Vedľajší pracovný pomer (VPP) na Slovensku

Vedľajší pracovný pomer (VPP) na Slovensku

Čo znamená vedľajší pracovný pomer (VPP)?

• VPP = vedľajší pracovný pomer
• Je to skratka používaná v praxi (napr. v inzerátoch: TPP – trvalý pracovný pomer, VPP – vedľajší pracovný pomer), nie je to oficiálny pojem zo Zákonníka práce.
• V jednoduchosti: ide o ďalší pracovný pomer popri hlavnom zamestnaní, podnikaní, štúdiu či dôchodku.

Právne však nejde o „iný typ“ pracovného pomeru – stále ide o klasický pracovný pomer podľa Zákonníka práce, len s iným rozsahom pracovného času (často skrátený úväzok) alebo o prácu na dohodu.

Právny základ – kde to nájdeme v zákone?

Zákonník práce:

• pozná pracovný pomer a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
• používa pojmy pracovný pomer na kratší pracovný čas a ustanovený týždenný pracovný čas, nie „VPP“.

Normálny pracovný čas zamestnanca je zvyčajne maximálne 40 hodín týždenne (pri niektorých prevádzkach menej). Priemerný týždenný pracovný čas vrátane nadčasov nesmie prekročiť 48 hodín.

Tieto limity treba rešpektovať aj vtedy, keď má človek viac zamestnaní (napr. HPP + VPP).

Základné možnosti „vedľajšieho“ príjmu

V praxi sa ako vedľajší pracovný pomer najčastejšie rozumejú:

• Pracovný pomer na kratší pracovný čas (skrátený úväzok)
• Ďalší pracovný pomer u iného (niekedy aj toho istého) zamestnávateľa
• Dohody mimo pracovného pomeru
  • dohoda o vykonaní práce (DVP)
  • dohoda o pracovnej činnosti (DPČ)
  • dohoda o brigádnickej práci študentov (DBPŠ)

Pracovný pomer na kratší pracovný čas (skrátený úväzok)

Definícia:

• Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na kratšom pracovnom čase, než je ustanovený týždenný pracovný čas (napr. 20 hodín namiesto 40).

Dôležité pravidlá:

• kratší pracovný čas nemusí byť rozložený na všetky pracovné dni (napr. len 3 dni v týždni),
• zamestnancovi patrí mzda primerane skrátenému úväzku,
• zamestnanec na kratší úväzok sa nesmie diskriminovať ani znevýhodniť oproti porovnateľnému zamestnancovi na plný úväzok (rovnaké práva na dovolenku, prestávky, ochranu zdravia a pod., len v pomere k odpracovanému času).

Ako to súvisí s VPP?

Ak máš napríklad:

• u jedného zamestnávateľa HPP na 8 hodín denne
• u druhého zamestnávateľa kratší pracovný úväzok (napr. 4 hodiny denne)

– v praxi sa tento druhý pracovný pomer často označuje ako vedľajší pracovný pomer (VPP).

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Dohody sa tiež často vnímajú ako forma „vedľajšieho“ zamestnania, pretože:

• sú flexibilnejšie,
• často slúžia na privyrobenie si popri škole, práci alebo dôchodku.

Základné typy dohôd (podľa Zákonníka práce):

• Dohoda o vykonaní práce (DVP)
  • určená na jednorazovú alebo konkrétne vymedzenú úlohu,
  • rozsah práce je limitovaný počtom hodín za rok (napr. 350 hodín ročne).
• Dohoda o pracovnej činnosti (DPČ)
  • používa sa pri pravidelnej, ale menšej pracovnej činnosti,
  • pracovná činnosť môže byť najviac 10 hodín týždenne,
  • ide o prísny limit – viac ako 10 hodín týždenne na jednu DPČ nie je dovolené.
• Dohoda o brigádnickej práci študentov (DBPŠ)
  • uzatvára sa len so študentom do 26 rokov,
  • rozsah práce býva obmedzený na najviac 20 hodín týždenne a dobu určitú (max. 12 mesiacov).

Tieto dohody majú odlišné odvodové a daňové pravidlá, ktoré sa často menia – v praxi je preto potrebné sledovať aktuálnu legislatívu.

Hlavný vs. vedľajší pracovný pomer – v čom je rozdiel?

Z pohľadu Zákonníka práce:

• oba sú pracovné pomery s pracovnou zmluvou,
• obsahujú rovnaké základné náležitosti (dohodnutý druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, mzda a pod.).

Rozdiel je skôr praktický a finančný:

• Hlavný pracovný pomer (HPP)
  • typicky ten, kde zamestnanec pracuje na plný úväzok,
  • najčastejšie z neho zamestnanec žije (hlavný zdroj príjmu),
  • v kontexte iných činností (napr. SZČO) sa používa aj pri posudzovaní, či je podnikanie hlavné alebo vedľajšie.
• Vedľajší pracovný pomer (VPP)
  • je to ďalší pracovný pomer popri inom príjme (HPP, podnikanie, dôchodok atď.),
  • môže ísť o čiastočný úväzok alebo aj plný úväzok, ak to človek zvláda a dodržia sa limity pracovného času,
  • v praxi slúži na privyrobenie si alebo na získanie skúseností v inej oblasti.

Výhody a nevýhody vedľajšieho pracovného pomeru

Výhody:

• Vyšší príjem popri hlavnom zamestnaní
• možnosť získať nové skúsenosti a kontakty,
• flexibilita – najmä pri skrátených úväzkoch a dohodách,
• vhodné pre študentov, rodičov na materskej/rodičovskej, dôchodcov, SZČO atď.

Nevýhody a riziká:

• zvýšená pracovná záťaž a únava,
• riziko nedodržania odpočinku medzi zmenami a celkového limitu pracovného času,
• komplikovanejšie sledovanie odvodov a daní z viacerých zdrojov príjmu,
• menej voľného času na rodinu, oddych a vlastné záujmy.

VPP a pracovný čas

• V každom pracovnom pomere (aj vedľajšom) treba dodržiavať pravidlá o pracovnom čase, nadčasoch a odpočinku.
• Ak má zamestnanec viac zamestnávateľov, zákon stále vyžaduje, aby celkový pracovný čas neohrozil jeho bezpečnosť a zdravie.
• V praxi to znamená, že človek by si nemal „nabaliť“ toľko úväzkov a dohôd, že fakticky pracuje 60 – 70 hodín týždenne bez oddychu.

Vedľajší pracovný pomer (VPP) na Slovensku

• VPP = vedľajší pracovný pomer je skôr praktické označenie, nie presný právny pojem.
• Najčastejšie ide o ďalší pracovný pomer alebo dohodu popri hlavnej práci.
• Pracovný pomer na kratší pracovný čas je normálny pracovný pomer, iba s menším počtom hodín – zamestnanec má rovnaké základné práva ako pri plnom úväzku, len v pomere k času.
• Dohody (DVP, DPČ, DBPŠ) majú časové limity (počet hodín týždenne/ročne) a vlastné pravidlá.
• Pri viacerých pracovných pomeroch a dohodách treba dávať pozor na celkový pracovný čas, odpočinok a zdravie.