Rozhodovací proces

Rozhodovací proces

Môžeme ho definovať ako proces, kt. zahŕňa činnosti spojené s identifikáciou problému, analýzou problému, so stanovením možných alternatív a s výberom najvhodnejšieho riešenia na základe stanovených kritérií.

Znaky RP

• existuje možnosť výberu
• výber riešenia je vedomí (zakladá sa na myšlienkovom procese)
• výber je cieľavedomý (zameriava sa na cieľ)
• výber riešenia sa deje podľa určitých kritérií
• po výbere nastáva realizácia.

Zákl. prvky RP

• rozhodovací problém – je východiskovým prvkom RP
• ciele rozhodovania – vychádza z cieľov vymedzených v rámci manažmentu podniku, riešenie RP má prispieť k naplneniu cieľov v podniku
• subjekt rozhodovania – rozhodovateľ (kolektív, jednotlivec)
• rozhodovacia stratégia – postup pri tvorbe variantov riešení a pri výbere najvýhodnejšieho riešenia
• podmienky rozhodovania – súbor faktorov, kt. ovplyvňujú rozhodovanie :
  • vlastnosti subjektu rozhodovania – odb. spôsobilosť, sklon a ochota riskovať
  • vybavenosť informáciami
  • stav riadeného systému a okolia – prostredie, organizovanie práce
  • používanie metódy rozhodovania.

Druhy RP

• Podľa subjektov rozhodovania
  1. Individuálne rozhodovanie
     • Potreba rýchleho rozhodnutia
     • Nenáročné rozhodovanie s individuálnou zodpovednosťou
     • Riziko uplatňovania subjektívnych názorov a postupov
  2. Kolektívne rozhodovanie
     • Zložité rozhodovacie procesy, kolektívna zodpovednosť
     • Vyššie úrovne riadenia

Patrí sem :

• Hlasovanie (s diskusiou, bez diskusie)

VÝHODA – rýchle rozhodovanie

NEVÝHODA – konflikty medzi skupinami v kolektíve

• Kompromisná dohoda – všetci vytvoria spoločné rozhodnutie, kt. vzniklo ustúpením obidvoch strán z pôvodných názorov a požiadaviek

VÝHODA – strany formou diskusie získavajú nové náhľady na vek, dá sa dospieť k dobrej dohode

NEVÝHODA – nespravodlivé rozhodnutie voči menšine

• Konsenzuálna dohoda – všetci sa zhodnú na výbere riešenia, každý z tímu podporuje rozhodnutie

VÝHODA – kvalitné rozhodnutie

NEVÝHODA – vyžaduje veľa času

• Delegované rozhodnutie – manažér prenesie svoju zodpovednosť na tím

VÝHODA – riešiť iné problémy, tím nepodrieva vlastné rozhodnutia

NEVÝHODA – potreb. vedomosti a zručnosti súvisiace s rozhodnutím

• Podľa typu problémov
  1. Programové rozhodovanie
     • Jednoduché, opakované a jasne definované problémy
     • Na ich riešenie sa používa algorytmizovateľný postup
     • Nižšie úrovne riadenia (reklamácie)
  2. Neprogramové rozhodovanie
     • ojedinelé, neštandardné, nové problémy
     • vyžadujú uplatnenie intuície tvorivého postupu
     • vyššie úrovne riadenia

• podľa závažnosti
  1. strategické rozhodovanie
     • stanovenie dlhodobých cieľov v podniku a postupov ich dosiahnutia
     • vychádza z informácií o okolí podniku a dlhodobých predpovedí vývoja
     • ide o rozhodovanie s vysokým stupňom rizika a neurčitosti
     • rozhodovanie je výsledok vrcholového manžmentu
  2. taktické rozhodovanie
     • orientuje sa na kratšie čas. obdobie
     • má k dispozícii viacej info Þ zníženie neurčitosti rizika
     • nižšie úrovne riadenia
     • opakujúce sa rutinné rozhodovanie
  3. operatívne rozhodovanie
     • každodenné rozhodovanie s krátkym dosahom

• podľa stupňa informovanosti
  1. rozhodovanie v podmienkach istoty
     • subjekt rozhodovania pozná všetky 3 podmienky rozhodovania
       • alternatívy (možnosť voľby)
       • možné stavy okolia, kt. môžu nastať a ovplyvniť rozhodovania
       • účinnosť jednotl. alternatív pri rôznych stavoch okolia
     • tento typ je bežný v tech. systémoch
  2. rozhodovanie v podmienkach rizika
     • subjekt rozhodovania pozná nasl. Podmienky rozhodovania:
       • alternatívy riešenia
       • možné stavy okolia
       • účinnosť jednotl. alternatív
       • nevieme si však určiť, kt. z možných stavov okolia nastane, musíme si určiť pravdepodobnosť výskytu (štatistickú, subjektívnu)

1. rozhodovanie v podmienkach neurčitosti
   • subjekt rozhodovania nemá k dispozícii veľa info, pozná alternatívy, stavy okolia aj účinky, nevie však, s akou pravdepodobnosťou daný stav nastane
   • spôsoby určenia:
     • stanovíme pravdepodobnosť subjekt. spôsobom a postupujeme ako pri B
     • vyžiadame si posudky expertov a určíme subjekt. Pravdepodobnosť
     • použijeme matematické metódy, kt. nevyžadujú vstupné údaje o pravdepodobnosti Þ Laplaceovo pravidlo

Fázy RP

• diagnostická fáza – ide o poznanie východiskového stavu objektu (určenie diagnózy)

Zákl. kroky:

• identifikácia problému
• stanovenie cieľa
• zber info
• určenie kritérií
• zhodnotenie východiskového stavu

Pr. Podnik má tieto problémy:

-málo vzdelaných zamestnancov (2)

-nedostatočná úprava pracoviska (3)

-stále sa kaziaca linka CNC (1)

Lepšia údržba 8

Nový zamestnanec 8

Nová linka 4

kritériá také isté funkcie, resp. lepšie

záruka min. 5 rokov

OC max. 65 000 €

montáž zabezpečuje výrobca/ distribútor

• analytická fáza – na základe diagnózy východiskového stavu hľadáme možné alternatívy riešenia problému

Zahŕňa:

• hľadanie a tvorbu alternatív
• analýza a hodnotenie alternatív (výhody, nevýhody)

Príklad

-stroj A, výrobca Praha, OC 68 000 €, parametre ako pôvodný, záruka 10 rokov, montáž výrobca neposkytuje 8

-stroj B, výrobca Brno, OC 66 000 €, lepšie parametre, záruka 7 rokov, montáž výrobca poskytuje 4

-stroj C, výrobca Košice, OC 65 000 €, záruka 5 rokov, parametre ako pôvodný, montáž výrobca neposkytuje 8

• optimalizačná fáza – výber optimálneho riešenia podľa kritérií
• realizačná fáza – zahŕňa implementáciu vybraného riešenia, kontrolu a hodnotenie dosiahnutých výsledkov

Metódy rozhodovania

• empirické m. – sú spravidla subjektívnymi, neformalizovanými metódami.

Patria k nim :

1. empiricko – intuitívne – opierajú sa o intuíciu a skúsenosti rozhodovateľa (metóda skúšok a omylov)
2. empiricko – analytické – za základ používajú analýzu, kt. je založená na sústreďovaní, triedení, vyhodnocovaní údajov o danom jave

• matematicko – štatistické exaktné m. – patria k nim:
  1. matematickek štatistiky – sú založené na teórii pravdepodobnosti, korelačnej a regresívnej analýze
  2. matematickej analýzy – diferenciálny počet, maticový počet
  3. operačnej analýzy – dynamické programovanie, teória zásob
• heuristické m. – využívajú prednosti predchádzajúcich metód, zákl. charakteristiky heuristických postupov:
  • existuje zásobník rôznych úloh
  • -//- riešení
  • existuje úloha, kt. nie je známa vo forme štandardného algorytmu
  • uskutoční sa pokus opísať novú úlohu pomocou doteraz získaných skúseností
  • zistia sa zhodné fázy postupu

Patria sem :

1. brainstorming (útok na mozog) – bezprostredná diskusia 3 – 12 osôb. Vznikajú nové tvorivé nápady.

Zásady neposudzovať

čím viac, tým lepšie

rozlet (fantázia)

vzájomná inšpirácia

nediskutovať

všetko zapisovať

1. delfská metóda - písomná, anonymná anketa expertov. Prebieha v niekoľkých kolách, odpovede sa zbližujú.