Národné hospodárstvo – štruktúra, HDP, ekonomický cyklus a riadenie

Národné hospodárstvo – štruktúra, HDP, ekonomický cyklus a riadenie

Podstata a štruktúra národného hospodárstva

• Národné hospodárstvo – tvoria všetky subjekty na území štátu, ktoré vykonávajú ekonomické činnosti. Sú to podniky, domácnosti, štát.
• Je to súhrn všetkých individuálnych samostatných hospodárstiev určitej krajiny bez ohľadu na formu podnikania, či vlastníctva a národná ekonomika.

Svetové hospodárstvo – súhrn všetkých národných hospodárstiev vo svete. Jeho súčasťou je systém medzinárodných ekonomických vzťahov, ktorý je založený na medzinárodnej deľbe práce.

Ekonomická integrácia – proces vzájomného približovania a spájania ekonomík do väčších celkov na základe spoločných cieľov.

Štruktúra národného hospodárstva

Štruktúrou národného hospodárstva rozumieme jeho zloženie a členenie z rôznych hľadísk. Poznáme:

• Oblastná štruktúra – rozdelenie z územného hľadiska, ktoré vyplýva z územnosprávneho členenia danej krajiny.
• Odvetvová štruktúra

Odvetvie – tvoria ho podniky s rovnakým, alebo príbuzným zameraním. Odvetvia možno členiť na pododvetvia.

Odvetvie ---- priemysel pododvetvie.....textilný

Poznáme:

Výrobné odvetvia

• Výrobné odvetvia
• Priemysel (strojársky)
• Poľnohospodárstvo (ŽV a RV)
• Stavebníctvo
• Nákladná doprava
• Výrobné služby

Nevýrobné odvetvia

• Nevýrobné odvetvia
• Školstvo
• Veda, výskum, kultúra
• Zdravotníctvo
• Osobná doprava
• Nevýrobné služby

Sektorová štruktúra

Sektor – určitá sféra ekonomickej činnosti, ktorá je charakteristická určitým vývojovým tempom vedecko-technického pokroku, rastom produktivity práce, úrovňou deľbou práce.

Primárny sektor

Primárny sektor – predstavuje prvovýrobu a prvotné spracovanie surovín (ťažobný priemysel, poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo).

Vyznačuje sa:

• minimálnou automatizáciou,
• nízke tempo vedecko technického pokroku,
• relatívne malou ziskovosťou,
• malým rastom produktivity práce,
• vo veľkej miere závisí od trvalých a momentálnych prírodných podmienok,
• potreba riešenia globálnych problémov ľudstva (ekológia).

Sekundárny sektor

Sekundárny sektor – patria sem odvetvia spracovateľského priemyslu (textilný, strojársky a stavebníctvo).

Vyznačuje sa:

• vysokou investičnou náročnosťou,
• Rýchly rast produktivity práce,
• Vysoký stupeň špecializácie,
• Je náročný na vstupy.

Terciálny sektor

Terciálny sektor – patria sem služby (obchod, doprava, stravovanie..)

Vyznačuje sa:

• najrýchlejšie sa rozvíjajúci sektor,
• Najnižšia investičná náročnosť,
• Vysoký rast produktivity práce,
• Vysoký rast zamestnanosti (podieľa sa na raste životnej úrovne obyvateľstva).

Kvarciálny sektor

Kvarciálny sektor – časť nevýrobných odvetví (školstvo, veda, výskum).

Finančne náročné činnosti na ich činnosti sa podieľa štát, vysoká zamestnanosť.

Štruktúra NH z hľadiska klasifikácie produkcie

Štruktúra NH z hľadiska klasifikácie produkcie (slúži na kategorizáciu produktov).

• priemysel
• poisťovníctvo domácnosti
• Stavebníctvo zdravotníctvo
• Školstvo doprava a spoje
• Hotelové a reštauračné služby

Resp. podľa EU

• Nefinančné inštitúcie (výrobné, obchodné podniky)
• Finančné inštitúcie (banky, poisťovne)
• Verejná správa (ministerstvá)
• Domácnosti (obyvateľstvo)
• Neziskové inštitúcie (politické strany, športové organizácie

Hrubý domáci produkt a ďalšie ukazovatele

Hrubý domáci produkt (HDP) – predstavuje hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb, ktoré vyrobili výrobné faktory na území určitej krajiny za 1 rok. Zohľadňuje územný princíp.

Nominálny HDP – je vyjadrený v bežných trhových cenách príslušného roka.

Reálny HDP – je vyjadrený v stálych cenách základného roka, prepočítaný pomocou cenového deflátora, ktorý vyjadruje mieru inflácie.

Hrubý národný produkt (HNP) – predstavuje hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb, ktoré vytvorili výrobné faktory občanov určitého štátu za 1 rok, vrátane občanov pôsobiacich v zahraničí.

HNP = HDP + čistý príjem majetku v zahraničí

Národný dôchodok – je súhrn všetkých dôchodkov, ktoré plynú z využívania výrobných faktorov za 1 rok.

Pravý ekonomický rozvoj – zahŕňa viac ako 20 činiteľov, ktoré nie sú zahrnuté do HDP. Zohľadňuje chyby, vplyvy a deformácie reálnej trhovej ekonomiky (drogy, terorizmus, strata voľného času....)

Index ľudského rozvoja

Index ľudského rozvoja – slúži na porovnávanie ekonomickej úrovne jednotlivých krajín sveta. Berie do úvahy tieto faktory:

• Reálny ročný HDP n a1 obyvateľa v USD
• Dosiahnutá vzdelanostná úroveň obyvateľstva
• Dĺžka života obyvateľstva

Čistý ekonomický blahobyt

Čistý ekonomický blahobyt (bohatstvo)

HDP

+ Produkcia tieňovej ekonomiky

• Ilegálne aktivity (predaj zbraní, obchod s bielym mäsom, daňové úniky)
• Legálne aktivity (práca pre kamaráta – fuška)

+ produkcia domácej výroby

+ hodnota voľného času (voľný čas môže niekomu poskytnúť väčšie uspokojenie ako samotné tovary)

Výpočet HDP

Spotrebná (výdavková) metóda

Spotrebná (výdavková) metóda – na základe výdavkov všetkých spotrebiteľov (domácnosti, podnikov, štátu), ktoré vynaložili na nákup finálnych statkov a služieb.

GDP = C + I + G + NX

HDP = spotreba (Sd) + hrubé investície (Ih) + vládne výdavky (Vv) + čistý export (Eč)

Spotreba

Spotreba – výdavky domácností na osobnú spotrebu statkov a služieb.

• Výdavky na nákup predmetov krátkodobej spotreby (potraviny, odevy, obuv ..)
• Výdavky na nákup predmetov dlhodobej spotreby (nábytok, chladnička, nábytok ..)
• Výdavky na služby všetkého druhu (nájomné, poplatky za plyn, vodu, elektrickú energiu, lekári..)

Hrubé investície

Hrubé investície (súkromné hrubé domáce investície podnikov)

• Výdavky vynaložené na výstavbu rodinných domov, bytov
• Výdavky na nákup kapitálových statkov (nákup strojov..)
• Výdavky do zásob (nákup surovín)

Vládne výdavky

Vládne výdavky (štátne nákupy tovarov a služieb)

• Výdavky na školstvo, zdravotníctvo
• Výdavky na bezpečnosť
• Výdavky na vedu a výskum
• Výdavky na výstavbu ciest a diaľnic

Čistý export = export – import

Dôchodková (príjmová) metóda

Dôchodková (príjmová) metóda – výkonnosť ekonomiky sa meria a vyjadruje pomocou príjmov (dôchodkov) jednotlivých subjektov, ktoré získajú za predaj výrobných faktorov.

HDP = mzdy (Mh) + čisté úroky (Uč) + renty (R) + zisky (Zh) + amortizácia (A) + nepriame dane (Dn)

• Mzdy...hrubé mzdy a iné zamestnanecké príjmy
• Čisté úroky....rozdiel medzi prijatými a platenými úrokmi
• Renty......dôchodky vlastníkov pôdy a prírodných zdrojov
• Zisky....hrubé zisky
• Amortizácia....opotrebenie majetku
• Nepriame dane

Výrobná metóda

Výrobná (produkčná, tovarová) metóda – spočítajú sa pridané hodnoty jednotlivých výrobcov a nepriame dane.

HDP = pridaná hodnota + nepriame dane

Pridaná hodnota = hrubá produkcia – medzispotreba (medziprodukty)

Medziprodukt .....hodnota statkov a služieb nakúpených a použitých s cieľom vyrobiť nové statky a služby a spotreba materiálu, surovín, nakupovaných služieb.

Údaje o HDP sa v modernej ekonomike zisťujú prostredníctvom národných účtov. Vedná disciplína, ktorá sa zaoberá meraním výkonnosti ekonomiky sa nazýva národné účtovníctvo.

Individuálny blahobyt obyvateľstva

Individuálny blahobyt obyvateľstva môžeme posúdiť pomocou 2 ekonomických kategórii:

• Osobný dôchodok – je príjem, ktorý domácnosti skutočne za určité obdobie dostanú (hrubý príjem).
• Disponibilný dôchodok – vypočítame keď od osobného odpočítame priame dane, ktoré platí jednotlivec.

Stupne riadenia národného hospodárstva

1. Najvyššie orgány:
   • zákonodarné – Národná rada SR
   • výkonné – Vláda SR
2. Ústredné inštitúcie:
   • nezávislé – tu patrí Národná banka Slovenska a súdnictvo
   • účelové – štatistický úrad a protimonopólny úrad
   • odvetvové – jednotlivé ministerstvá
   • špeciálne – napríklad hlavný hygienik, inšpektorát práce
3. Miestne inštitúcie:
   • všeobecné – štátna správa a miestna samospráva
   • špeciálne – napr. daňový úrad, úrad životného prostredia

Zásady riadenia národného hospodárstva

• zásada komplexnosti – na riešenie určitého problému, či určitej otázky nazerať z rôznych pohľadov (napr. ťažba surovín a životné prostredie),
• zásada plánovitosti – vláda pri riešení určitej otázky vychádza z dlhodobých prognóz a perspektívneho rozvoja (napr. budovanie diaľnic, budovanie priemyselných parkov v regióne s veľkou nezamestnanosťou a pod.),
• zásada objektívnosti – ide o podriadenie rozhodnutí objektívnym ekonomickým zákonom a nie záujmovým skupinám (napr. nenakupovať obilie, alebo zemiaky zo zahraničia, ak ich dokážeme lacnejšie dopestovať domácou ekonomikou),
• zásada konkrétnosti – ide o presnú špecifikáciu zákonov, pravidiel, požiadaviek a nariadení (napr. nedokonalé zákony vytvárajú priestor pre nečestné konanie, obchádzanie zákonov a pod.)

Ekonomický cyklus

Ekonomický cyklus – ide o pravidelné striedanie vzostupných a zostupných fáz.

Ekonomický cyklus má 4 fázy:

• Recesia (hovorí sa o nej vtedy ak reálny HDP klesne počas dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch) – pokles ekonomickej aktivity, obmedzuje sa výroba, rastie nezamestnanosť, podniky krachujú, znižuje sa agregátny dopyt.
• Dno – najnižší HDP, najvyššia nezamestnanosť.
• Expanzia – rast dopytu po výrobných faktoroch (práca, pôda, kapitál), zvyšuje sa výroba ä nové podniky), znižuje sa nezamestnanosť, rastú príjmy, rastie dopyt.
• Vrchol – dopyt po kapitáli je vysoký preto sa zvyšuje úroková miera, dochádza k rastu cien, zamestnanosť je najvyššia, pomaly sa znižuje dopyt a ekonomický cyklus prechádza do recesie.

Rast môže nastať veľmi rýchlo – boom, rovnako môže nastať prudký pokles – pád, alebo sa situácia dlhodobo nemení – stagnácia.

Rozdelenie ekonomického cyklu

• Krátkodobé cykly 3-5 rokov
• Strednodobé 6-11 rokov
• Dlhé cykly do 60 rokov

Hlavným dôsledkom cyklického vývoja sú zmeny inflácie a nezamestnanosti.

Príčiny ekonomických cyklov

• Exogénne príčiny cyklického vývoja sa hľadajú vo vonkajších činiteľoch (vojna, revolúcia, slnečné škvrny, pesimizmus podnikateľov ..)
• Endogénne príčiny kríz sú v samotných ekonomických procesoch (neúmerne vysoká úroková miera, pokles investícii).