Platobný styk

Platobný styk

Tuzemský platobný styk

PLATOBNÝ STYK predstavuje prevod peňazí od platiteľa k príjemcovi. Uskutočňuje sa pomocou rozličných nástrojov. Zahŕňa všetky platby medzi FO a PO. Platby môžu prebiehať medzi rôznymi účastníkmi.

Platobný styk v SR upravujú základné právne normy:

1. a) Obchodný zákonník, c) zákon o bankách,
2. b) zákon o platobnom styku, d) devízový zákon.

Platenie je proces, ktorý začína vznikom povinnosti platiť a končí potvrdením o vykonaní platby.

povinnosť platiť platba potvrdenie o vykonaní platby

Účastníci platobného styku

1. a) Platiteľ – ten, kto platí, má úbytok peňazí.
2. b) Príjemca peňazí (veriteľ) – ten, komu sa platí, má prírastok peňazí.
3. c) Inštitúcia (napr. banka) – ktorá vykonáva prevod medzi platiteľom a príjemcom platby.

Členenie platobného styku

1. PODĽA ÚZEMIA (odkiaľ a kam sa peniaze prevádzajú)
2. a)Tuzemský – platiteľ, príjemca platby aj banka majú sídlo a uskutočňujú platbu na území SR.
3. b) Medzinárodný – platiteľ a jeho banka je v zahraničí, príjemca platby a jeho banka je na území SR alebo naopak.

2.PODĽA ORGANIZÁCIE PLATIEB (formy použitých platobných prostriedkov)

1. a) Hotovostný – nástrojom platenia sú bankovky a mince. Napr. platba za časopis.
2. b) Bezhotovostný – prevod peňazí uskutočňujú na bankových účtoch prostredníctvom banky. Napr. úhrada faktúry z účtu v banke.
3. c) Kombinovaný – jedna časť platobnej operácie sa uskutoční v hotovosti, druhá bezhotovostne. Napr. výber hotovosti z bankomatu prostredníctvom bankomatovej karty sa odpočíta z účtu majiteľa.

1. PODĽA TECHNOLÓGIE SPRACOVANIA ÚDAJOV (použitých technických prostriedkov)
2. a) Tradičný – komunikácia s poštou alebo bankou pri platení prebieha prostredníctvom tradičných platobných prostriedkov. Napr. prevodných príkazov, poštových peňažných poukazov a i.
3. b) Elektronický – komunikácia s bankou pri platení prebieha prostredníctvom elektronických platobných prostriedkov. Napr. prostredníctvom telefónu, internetu.

Hotovostný platobný styk

- hotovostný platobný styk sa uskutočňuje prostredníctvom bankoviek a mincí, ktoré sú fyzicky prítomné,

- bankovky predstavujú papierové peniaze, od 1.1. 2009 ich vydáva ECB, dovtedy to bola NBS,

- mince sú drobné kovové peniaze, majú nízku menovitú hodnotu (napr. 1 cent),

- používa sa na platenie menších súm pri tzv. osobných platbách,

- medzi podnikateľmi sa využíva táto forma platenia veľmi zriedkavo z bezpečnostných dôvodov pri preprave a odovzdaní peňazí, používa sa vtedy, keď si napr. obchodní partneri nedôveru.

Napr. Občan (platiteľ) – organizácia (príjemca platby ) = > pri nákupe tovarov

organizácia (platiteľ) – občan (príjemca platby => výplata mzdy

Podnikatelia používajú hotovostné platby najmä pri predaji tovaru a poskytovaní služieb obyvateľstvu. Platenie v hotovosti v organizáciách sa môže uskutočniť len na základe príjmových a výdavkových pokladničných dokladov.

Formy hotovostného platobného styku

1. PRIAMO

odovzdá hotovosť

PLATITEĽ PRÍJEMCA

potvrdenie o zaplatení 

napr. nákup v maloobchode, kúpa cestovného lístka, kúpa vstupenky do kina, ....

1. PROSTREDNÍCTVOM POŠTY

Na hotovostný platobný styk prostredníctvom pošty sa používa poštovný peňažný poukaz.

1. a) Poštový peňažný poukaz typu H – umožňuje peniaze platené v hotovosti na pošte zase v hotovosti príjemcovi vydať.

H₁ – príjemca dostane hotovosť nasledujúci pracovný deň,

H₂ – príjemca dostane hotovosť na druhý pracovný deň.

1. b) Poštový peňažný poukaz typu U – ním sa peniaze platené na pošte v hotovosti pripisujú na účet v banke, t. j. v prospech účtu.
2. c) Poštový peňažný poukaz typu E – je určený na poukazovanie súm z účtu platiteľa na výplatu v hotovosti príjemcovi platby (napr. zaslanie dôchodku zo sociálnej poisťovne. Poisťovňa uhradí platbu zo svojho účtu a príjemca ju dostane v hotovosti prostredníctvom poštového peňažného poukazu typu E).

àPoštovné peňažné poukazy typu E a U, možno považovať aj za kombinovaný platobný styk.

- poštová dobierková poukážka - je druh poštovej zásielky (napr. balík s tovarom), ktorá sa vydáva adresátov až po zaplatení. Peniaze zašle pošta príjemcovi platby.

- cenný list - sa používa na zasielanie šperkov, cenných papierov, známok a i. Môže sa použiť aj na zaslanie hotovosti. Zásielka sa posiela v špeciálnych obálkach, ktoré vydáva pošta.

1. PROSTREDNÍCTVOM BANKY
2. a) výber hotovosti z bankového účtu vykonáva organizácia pokladničným šekom
   Pokladničný šek – je to cenný papier, ktorým vystaviteľ šeku dáva príkaz banke, aby z jeho účtu vyplatila uvedenú sumu osobe uvedenej alebo menovanej na šeku.
   b) na vkladanie hotových peňazí na svoj účet v peňažnom ústave používajú organizácie pokladničné zloženky, ktoré nie sú cennými papiermi

1. DOKLADY POUŽÍVANÉ V HOTOVOSTNOM PLATOBNOM STYKU
2. a) bloky z registračnej pokladne - potvrdzujú zaplatenie tovaru, platiteľ ma právo doklad o zaplatení,
3. b) cestovné lístky,
4. c) vstupenky,
5. d) príjmový a výdavkový pokladničný doklad - sa používajú v podnikoch ako účtovné doklady v pokladnici. PPD sa používa napr., pri vrátení preplatku z vyúčtovania preddavku na pracovnú cestu a i. VPD sa používa napr. pri nákupe kolkov v hotovosti, pri nákupe v maloobchode a pod.

Nevýhody hotovostného platobného styku:

- držanie väčšieho množstva v hotovosti – krádeže,

- zdĺhavý spôsob práce (peňažné sumy treba počítať),

- zvýšenie nákladov na ochranu – trezory .

Bezhotovostný platobný styk

- uskutočňuje sa prostredníctvom banky,

- peniaze nie sú fyzicky prítomné,

- ide o hospodárny, bezpečný a spoľahlivý spôsob platenia.

- prestavuje platobné operácie vykonávané bankou medzi účtami klientov- platiteľ a príjemca musia mať otvorený účet v banke. Banka odpíše príslušnú sumu peňazí z účtu platiteľa a pripíše ju na účet príjemcu platby. Tieto peniaze nazývame bankové peniaze.

ÚČASTNÍCI BEZHOTOVOSTNÉHO PLATOBNÉHO STYKU

1. a) Platiteľ – osoba, z ktorej účtu sa odpisujú peniaze,
2. b) Príjemca (veriteľ) – osoba, na ktorej účet sa pripíšu peniaze,
3. c) Banka – peňažná inštitúcia, ktorá vykonáva prevod peňazí, je sprostredkovateľom platby. Platiteľ a príjemca sú jej klientmi.

Platiteľ a príjemca môžu mať otvorený účet v tej istej banke alebo v rozličných bankách.

1. a) vnútrobankový styk - platiteľ a príjemca majú účty v rovnakej banke

1. b) medzibankový styk - platiteľ a príjemca majú účty v rozličných bankách

Výhody bezhotovostného platobného styku

1. pre klienta

- je rýchly a pohotový - je bezpečný

- je hospodárny (šetrí náklady) - je pohodlný

1. pre banku

- vklady môže banka použiť na poskytnutie úverov (z čoho získa úroky)

- získava poplatky za vedenie účtov a za platobné operácie

- získava informácie o klientoch

Doklady používané pri bezhotovostnom platobnom styku: prevodný príkaz, šek na zúčtovanie, platobná karta, zmenka.

ÚHRADOVÉ A INKASNÉ OPERÁCIE

Banka uskutoční prevody, ak sa splnia podmienky:

- vznikol dôvod na prevod (napr. bol predložený príkaz),

- príkaz obsahuje podstatné náležitosti,

- na účte platiteľa je dostatok peňazí (s výnimkou, kde je povolené čerpať úver).

Osoba, ktorá dáva podnet na zaplatenie, sa nazýva príkazcom.

Podľa toho, od koho vychádza podnet na zaplatenie, rozlišujeme:

1. a)úhradové operácie (podnet vychádza od platiteľa, ktorý chce platiť - uhradiť záväzok),
2. b) inkasné operácie (podnet vychádza od príjemcu platby, ktorý chce inkasovať - prijať platbu).

1. ÚHRADOVÉ OPERÁCIE

Platobným nástrojom je prevodný príkaz na úhradu. Môže byť vyhotovený písomne alebo elektronickou podobou.

Príkaz na úhradu - platiteľ (príkazca) dáva príkaz banke, aby z jeho účtu odpísala určitú sumu peňazí a pripísala ju na účet príjemcu platby.

Úhradová forma – je platenie na príkaz platiteľa. Pri tejto forme vychádza podnet k platbe od dlžníka, t. j. od majiteľa prostriedkov na účte. Dlžník dáva príkaz banke, aby z jeho účtu uhradila určenú sumu na účet iného majiteľa (veriteľa). U nás je tento spôsob platenia najrozšírenejším. Platobným prostriedkom úhradových operácií je príkaz na úhradu.

Príkaz na úhradu – je to platobný doklad, ktorý vyhotovuje platiteľ podľa prvotných dokladov, napr. faktúry od dodávateľa. Príkaz na úhradu môže byť vyhotovený na univerzálnom tlačive alebo na tlačive určenom bankou. Týmto príkazom sa môžu robiť akékoľvek úhrady a vyhotovuje sa buď na jednotlivú platbu (jednorazový príkaz) alebo ak ide o platby z rovnakou lehotou splatnosti možno úhradu urobiť (hromadný príkaz).

Trvalý príkaz na úhradu sa využíva pri zúčtovaní často sa opakujúcich platieb pre jedného príjemcu, napr. platba za internet, za telefón.

1. INKASNÉ OPERÁCIE

Platobným nástrojom je prevodný príkaz na inkaso.

Prevodný príkaz na inkaso - príjemca platby dáva príkaz banke, aby odpísala určitú sumu peňazí z účtu platiteľa a pripísala ju na jeho účet. Platiteľ musí vopred s inkasom súhlasiť.

Inkasná forma – je platenie na príkaz platiteľa. Tento spôsob platenia môžu organizácie používať len vtedy, ak sa na tom dohodnú. Potom príjemca vyhotovuje písomný príkaz na inkaso.

Príkaz na inkaso – je platobný doklad, ktorým si dodávateľ (veriteľ) prostredníctvom banky vyberá z účtu odberateľa (dlžníka) z jeho súhlasom úhradu za dodávku.

Podnet na platbu dáva dodávateľ (príjemca), ktorý vyhotovuje inkasný príkaz spolu s faktúrou. V súčasnosti právne predpisy a opatrenia umožňujú určitým subjektom vydávať inkasné príkazy na tzv. zákonné inkasá.

Inkasná forma platenia môže prebiehať ako:

1. a) jednorazový príkaz na inkaso,
2. b) trvalý príkaz na inkaso.

Náležitosti prevodného príkazu

Aby banka mohla uskutočniť prevod peňazí, musí príkaz obsahovať povinné náležitosti:

- bankové spojenie platiteľa a príjemcu platby (čísla účtov a identifikačné kódy ich bánk),

- peňažná suma,

- konštantný symbol (určuje charakter platby),

- miesto a dátum vyhotovenia prevodného príkazu,

- podpis príjemcu.

Okrem toho má prevodný príkaz nepovinné náležitosti:

- názov platiteľa a príjemcu, - špecifický symbol

- variabilný symbol, - dátum splatnosti

Zmenka

- je cenný papier, ktorý predstavuje bezpodmienečný písomný záväzok vystavený v presne stanovenej forme a zo zvláštnymi právnymi dôsledkami, ku ktorým sa vystavovateľ zaväzuje alebo dáva príkaz tretej osobe zaplatiť určitú čiastku peňazí na určitom mieste, v určitom čase a určitej osobe,

- zmenka je krátkodobý úverový platobný prostriedok,

- druhy zmeniek:

1. a) Vlastná zmenka
2. b) Cudzia zmenka

1. A) VLASTNÁ ZMENKA

- je cenný papier, v ktorom sa vystavovateľ zmenky (dlžník) – TRASANT zaväzuje, že zaplatí veriteľovi – REMITENT v určitom čase stanovenú čiastku,

- poznáme ju podľa toho, že v texte na zmenke je napísané ZATÚTO ZMENKU ZAPLATÍM

- zúčastňujú sa dve osoby

1. B) CUDZIA ZMENKA

- obsahuje príkaz vystavovateľa – dlžníka (TRASANTA) tretej osobe – TRASÁTOVI, aby miesto neho zaplatil sumu uvedenú na zmenke jeho veriteľovi,

- sú v nej zúčastnené 3 osoby: TRASANT, REMITENT, TRASÁT – tretia osoba – zmenečník, zmenkovník,

- poznáme ju podľa textu na zmenke ZAPLAŤTE ZA TÚTO ZMENKU

Zmenka podľa zmenkového a šekového zákona musí obsahovať nasledujúce náležitosti, bez ktorých by nebola platná:

- označenie, že ide o zmenku zahrnuté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je listina spínaná,

- bezpodmienečný prísľub – zaplatím alebo príkaz – zaplaťte k plateniu príslušnej peňažnej čiastky,

- údaj splatnosti,

- údaj miesta, kde sa má platiť,

- meno toho, komu sa bude platiť,

- dátum a miesto vystavenia zmenky,

- podpis vystavovateľa menom alebo firmou podľa zápisu v registri,

- cudzia zmenka obsahuje okrem uvedených náležitosti ešte meno toho kto má platiť.

ÚČASTNÍCI :

1. a) vystaviteľ zmenky (DLŽNÍK, TRASANT)

- je to osoba, ktorá zmenku vystavila a je podpísaná spravidla v pravom dolnom rohu zmenky a zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky,

1. b) zmenkový dlžník (TRASÁT)

- je osoba, ktorá je povinná zmenku na základe svojho akceptovania v čase jej splatnosti zaplatiť,

1. c) veriteľ (REMITENT)

- osoba, ktorej má byť zaplatené,

1. d) zmenkový rukojemník (AVALISTA)

- osoba, ktorá sa zaručila za zmenkového dlžníka

POJMY:

Eskont zmenky – majiteľ zmenky môže získať hotovosť pred jej splatnosťou tzv. eskontom, t. j. predajom zmenky banke pred lehotou splatnosti po zrážke DISKONTU

Diskont – úrok odo dňa eskontu do dňa splatnosti

Aval zmenky – je zmenkové ručenie, ktorý môže zabezpečiť zaplatenie zmenky. Ručiteľ preberá na seba záväzok, že v prípade nezaplatenia zmenky dlžníkom on uhradí príslušnú sumu. Ručiteľom môže byť aj banka.

Splatnosť zmenky – je určená časom, v ktorom musí byť zmenka zaplatená.

Akcept zmenky – akceptácia, t. j. prijatím zmenky prechádza záväzok z vystaviteľa na zmenkovníka a zmenkovník sa stáva hlavným dlžníkom. Ručí za to, že v deň splatnosti zmenky zaplatí stanovenú sumu. Akcept sa uskutoční pripojením akceptačnej doložky – prijal, zaplatím a podpísaním zmluvy.

Zmenka má tieto funkcie:

1. a) Úverovú funkciu – zmenka je prostriedkom získania obchodného alebo bankového úveru,
2. b) Funkciu platobného prostriedku – zmenka ako cenný papier je prostriedkom platenia,
3. c) Peňažnú funkciu – zmenka je prostriedkom získania peňazí jej predajom pred lehotou splatnosti,
4. d) Zabezpečovaciu funkciu – zmenka slúži ako záruka pri poskytnutí úveru.

Druhy zmeniek

Zmenky môžeme členiť podľa rozličných kritérií. Za základné kritériá budeme považovať:

Splatnosť zmenky

Je určená časom, v ktorom musí byť zmenka zaplatená. Poznáme 4 spôsoby určenia dňa splatnosti

1. a) Na videnie (vistazmenka) – obsahuje doložku „pri predložení“ – je splatná ihneď pri predložení zmenky na zaplatenie (deň splatnosti nie je určený).
2. b) Po videní (termínovaná vistazmenka, lehotozmenka) – je splatná určitý čas po predložení, napr. do 14 dní po predložení.
3. c) Po vystavení (datozmenka) – je splatná určitý čas po jej vystavení (napr. 30 dní a dato).
4. d) Splatná v určitý deň (fixná zmenka, denná zmenka) – je splatná v presne určený deň (napr. 5. mája 2008).

Splatnosť zmenky môže byť po dohode predĺžená (prolongovaná).

Operácie so zmenkami

1. A) Akcept zmenky

Pri cudzej zmenke musí dlžník uznať záväzok a zmenku akceptovať. Akceptovaním zmenky sa zmenkovník stáva hlavným (priamym) dlžníkom a ručí za to, že v deň splatnosti zmenky zaplatí stanovenú sumu. Akcept sa robí pripojením akceptačnej doložky „prijal (prijaté) alebo „zaplatím“ a podpísaním zmenky (zmenkovníkom) na prednej (lícnej) strane zmenky. V medzinárodnom platobnom styku zmenky najčastejšie akceptujú banky.

1. B) Aval zmenky

Aval zmenky je ručenie za zmenku, ktorým možno zabezpečiť jej zaplatenie. Zmenkový ručiteľ (avalista) preberá na seba záväzok, že ak zmenku dlžník nezaplatí, on uhradí príslušnú sumu. Ručiteľom býva zvyčajne banka. Aval sa robí pripojením doložky „ako ručiteľ“ alebo „avalované“ („per aval“) na prednej (lícnej) strane zmenky, a podpisom, pričom sa uvedie, za koho sa ručenie preberá.

1. C) Prevod zmenky

Zmenka je prevoditeľný cenný papier. Prevádza sa na nového majiteľa rubopisom (indosamentom). Indosament je písomná doložka umiestnená spravidla na zadnej strane zmenky (na rube), preto mu hovoríme rubopis.

Prevod možno znázorniť takto:

indosant (pôvodný majiteľ zmenky) - ten kto zmenku prevádza à rubopis (indosament, žíro zmenky)à indosatár (nový majiteľ nadobúdateľ zmenky) - ten na koho sa zmenka prevádza

Ak nie je na rube zmenky dosť miesta na ďalší text, pripojí sa príloha zmenky, tzv. zmenkový prívesok (alonž).

Vystaviteľ zmenky môže prevoditeľnosť zmenky vylúčiť. Takúto zmenku nie je možné previesť robopisom, ale len postúpiť cesiou. Cesia sa neuskutočňuje na samotnej zmenke, ale osobitnou dohodou. Cesia je zmluva, ktorou jedna osoba prevádza na druhú osobu pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi.

1. D) Eskont zmenky

Ak potrebuje veriteľ peniaze skôr, ako je zmenka splatná, môže ju predať. Eskont je predaj zmenky pred lehotou splatnosti, najčastejšie banke. Banka vyplatí majiteľovi zmenky sumu menšiu o diskont, t.j. úrok počítaný za obdobie odo dňa eskontovania (odkúpenia) zmenky do dňa jej splatnosti. Banka v čase splatnosti vymáha sumu uvedenú na zmenke od dlžníka. Ak banka zmenku predá inej banke, hovoríme o opakovanom eskonte (reeskonte) zmenky.

E)Protest zmenky

Protest je verejná listina, ktorá preukazuje, že zmenka bola predložená na akceptáciu alebo platbu v správnom čase a mieste, ale nebola akceptovaná alebo zaplatená. Ak zmenka nie je potestovaná do 2 pracovných dní, stráca majiteľ zmenky svoje nároky voči všetkým zúčastnený, okrem zmenkovníka. Nároky zo zmenky voči zmenkovníkovi sa premlčia po 3 rokoch od termínu splatnosti.

F)Vyplatenie zmenky

Vyplatenie zmenky znamená vyrovnanie záväzku zo strany vystaviteľa (pri vlastnej zmenke) alebo zmenkovníka (pri cudzej zmenke). Na zmenke sa vyznačí, že bola zaplatená a uvedie sa dátum platby. Zmenkový dlžník má pri zaplatení právo na vrátenie zmenky.

Šek

- je cenný papier, je to platobný príkaz, ktorým vystaviteľ šeku, t. j. majiteľ príslušného účtu dáva príkaz peňažnému ústavu, v ktorom je príslušný účet vedený vyplatiť osobe uvedenej na šeku alebo doručiteľovi šeku uvedenú šekovú čiastku, píše sa číslom,

- šeky sa vystavujú na formulároch, ktoré klientom dáva banka v šekovej knižke,

- vystaviteľ šeku vyplní na formulári sumu, prípadne meno osoby, ktorej sa má zaplatiť a podpíše sa

Náležitosti šeku:

- označenie, že ide o šek,

- bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú sumu peňazí (ZAPLAŤTE ZA TENTO ŠEK),

- meno toho, kto má platiť (spravidla to je peňažný ústav, ktorý ma šek preplatiť),

- údaj miesta, kde má byť zaplatené,

- dátum a miesto vystavenia šeku,

- podpis vystavovateľa šeku

- /na území SR splatnosť do 8 dní)

Lehota predloženia šeku

Šek je splatný na videnie (t.j. pri jeho predložení).

Obmedzená je však lehota, počas ktorej sa musia šeky predložiť banke na preplatenie alebo zúčtovanie, a to:

- 8 dní od vystavenia – na šeky vystavené a vyplatiteľné v tuzemsku,

- 20 dní od vystavenia – na šeky vystavené v jednom štáte a vyplatiteľné v inom štáte na tom istom svetadiele,

- 70 dní od vystavenia – na šeky vystavené v jednom svetadiele a vyplatiteľné v inom svetadiele.

Účastníci platby šekom

Pri šekoch sa môžeme stretnúť s týmito osobami:

1. a) Vystaviteľ – majiteľ účtu v banke, ktorý vystavuje šek.
2. b) Veriteľ (remitent) – osoba, ktorá dostane zaplatené.
3. c) Šekovník – banka, ktorá preplatí alebo zúčtuje šek.
4. d) Predložiteľ šeku – ďalší majiteľ šeku, na ktorého bol šek prevedený.

Druhy šekov

1. Podľa spôsobu zaplatenia
2. a) Hotovostný šek – vypláca sa v hotovosti,
3. b) Šek na zúčtovanie /zúčtovací šek – suma sa pripíše na účet (nepreplatí sa v hotovosti)
4. Podľa príjemcu platby
5. a) Šek na meno -v šeku je uvedené meno osoby, ktorej má byť vyplatený, napr. Radovanovi Brzobohatému
6. b) Šek na doručiteľa / majiteľa - v šeku nie je uvedené meno príjemcu, majiteľom šeku je osoba, ktorá šek predloží. Banka pri úhrade šeku neskúma jej totožnosť.
7. Podľa vystavovateľa šeku
8. a) Súkromný šek –banky vystaviteľom je dlžník – klient banky (FO alebo PO), ktorý má účet v banke a vlastní šekovú knižku. Kvalita a bezpečnosť šeku závisia od bonity klienta.
9. b) Bankový šek – vystaviteľom je banka dlžníka. Považuje sa za bezpečný platobný prostriedok.
10. c) Cestovné šeky – napr. eurošeky

Systém platenia šekom

Podľa toho, kto vystavil šek, rozlišujeme súkromný a bankový šek.

1. a) Systém platenia súkromným šekom
2. Kupujúci (dlžník) vystaví šek predávajúcemu.
3. Predávajúci predloží šek na inkaso svojej banke.
4. Banka predávajúceho zašle šek banke kupujúceho (šekovníkovi).
5. Medzi bankou predávajúceho a bankou kupujúceho nastane zúčtovanie šeku.
6. Banka predávajúceho vyplatí šek predávajúcemu.
7. Banka kupujúceho zaťaží účet kupujúceho.

b)Systém platenia bankovým šekom

1. Kúpna zmluva.
2. Kupujúci prikáže svojej banke, aby vystavila šek.
3. Banka kupujúceho vystaví šek a odovzdá ho kupujúcemu.
4. Kupujúci odovzdá šek predávajúcemu.
5. Predávajúci predloží šek svojej banke na vyplatenie.
6. Banka predávajúceho vyplatí šek predávajúcemu a zašle šek banke kupujúceho (šekovníkovi) na zúčtovanie.

Operácie so šekmi

1. A) Križovanie seku

Používa sa na zabránenie zneužitia šeku neoprávnenou osobou. Môže byť:

Všeobecné – dvomi rovnobežnými čiarami na líci šeku. Medzi čiarami nie je žiadne označenie alebo len označenie „& Co.“. Takto križovaný šek zaplatí šekovník len svojmu klientovi alebo peňažnému ústavu.

Špeciálne (osobitné) – medzi dvomi rovnobežnými čiarami na prednej strane šeku je napísané meno peňažného ústavu. Takto križovaný šek môže šekovník preplatiť len označenému peňažnému ústavu.

Šek na zúčtovanie – medzi čiarami je uvedené „len na zúčtovanie“. Takto križovaný šek nemôže šekovník vyplatiť v hotovosti, ale musí pripísať sumu v prospech účtu doručiteľa alebo osoby uvedenej na šeku.

1. B) Prevod šeku

Šek je prevoditeľný cenný papier. Práva majiteľa šeku možno previesť na inú osobu rubopisom. Prevod sa uskutočňuje na zadnej strane (rube) šeku.

1. C) Protest šeku

Ak bol šek riadne a včas predložený a bolo odmietnuté jeho preplatenie, je potrebné urobiť protest.

Platobná karta

- je nástrojom platobného styku, ktoré využívajú najmä fyzické osoby na bezhotovostné platby v obchode, zaplatenie služieb ale aj na výbery v bankách, prípadne bankových automatoch,

- je preukazným dokladom, ktorým klient preukazuje, že banka uznáva jeho záväzok a má na účte určitú sumu prostriedkov,

- vydáva ju klientom banka, v ktorej má na účte prostriedky a je majetkom banky,

- banka s klientom uzatvorí zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty

- platobné karty majú vlastné identifikačné prvky, ktoré sú zároveň ochrannými prvkami,

- v prípade bankovej platobnej karty sú to osobné identifikačné číslo (PIN kód) a podpis držiteľa,

Musí obsahovať tieto náležitosti:

- názov emitenta platobnej karty (Napr. VÚB),

- meno držiteľa platobnej karty, prípadne jeho identifikácie,

- číslo platobnej karty,

- platnosť platobnej karty,

- záznam dát (magnetický pásik – optický alebo iný špeciálny záznam, mikročip).

Výhodu platenia platobnou kartou je bezpečnosť a ochrana pri manipulácii, prevoze a uchovávaní hotovosti, ktorú by sme inak fyzicky nosili so sebou. Táto forma platenia je hospodárna, úsporná aj pre obchodnú organizáciu a zabezpečuje aj vyšší komfort pre klienta.

Platobné karty môžu byť:

1. a) kreditné - sú úverové platobné karty, pri ktorých má klient stanovený limit čerpania alebo čerpá úver, ktorý mu poskytla banka,
2. b) debetné - slúžia len na výber peňazí, ktoré ma klient na účte v banke.

Dokumentárny akreditív

- je nástrojom zabezpečenia platby. Používa sa hlavne vtedy, ak sa partneri nepoznajú, alebo ak predávajúci nedôveruje kupujúcemu. Poskytuje predávajúcemu väčšiu istotu, že dostane za dodávku zaplatené. Dodávateľ oznámi odberateľovi, že mu je ochotný dodať tovar iba vtedy, keď v jeho prospech vopred otvorí v svojej banke účet akreditívu. O otvorenie akreditívu požiada odberateľ banku osobitnou požiadavkou. Na základe žiadosti klienta o otvorení akreditív banka prevedie na účet akreditívu prostriedky príkazcu (odberateľa) akreditív z vlastných zdrojov, alebo príkazcovi poskytne za určitých podmienok úver - akreditív z cudzích zdrojov.

- akreditív je platobný nástroj, pri ktorom banka vystupuje ako sprostredkovateľ medzi obchodnými partnermi, t. j. odberateľom - príkazcom a dodávateľom - príjemcom. Pri poskytnutí tejto služby banka berie na seba záväzok klienta zaplatiť dodávateľovi. Táto forma platenia zabezpečuje pre odberateľa odoslanie dodávky, lebo dlžníkom voči nemu je banka, ktorá pri odovzdaní dohodnutých dokladov zúčtuje prechod prostriedkov z účtu akreditívu v prospech účtu dodávateľa.

Výhoda pre dodávateľa - istota, že bude za dodávku zaplatené.

Nevýhoda pre odberateľa - viaže finančné prostriedky ešte pred dodávkou zásielky.

Dokumentárny akreditív je písomný záväzok banky, že poskytne predávajúcemu (vývozcovi) určité plnenie (napr. zaplatí), ak splní podmienky uvedené v akreditíve.

Podstata dokumentárneho akreditívu

Kupujúci (dovozca) žiada svoju banku, aby otvorila akreditív a vyplatila (prípadne nechala vyplatiť inou bankou) určitú sumu, ak budú splnené akreditívne podmienky. Stanovuje ich kupujúci a týkajú sa predloženia určitých dokumentov (napr. faktúry, poistných dokladov, skladového listu, prepravných dokladov, osvedčenia o pôvode tovaru a i.).

Zmluvu o otvorení akreditívu upravuje v Slovenskej republike Obchodný zákonník.

Účastníci dokumentárneho akreditívu

Pri dokumentárnom akreditíve vystupujú tieto subjekty:

1. a) Kupujúci (dovozca, príkazca) – klient banky, ktorý žiada o otvorenie akreditívu.
2. b) Banka kupujúceho (banka dovozcu, vystavujúca, otvárajúca banka) – banka, ktorá otvára akreditív.
3. c) Predávajúci (vývozca, beneficient) – osoba, v prospech ktorej sa otvára akreditív.
4. d) Banka predávajúceho (banka vývozcu) – môže byť zapojená ako:

- avizujúca banka – banka, ktorá oznamuje predávajúcemu otvorenie akreditívu v jeho prospech. Tým ale neprechádza na ňu záväzok zaplatiť za tovar predávajúcemu, ten má len banka kupujúceho,

- potvrdzujúca banka – ktorá potvrdzuje akreditív, a tým na seba preberá záväzok zaplatiť spolu s bankou kupujúceho. Za zaplatenie ručia solidárne.

Závisí od druhu dokumentárneho akreditívu, ktorá z uvedených bánk v krajine predávajúceho bude zapojená.

Dokumentárny akreditív má tieto funkcie:

1. a) Platobnú funkciu – dokumentárny akreditív je prostriedok medzinárodného platobného styku,
2. b) Zabezpečovaciu funkciu – predstavuje istotu:

-pre kupujúceho (dovozcu), že nebude zaplatené skôr, ako predávajúci (vývozca) predloží požadované dokumenty,

-pre predávajúceho (vývozcu), že za tovar bude zaplatené, ak predloží požadované dokumenty.

VÝHODY dokumentárneho akreditívu

Pre predávajúceho (vývozcu):

- Predávajúci má istotu, že ak splní akreditívne podmienky, za dodaný tovar bude zaplatené včas.

Pre kupujúceho (dovozcu):

- Kupujúci je zabezpečený akreditívnymi podmienkami, že predávajúci tovar dodá a predloží včas dokumenty.

NEVÝHODY dokumentárneho akreditívu

Pre predávajúceho (vývozcu):

- Ak predávajúci nepredloží banke dohodnuté dokumenty včas, banka mu nezaplatí, alebo sa platba oneskorí.

Pre kupujúceho (dovozcu):

- Ak banka žiada krytie akreditívu už pri jeho otvorení a neposkytne dovozcovi úver, je to pre neho nevýhodné, lebo má viazané peňažné prostriedky.

- Kupujúci spravidla platí poplatky, ktoré sú spojené s akreditívom.

Kupujúci nemá istotu, že bude tovar dodaný podľa zmluvy. Banky sa zaoberajú len kontrolou dokumentov, nie tovaru

Dokumentárne inkaso

Dokumentárne inkaso je významný nástroj medzinárodného platobného styku.

Použitie dokumentárneho inkasa:

- Ak sa obchodní partneri dobre poznajú a dôverujú si,

- Ak má kupujúci (dovozca) lepšie postavenie na trhu ako predávajúci (vývozca),

- Ak má predávajúci zásielku poistenú (napr. v Eximbanke),

- Ak sú v krajine kupujúceho stabilné hospodárske i politické pomery,

- Ak tovar nepodlieha skaze ani je náročný na skladovanie.

Dokumentárne inkaso je dokumentárna forma platenia, pri ktorej predávajúci dáva príkaz svojej banke, aby vydala dohodnuté dokumenty kupujúcemu až po zaplatení určitej sumy alebo splnení iného inkasného úkonu (napr. akceptácii zmenky).

Podstata dokumentárneho inkasa

Predávajúci i(vývozca) dáva príkaz svojej banke, aby vydala dohodnuté dokumenty kupujúcemu (dovozcovi) až po zaplatení alebo splnení iného inkasného úkonu. Záväzok zaplatiť má kupujúci, nie banka (ako pri dokumentárnom akreditíve). Dokumenty oprávňujú kupujúceho disponovať tovarom.

Dokumenty, ktoré sa predkladajú, môžu byť:

1. a)Finančné – napr. zmenky, šeky,
2. b) Obchodné - obchodná faktúra, prepravné a skladovacie dokumenty a i.

Dokumentárne inkaso upravuje v Slovenskej republike Obchodný zákonník.

Účastníci dokumentárneho inkasa

Pri dokumentárnom inkase vystupujú tieto subjekty:

1. a) Predávajúci (vývozca, príkazca) – predkladá dokumenty a poverí svoju banku inkasným príkazom.
2. b) Banka predávajúceho (banka vývozcu, vysielajúca banka) – banka, ktorej predávajúci odovzdal dokumenty a táto ich posiela banke kupujúceho.
3. c) Kupujúci (dovozca) – ten, ktorému sa podľa inkasného príkazu vydajú dokumenty, ak splní inkasný úkon, napr. zaplatí.
4. d) Banka kupujúceho (banka dovozcu, predkladajúca banka) – banka, tkorá predkladá dokumenty kupujúcemu.

Dokumentárne inkaso má tieto funkcie:

1. a) Platobná funkcia – dokumentárne inkaso je prostriedok medzinárodného platobného styku,
2. b) Zabezpečovacia funkcia – predstavuje istotu:

-pre predávajúceho (vývozcu), že nebudú skôr vydané dokumenty oprávňujúce disponovať s tovarom, kým sa nezaplatí alebo neurobí iný inkasný úkon,

-pre kupujúceho (dovozcu), že dokumenty dostane spolu s tovarom.

VÝHODY dokumentárneho inkasa

Pre predávajúceho (vývozcu):

- Predávajúci má istotu, že kupujúci dostane tovar, až keď zaplatí alebo urobí iný inkasný úkon,

- Má nižšie bankové poplatky a postup je jednoduchší ako pri dokumentárnom akreditíve.

Pre kupujúceho (dovozcu):

- Nemá dlhodobo viazané peňažné prostriedky pre platbu, dokumenty dostane od banky a môže ich predložiť prepravcovi.

NEVÝHODY dokumentárneho inkasa

Pre predávajúceho (vývozcu):

- V čase, keď odošle tovar nemá istotu, že kupujúci (dovozca) bude schopný a ochotný platiť.

- Predávajúci zvyčajne znáša všetky náklady a riziká (napr. prepravu vráteného tovaru, uskladnenie, poistné, náhradný predaj za nižšiu cenu a i.), ak kupujúci odmietne tovar prevziať.

Pre kupujúceho (dovozcu)

- Z právneho hľadiska nemá kupujúci nárok na prehliadku tovaru a jeho kontrolu pred uskutočnením platby. Súhlas na to môže dať len predávajúci prostredníctvom svojej banky.

Kombinovaný platobný styk

Kombinovaný platobný styk je kombináciou hotovostného a bezhotovostného platenia v jednej platobnej operácii.

Jedna časť platobnej operácie sa uskutoční hotovostnou a druhá bezhotovostnou formou.

Doklady používané pri kombinovanom platobnom styku:

A)Poštový peňažný poukaz U sa používa na posielanie peňazí v hotovosti na bankové účty. Peniaze sa platia v hotovosti na pošte a pripíšu sa príjemcovi platby na jeho účet v banke.

1. B) Poštový peňažný poukaz E sa používa na posielanie peňazí z účtu platiteľa na výplatu v hotovosti príjemcovi platby.

C)Vklad na účet - vkladateľ vkladá peniaze v hotovosti na účet príjemcu v banke.

D)Výber z účtu - príjemca hotovosti vyberá peňažné prostriedky z účtu v banke.

E)Platobná karta je nástrojom kombinovaného platobného styku, ak ju používame na výber peňazí z bankomatu.

F)Pokladničný šek - banka vyplatí sumu uvedenú na šeku majiteľovi šeku v hotovosti a sumu odpíše z účtu vystaviteľa šeku.

Elektronický platobný styk

Elektronický platobný styk je nový spôsob komunikácie klienta s bankou. Pomocou moderných informačných technológii môžu klienti uskutočniť bežné operácie, ako sú napríklad zistenie stavu účtu, zistenie pohybov na účte, zadanie platobných príkazov, objednávanie si niektorých služieb v banke a i. Pritom nemusia navštíviť banku. Pri styku s bankou využívajú elektronické média napríklad telefón, mobil, počítač. Banky v SR poskytujú súčasne viaceré formy elektronického bankovníctva, napríklad telephone banking, mobil banking, GSM banking, home banking, internet banking a pod.

Telephone banking - komunikácia s bankou sa uskutočňuje cez verejnú telefónnu sieť. Je určený pre FO, ktoré sa môžu ihneď počas celých 24 hodín skontaktovať s bankou. Služba je bezplatná, klient platí len telefónne služby za čas telefonovania s automatickou ústredňou banky.

Mobil banking - klient disponuje so svojím účtom prostredníctvom mobilného telefónu priamo cez jeho displej.

GSM banking - klient komunikuje s bankou prostredníctvom SMS správ.

Home banking - je systém elektronického vedenia účtu s využitím domáceho počítača. Klient komunikuje s bankou zo svojho počítača (zisťuje stav účtu, uskutočňuje prevody, zadáva alebo mení trvalé príkazy a i). Potrebuje na to špeciálny softvér.

Internet banking - je služba, ktorá umožňuje uskutočňovať platobné príkazy, sledovať stav a pohyby na bežnom účte, získavať ďalšie informácie cez internet. Klient nepotrebuje špeciálny softvér, stačí internetový prehliadač.

E-mail banking - ide o výmenu informácií medzi klientom a bankou prostredníctvom elektronickej pošty.

V súvislosti s elektronickým bankovníctvom sa používa elektronický podpis. Podpisovateľ podpisuje platobné doklady pomocou súkromného (je zakódovaný v počítači vlastníka a pozná ho len vlastník) a verejného kľúča (pozná banka).

Výhody pre klienta:

- úspora času a nákladov (napr. cestovné, parkovné), - vyššia kvalita služieb

- celodenný (nonstop) kontakt s bankou, - nižšie bankové poplatky

- pohodlný prístup,

Výhody pre banku:

- zvýšenie efektívnosti (časť bankovej operácie robí klient sám).

Medzinárodný platobný styk

Medzinárodný platobný styk predstavuje súhrn platobných vzťahov jednotlivých štátov, podnikov a inštitúcii. Zahŕňa platby zo zahraničia a do zahraničia vrátane platieb, ktoré uskutočňujú tuzemské subjekty v zahraničí.

Medzinárodný platobný styk upravuje:

- Obchodný zákonník, - zmenkový a šekový zákon,

- zákon o platobnom styku, - devízový zákon.

V medzinárodnom platobnom styku rozlišujeme:

1. a) Obchodné platby – vyplývajú z uskutočňovania obchodných operácií, napr. z dovozu, vývozu, prepravy,
2. b) Neobchodné platby – nesúvisia s obchodnými operáciami. Vyplývajú z turistických, kultúrnych a iných vzťahov medzi krajinami (napr. úhrada dôchodkov, štipendií, a i.).

V zahraničnom obchode sa môžu stretnúť vývozca a dovozca, ktorí sa dobre nepoznajú alebo nepoznajú obchodné zvyklosti v jednotlivých krajinách. Preto je obvyklé zveriť platobný styk tretej osobe, ktorou je najčastejšie banka.

V rámci medzinárodného platobného styku sa vyvinuli systémy, formy, platobné prostriedky a technika platobného styku.

Systémy medzinárodného platobného styku

Medzinárodný platobný styk môže byť upravený zmluvami. Vtedy ide o zmluvný platobný styk. Ak nie je upravený zmluvami, hovoríme o nezmluvnom platobnom styku.

Základné systémy medzinárodného platobného styku (t.j. zúčtovania medzi bankami) sú:

1. a) Korešpondenčný platobný systém (platenie vo voľne vymeniteľných menách),
2. b) Klíringový platobný systém (klíringové platenie).

A.) Korešpondenčný platobný systém sa uskutočňuje medzi bankami prostredníctvom navzájom vedených (korešpondenčných) účtov. Platenie prebieha vo voľne vymeniteľných menách (napr. v amerických dolároch, v eurách). Tento platobný systém nemusí byť upravený zmluvami.

Rozlišujeme dva druhy korešpondenčných účtov:

1. a) Nostro (naše) účty – účty, ktoré má banka A otvorené v iných (korešpondenčných) bankách (v bankách B, C, D...),
2. b) Loro (vaše) účty – účty, ktoré banka A vedie pre iné (korešpondenčné) banky (banky B, C, D...).

Princíp zúčtovania prostredníctvom korešpondenčných bánk

Klíringový platobný systém sa uskutočňuje na základe klíringových platobných dohôd. Je založený na princípe zúčtovacej (klíringovej) banky, ktorá vedie účty všetkých zúčastnených bánk. Prostredníctvom klíringových účtov sa uskutočňujú platby medzi bankami. Zúčtovacia banka vedie každej banke jeden nostro účet. Na každom účte musí byť dostatočné množstvo peňazí, aj keď sa pohľadávky a záväzky iba vzájomne započítavajú (kompenzujú) bez použitia hotových peňazí.

Vzájomná komunikácia medzi bankami je založená na systéme SWIFT.

V Európskej Únii existuje niekoľko platobných systémov. Najznámejší je systém TARGET.

Účastníci medzinárodného platobného styku

1. a) Platiteľ (dlžník) – ktorý platí (napr. dovozca),
2. b) Banka platiteľa – napr. banka dovozcu,
3. c) Príjemca platby (beneficient) – v prospech ktorého sa platba uskutoční (napr. vývozca),
4. d) Banka príjemcu platby – napr. banka vývozcu,
5. e) Korešpondenčná banka – sprostredkujúca banka, vyskytuje sa vtedy, ak banka platiteľa a banka príjemcu nemajú priame spojenie (t.j. nevedú si účty).

Formy (nástroje) medzinárodného platobného styku

Výber formy medzinárodného platobného styku závisí od charakteru tovaru, od vzťahu medzi obchodnými partnermi, od situácie na trhu, od medzinárodnej hospodárskej i politickej situácie a pod.

Medzi základné formy medzinárodného platobného styku patria:

- Platenie v hotovosti (hotovostná platba), - Šek,

- Platobná karta, - Dokumentárny akreditív,

- Hladká platba, - Dokumentárne inkaso.

- Zmenka,

Medzi formami platobného styku je uvedené aj platenie v hotovosti (cash payment), ktoré sa v medzinárodnom platobnom styku používa výnimočne (napr. v maloobchode, v medzinárodnom cestovnom ruchu, v doprave, pri úhrade vstupeniek na kultúrne a športové akcie, pri platení malých súm na výstavách a veľtrhoch). Táto forma platenia sa spája s rôznymi rizikami (napr. krádeže, straty a i.).

Na druhej strane narastá význam platenia platobnými kartami. Platobná karta je formou bezhotovostného alebo kombinovaného platobného styku. Dnes sú takmer všetky platobné karty vydávané s medzinárodnou platnosťou. V medzinárodnom platobnom styku sa používajú platobné karty, napr. VISA ELECTRON, Maestro, Master Card a i. platia nimi predovšetkým súkromné osoby, ale aj podnikatelia. Nahrádzajú hotovosť. Sú jednoduchým riešením ako byť v zahraničí pri peniazoch a zbytočne sa nevystavovať nebezpečenstvu straty alebo odcudzenia hotovosti.

Platobné prostriedky medzinárodného platobného styku

Platobné prostriedky slúžia na vyrovnávanie záväzkov a pohľadávok.

Rozlišujeme:

1. a) Platobné prostriedky hotovostného platobného styku – zlato, valuty,
2. b) Platobné prostriedky bezhotovostného platobného styku – devízy, zmenky, šeky, platobné karty.

Zlato – sa používa na vyrovnávanie schodkov platobných bilancií.

Valuty – sú všetky zahraničné bankovky a mince (napr. americké doláre a centy).

Devízy – sú peňažné prostriedky v cudzej mene na účtoch v peňažných ústavoch. Môžu znieť na voľne vymeniteľné meny (napr. americký dolár, anglickú libru a i.) alebo na meny, ktoré nie sú voľne vymeniteľné v zahraničí (napr. českú korunu, maďarský forint a i.).

Mena je zákonné platidlo, ktoré platí v určitom štáte (napr. švajčiarsky frank) alebo vo viacerých štátoch (napr. euro).

Menová jednotka predstavuje základ meny (napr. 1 švajčiarsky frank, 1 euro).

Menový kurz je cena peňažnej jednotky jednej krajiny vyjadrená v peňažných jednotkách iných krajín.

Vyjadruje sa:

- Pomerom domácej meny k cudzej mene (tzv. priamy kurzový záznam): napr. 1 EUR = 0,6 USD alebo,

- Pomerom cudzej meny k domácej mene (tzv. nepriamy kurzový záznam): napr. 1 USD = 1,5 EUR.

Kurzový lístok vydávajú okrem NBS aj obchodné banky (napr. Tatrabanka, a. s.), ktoré uvádzajú kurz nákup a kurz predaj osobitne pre valuty a devízy.

Devízový kurz -je to kurz krátkodobých zahraničných pohľadávok, ktoré znejú na cudziu menu a sú splatné v cudzine.

Valutový kurz - vyjadruje vzťah domácej a zahraničnej meny v hotovostnej forme (vo valutách).

Hladká platba (direct payment)

Hladká platba predstavuje priamu úhradu do zahraničia, ktorú uskutoční banka na základe platobného príkazu klienta.

Základné znaky hladkej platby:

1. Je najjednoduchšou a najčastejšie využívanou formou medzinárodného platobného styku,
2. Používa sa, ak sa partneri poznajú a dôverujú si,
3. Platba sa uskutočňuje prevodom z účtu platiteľa (napr. dovozcu) na účet príjemcu (napr. vývozcu),
4. Banky vykonávajú platby prostredníctvom bánk v zahraničí, v ktorých majú otvorený účet,
5. Patrí medzi nedokumentárne platby, lebo pri úhrade sa väčšinou nevyžaduje predloženie dokumentov,
6. Je najrizikovejším spôsobom platenia.

Účastníci hladkej platby

Medzi účastníkov hladkej platby patria:

1. a) Platiteľ (príkazca) – je klient banky, ktorý dáva banke platobný príkaz (napr. dovozca).
2. b) Banka platiteľa (príkazcu) – je banka, ktorá uskutočňuje platbu na základe platobného príkazu (napr. banka dovozcu).
3. c) Príjemca platby (beneficient) – je osoba, v prospech ktorej sa platba uskutoční (napr. vývozca).
4. d) Banka príjemcu – je banka, ktorá prijíma platbu od banky platiteľa (napr. banka vývozcu).
5. e) Korešpondenčná banka – vystupuje ako sprostredkujúca banka, ak banka platiteľa a banka príjemcu nemajú priame spojenie.

Platobný príkaz

Pri hladkých platbách sa používa ako doklad platobný príkaz. Každá banka používa vlastné tlačivo platobného príkazu.

Postup platenia pri hladkej platbe

V praxi môžu nastať dva prípady:

1. Banka platiteľa a banka príjemcu majú priame spojenie.

1. Platiteľ (príkazca) odovzdá svojej banke platobný príkaz.
2. Banka platiteľa požiada zahraničnú banku (banku príjemcu), aby uhradila príslušnú sumu príjemcovi, ktorý je uvedený v platobnom príkaze.
3. Banka príjemcu uhradí platbu v prospech účtu príjemcu.
4. Banka platiteľa zaťaží účet platiteľa (t.j. zníži jeho účet o uhradenú sumu).
5. Medzi bankou platiteľa a bankou príjemcu sa uskutoční vzájomné zúčtovanie platby.

1. Banka platiteľa a banka príjemcu nemajú priame spojenie.

V tomto prípade vstupuje do platby korešpondenčná banka, v ktorej majú obe banky otvorené účty.

1. Platiteľ (príkazca) odovzdá svojej banke platobný príkaz.
2. Banka platiteľa požiada korešpondenčnú banku, aby vyplatila príslušnú sumu v prospech účtu príjemcu.
3. Korešpondenčná banka uskutoční úhradu v prospech účtu príjemcu.
4. Medzi bankou platiteľa bankou príjemcu sa prostredníctvom korešpondenčnej banky uskutoční vzájomné zúčtovanie platby.
5. Banka platiteľa zníži účet platiteľa o uhradenú sumu a banka príjemcu pripíše uhradenú sumu v prospech účtu príjemcu.