrobný program

  • súhrn výrobkov, ktoré podnik vyrába v určitej kvalite a v určitom sortimente
  • výrobný program závisí od druhu podniku, typu výroby, veľkosti podniku,...
  • pri vypracovaní výrobného programu podnik vychádza z požiadaviek spotrebiteľov, zo svojich výrobných možností, z možnosti získania potrebných VF na trhu a z ekonomických ukazovateľov efektívnosti (či bude výroba zisková, aké náklady sa predpokladajú,...)
  • cieľom podniku je zostaviť taký výrobný program, ktorý zabezpečí podniku dobré umiestnenie na trhu, umožní mu dosahovať zisk a čo najlepšie využívať VF
  • výrobný program súvisí najmä s tvorbou sortimentu, sortiment môže byť:
    • široký – zahŕňa veľký počet rôznych druhov výrobkov, rozširovanie sortimentu sa nazýva diverzifikácia
    • úzky – vyrába sa len niekoľko druhov výrobkov, zužovanie sortimentu súvisí so špecializáciou
    • hlboký – s jedného druhu sa vyrába niekoľko variantov, prehlbovanie sortimentu súvisí s variáciou
    • plytký – s jednotlivých druhov sa vyrába málo výrobkov
  • so sortimentom súvisí objemové vyjadrenie výroby:
    • v naturálnych jednotkách – vyjadruje najpresnejší objem, nevýhodou je, že naturálne jednotky nemožno použiť na vyjadrenie rôznorodej produkcie
    • v peniazoch – používa sa najčastejšie lebo je pohodlné, výhodou je, že možno vyjadriť rôznorodú produkciu, nevýhodou je inflačné pôsobenie
    • normohodiny – najpresnejšie ale aj najprácnejšie vyjadrenie

Výrobný plán

  • konkretizácia výrobného programu v objeme a v čase
  • výrobný plán zahŕňa určenie množstva konkrétnych výrobkov, ktoré vyrobí za určitý čas
  • výrobný plán ovplyvňujú tieto faktory:
    • výsledky prieskumu trhu
    • právne (legislatívne) pravidlá podnikania, napr. rešpektovanie ochrannej známky iných výrobcov, rešpektovanie daňových zákonov, cenových zákonov,...
  • vo výrobnom pláne sa objem vyjadruje v naturálnych jednotkách, v peňažných jednotkách alebo v normohodinách

Výrobná kapacita

  • maximálna výrobná schopnosť podniku vyrobiť za určité obdobie výrobky v požadovanom sortimente a kvalite pri daných podmienkach
  • výrobná kapacita sa označuje aj ako potenciálny výkon alebo výrobný potenciál
  • faktory ovplyvňujúce výrobnú kapacitu:
    1. stroje a zariadenia
    2. pracovná sila
    3. budovy, stavby, pôda
  • spôsoby vyjadrenia výrobnej kapacity:
    1. výstupná veličina – potenciálny objem výroby, napr. výrobná kapacita výroby pračiek je 600000 ks ročne
    2. vstupná veličina – potenciálna schopnosť spracovať určité množstvo suroviny, napr. cukrovar spracuje ročne 3 milióny ton cukrovej repy
  • každý výrobný podnik by mal rátať s určitou rezervou, aby mohol pružne reagovať na zmeny trhu
  • výpočet výrobnej kapacity:
    1. využiteľný časový fond
      • počet dní, počas ktorých môže podnik využívať výrobnú kapacitu

Kalendárny časový fond (365 dní)

- počet dní prac. pokoja, prac. voľna, štátom uznaných sviatkov

Nominálny časový fond

- počet dní na prac. prestávky (na údržbu, opravy, prestoje)

Využiteľný časový fond v dňoch

  • pretože sa výkon stroja väčšinou uvádza v hodinách, VČF musíme prepočítať na hodiny podľa zákonníka práce, dĺžka pracovnej zmeny:
    • pri jednozmennej prevádzke – 8 h
    • pri dvojzmennej prevádzke – 7,75 h
    • pri trojzmennej prevádzke – 7,55 h
  1. kapacitné normy
    • kapacitná norma výrobnosti (norma množstva) – počet výrobkov, ktoré je stroj schopný vyrobiť za určitý čas

Výrobná kapacita = VČF x norma výrobnosti

  • kapacitná norma prácnosti (norma času) – čas potrebný na výrobu určitého výrobku

Výrobná kapacity = VČF / norma prácnosti

  • využitie výrobnej kapacity:
    1. výrobná kapacita určuje maximálny možný výkon podniku, ale podnik je nevyužíva na 100 %, ponecháva si určitú rezervu, aby mohol reagovať na prípadné zmeny trhu
    2. časové využitie výrobnej kapacity v % (extenzívne)

skutočný čas výkonu stroja / VČF x 100

  1. výkonové využite výrobnej kapacity v % (intenzívne)

skutočný objem výroby / VK x 100

  1. celkové využitie výrobnej kapacity v % (integrálne)

koeficient extenzívneho využitia x koeficient intenzívneho využitia x 100

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.050 s.
Zavrieť reklamu