Banková sústava

Banková sústava

Banka je špecifická organizácia, podnikateľský subjekt, ktorý zhromažďuje voľné peňažné prostriedky od klientov (podnikov, organizácií, obyvateľstva), v súlade s plánom ich využíva spolu s vlastnými prostriedkami na poskytovanie úverov a sprostredkúva platobný a zúčtovací styk.

Bankovú sústavu tvoria banky pôsobiace v hospodárstve Jej štruktúra závisí od vyspelosti ekonomiky a je vo väčšine krajín rovnaká. Môže byť:

1. a)jednostupňová – v nej CB vykonáva všetky bankové funkcie
2. b) dvojstupňová – počet stupňov závisí od úrovne ekonomiky.

U nás je dvojstupňová banková sústava:

1. stupeň – tvorí CB (ceduľová, emisná) – u nás to je NBS. Jej hlavnou zodpovednosťou je zabezpečiť cenovú stabilitu a fungujúci bankový systém. Na zabezpečenie tohto cieľ plní viaceré funkcie:
2. a) je bankou štátu: ako banka štátu vykonáva CB bankové služby pre vládne inštitúcie, vedie účty a poskytuje služby štátnej pokladnici. Štátna pokladnica zabezpečuje realizáciu verejných rozpočtov. Platby z týchto účtov vykonáva NBS len do výšky kreditného (plusového) zostatku. Dôvodom je jej nezávislosť. CB nesmie poskytovať štátu priamo úvery, ani ho financovať. Plní poradnú funkciu voči vláde v oblasti menovej politiky.
3. b) je bankou bánk: CB uzatvára a vykonáva s bankami všetky druhy bankových obchodov, t. j. že banky si v CB ukladajú svoje depozitá (vklady) alebo od nej čerpajú úvery. CB zásobuje komerčné banky obeživom pre potreby hotovostného peňažného obehu. Prostredníctvom bánk sťahuje z obehu opotrebované a obehom poškodené peniaze a nahrádza ich novými. Cez účty, ktoré majú banky vedené v CB zabezpečuje medzibankový platobný styk.
4. stupeň – tvorí komerčná (obchodná) banka. Jej cieľom je dosahovanie maximálneho zisku, t. j. ich činnosti majú väčšinou obchodno-podnikateľský charakter.

Historický vývoj bankovníctva na území SR

Vývoj bankovníctva na území SR od roku 1948 sa člení na 3 etapy:

1. etapa zahŕňa roky 1948 – 1990 : v roku 1948 nastalo zoštátnenie všetkých dovtedy pôsobiacich bánk. Táto etapa sa vyznačovala jednostupňovou sústavou bankovníctva, t. j. Štátna banka Československa (ŠBČS) vykonávala funkciu CB i komerčnej banky. V ekonomike pôsobili tieto banky:
2. ČBČS – členila s na ústredie, ktoré sa zaoberalo makroekonomickými otázkami, teda plnilo funkciu CB. Ústredie sa členilo na pobočky. Zaoberali sa mikroekonomickými otázkami, teda poskytovali bankové služby podnikom i obyvateľstvu.
3. Československá obchodná banka (ČSOB) – realizovala zahraničný platobný styk. Vznikla odčlenením zahraničného odboru ŠBČS. Financovala zahraničný obchod a vykonávala devízové transakcie.
4. Živnostenská banka – poskytovala služby obyvateľstvu vo vzťahu k zahraničiu.
5. Slovenská štátna sporiteľňa – vykonávala bankové operácie vo vzťahu k obyvateľstvu.
6. etapa zahŕňa roky 1990 – 1992: v tejto etape nastala zmena bankovej sústavy z jednostupňovej na dvojstupňovú. ŠBČS sa stala CB ČSFR a druhý stupeň tvorili komerčné banky (ČSOB, SŠS) a vznikli aj ďalšie banky, napr. VÚB.
7. etapa po roku 1992 až doteraz: začína vznikom samostatnej SR. ŠBČS zanikla a v každom štáte vznikli nové banky. V roku 1992 bol prijatý zákon č. 21/1992 o bankách, na základe ktorého nastal rozvoj komerčných bánk. V roku 1993 začala pôsobiť NBS ako CB SR.

NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA (NBS)

Vznik a činnosť NBS upravuje zákon č. 566/1992 Zb. o NBS. Začala pôsobiť v roku 1993. Je PO, nezapisuje sa však do OR. Sídli v BA, má 3 pobočky (BA, BB, KE) a vo väčších mestách SR má zriadené expozitúry. Pri vydávaní všeobecne záväzných právnych predpisov má NBS postavenie ako ministerstvo alebo iné orgány štátnej správy, čo jej zaručuje Ústava SR. NBS vydáva opatrenia, ktoré sú vyhlasované v zbierke zákonov. Pri hospodárení s vlastným majetkom má postavenie podnikateľa.

Po vstupe SR do EÚ v roku 2004 a Európskej menovej únie v roku 2009 sa zmenilo postavenie NBS. Je súčasťou ESCB a Eurosystému a musí sa riadiť spoločnými pravidlami. ESCB tvoria ECB a NCB-y všetkých členov EÚ (bez ohľadu na to, akú menu používajú).

Eurosystém – tvorí ECB a NCB-y krajín, ktorých menou je € (tieto krajiny tvoria Eurozónu). Jeho hlavným cieľom je udržiavať menovú stabilitu. Hlavný cieľ NBS sa stotožňuje s hlavným cieľom Eurosystému.

Hlavným cieľom NBS je udržiavať cenovú stabilitu.

CB má osobitné funkcie, ktorými sa líši od ostatných bánk. Základnými funkciami sú:

- vykonávanie menovej politiky – zodpovedá za vykonávanie menovej politiky, ktorú určuje ECB pre eurozónu,

- emisia (vydávanie) bankoviek a mincí – vydáva do obehu bankovky a mince podľa predpisov platných v eurozóne, vrátane pamätných mincí,

- spravovanie devízových rezerv štátu – zhromažďuje devízové rezervy a vykonáva s mini operácie na devízovom trhu,

- vykonávanie dohľadu nad finančným trhom – vydáva predpisy, udeľuje a skúma povolenia na vykonávanie činností, dohliada na činnosť, ukladá sankcie, napr. komerčným bankám, poisťovniam, obchodníkom s cennými papiermi, burzám a i.,

- reprezentácia štátu – zastupuje SR v medzinárodných finančných a menových inštitúciách,

- poskytovanie vybraných služieb verejnosti, napr. posúdenie pravosti bankoviek, výmena Sk za € a i.,

-  bankou štátu – vykonáva niektoré finančné operácie pre vládu, centrálne orgány a orgány samosprávy. Plní aj poradenskú funkciu voči vláde, v oblasti menovej politiky.

- bankou bánk – vydáva povolenie na vykonávanie bankových činností, vykonáva nad bankami bankový dohľad, odoberá im povolenie na vykonávanie bankových činností.

Banky si ukladajú v CB vklady a CN im poskytuje úvery na zabezpečenie likvidity. Uskutočňuje tiež medzibankový platobný styk.

CB zohráva úlohu makroekonomického peňažného centra. Nesie hlavnú zodpovednosť za vývoj a kvalitu meny, preto musí mať aj tomu zodpovedajúcu právomoc – vo svojich rozhodnutiach musí byť čo najviac nezávislá od vlády a ministerstva financií.

NBS je povinná podávať NR SR polročne správu o menovom vývoji a je povinná zverejniť informácie o menovom vývoji najmenej 1-krát za 3 mesiace. NBS neposkytuje FO a PO žiadne služby.

Expozitúry NBS vedú evidenciu všetkých účtov organizácií, ktoré čerpajú prostriedky zo štátneho rozpočtu za daný región. Ďalej vedú účty zvláštnej časti rozpočtu pre financovanie rozvoja regiónu.

Orgány NBS

Banková rada je najvyšším riadiacim orgánom NBS. Plní tieto úlohy:

-určuje menovú politiku, nástroje na jej uskutočňovanie a rozhoduje o menových opatreniach,

- schvaľuje rozpočet NBS,

- ustanovuje druhy fondov NBS, ich výšku a použitie,

- ustanovuje rozsah úverov a i.

Členmi bankovej rady sú:

• guvernér NBS -2 viceguvernéri - 2 ďalší členovia

Guvernéra a viceguvernérov vymenúva do funkcie a odvoláva z funkcie prezident republiky na návrh vlády po schválení NR SR.

Guvernér a viceguvernéri sú vymenovaní do funkcie na obdobie 5 rokov. Ďalších členov bankovej rady vymenúva a odvoláva vláda na návrh guvernéra NBS. Členstvo v bankovej rade je obmedzené najviac na 2 funkčné obdobia nasledujúce za sebou. Člen bankovej rady nesmie vykonávať funkciu poslanca, člena vlády, člena v riadiacich, dozorných a kontrolných orgánoch iných bánk a iných podnikových subjektov. NBS zastupuje navonok jej guvernér.

Aktíva a pasíva CB

1. A) AKTÍVA

Vládne cenné papiere – patria sem cenné papiere, napr. štátne pokladničné poukážky alebo vládne obligácie, ktoré vydáva MF SR a sú v držbe CB

Diskontné pôžičky – sú pôžičky, ktoré poskytuje CN komerčným bankám za úrokovú sadzbu nazývanú diskontná úroková sadzba.

1. B) PASÍVA

Obeživo – CN vydáva do obehu papierové peniaze, ktoré nazývame obeživo. Obeživo je objem hotových peňazí v rukách verejnosti.

Rezervy - komerčné banky sú povinné viesť si v CB účty, na ktoré si ukladajú vklady. Celkové rezervy bánk sa skladajú z rezerv, ktorých držbu CB vyžaduje povinne. Sú to tzv. povinné minimálne rezervy a tiež dodatočné /pracovné), ktoré si banky ukladajú dobrovoľne.

Nástroje CB pre riadenie bánk

1. PRIAME – pôsobia priamo (adresne) na určité komerčné banky a nemajú všeobecnú platnosť. Sú selektívnymi nástrojmi CB. Patria sem:

- úverové limity – NBS týmto nástrojom stanovuje maximálny rozsah úverov, ktoré môžu komerčné banky poskytnúť ekonomickej verejnosti.

- pravidlá likvidity – CB nimi stanovuje pre určitú banku záväznú štruktúru aktív a pasív alebo záväznú väzbu medzi aktívami a pasívami.

- minimálne úrokové sadzby z vkladov a maximálne úrokové sadzby z úverov – NBS stanoví minimálny úrok, ktorý musí komerčná banka vyplatiť klientom z vkladov. NBS stanoví maximálny úrok, ktorý môžu komerčné banky požadovať od klientov z poskytnutého úveru. NBS prostredníctvom tohto nástroja zabezpečuje ochranu klientov.

1. NEPRIAME – pôsobia plošne pre všetky bankové subjekty, t. j. stanovujú rovnaké podmienky pre všetky banky v ekonomike SR. Patria sem:

- operácie s diskontnou (základnou) sadzbou (diskontné pôžičky) – ZÚS je úrok, ktorý platia komerčné banky CB za poskytnutie úveru, ktorý sa volá diskontná pôžička. Touto operáciou CB ovplyvňuje množstvo peňazí v obehu prostredníctvom dopytu komerčných bánk po úveroch.

Ak sa zvýši diskontná sadzba, znižuje s dopyt bánk po diskontnej pôžičke, dochádza k zdražovaniu peňazí a tým sa znižuje rozsah zdrojov, z ktorých banky môžu poskytnúť úvery ekonomickej verejnosti.

V konečnom dôsledku zvýšenie diskontnej sadzby znižuje množstvo peňazí v obehu, obmedzí sa spotreba aj investície a inflácia poklesne. Pri znížení diskontnej sadzby je to opačne, úvery budú lacnejšie, prostredníctvom bánk bude do ekonomiky prúdiť viac peňazí, rozšíria sa podnikateľské aktivity, zvýši sa zamestnanosť a mzdy, následne aj spotreba tovarov.

Do akej miery ovplyvní zmena diskontnej sadzby dopyt komerčnej banky po diskontnej pôžičke je ovplyvnené ich závislosťou na týchto pôžičkách a od ich možnosti požičať si peňažné prostriedky za prijateľnú úrokovú mieru od iných subjektov, než CB. Vo vyspelých štátoch s rozvinutým finančným trhom sú komerčné banky málo závislé na diskontných pôžičkách, pretože majú dostatok alternatívnych zdrojov čerpania.

Nevýhoda je v tom, že banky musia reagovať na zmenu diskontnej sadzby. Výhodou je, že CB plní úlohu poslednej záchrany komerčnej banky. Podľa úrovne diskontnej sadzby komerčná banka upravuje svoje úrokové sadzby z vkladov a úverov.

Úloha

Ak zvýši CB základnú úrokovú mieru ako to ovplyvní:

komerčnú banku – obmedzí dopyt po úveroch, zníži ponuku úveru, zvýši úrokové sadzby z úverov

klientov – zníži sa dopyt po úveroch komerčnej banky

ekonomika + NH – zníži sa ponuka peňazí

miera inflácie – hodnota inflácie klesá

tempo ekonomického rozvoja – klesá

zamestnanosť – klesá

- operácie na voľnom trhu – predstavujú nákup alebo predaj prevažne krátkodobých štátnych cenných papierov, napr. pokladničných poukážok CB komerčným bankám. Nákup štátnych cenných papierov CB zvyšuje úverovú kapacitu bánk, likviditu komerčných bánk a predaj štátnych cenných papierov CB, úverovú kapacitu bánk a likviditu komerčných bánk znižuje tzn. že nákup zo strany CB predstavuje zvýšenie ponuky peňazí a predaj predstavuje obmedzenie ponuky peňazí.

Operácie na voľnom trhu majú dopad na zmenu ponuky bezhotovostných peňazí, pretože komerčné banky s CB obchodujú pri týchto operáciách bezhotovostne. NBS môže obchodovať s týmito cennými papiermi okrem štátnych CP:

• so zmenkami splatnými do 6 mesiacov odo dňa nákup NBS,
• CP so štátnou zárukou splatné do jedného roka odo dňa nákupu NBS.

Úloha

Rozhodnite ako ovplyvní, ak CN predáva štátne CP:

komerčnú banku – obmedzí sa dopyt po úveroch, zníži sa ponuka úveru

ekonomika – zníži sa ponuka (množstvo) peňazí

miera inflácie – klesá

tempo ekonomického rozvoja – klesá

zamestnanosť – klesá

- devízové operácie – predstavujú nákup a predaj jedných národných mien z iné, t. j. obchodovanie s menami jednotlivých štátov. Uskutočňujú sa na devízovom trhu, ktorý nemá podobu jedného centra (burzy) ak je to voľne prístupný trh určitých bánk. Banky vykonávajú tieto obchody pomocou dílerov.

Devízové obchody sa uskutočňujú bezhotovostne, t. j. že sa obchoduje s bankovými devízovými depozitami. Uskutočňujú sa prevody na účtoch. Patria sem transakcie presahujúce hodnotu 1 000 000 $. Menšie transakcie sa uskutočňujú na maloobchodnom trhu devíz, kde je kurz spravidla vyšší ako na devízovom trhu. Podmienkou devízových operácií je existencia vymeniteľnosti meny. Rozlišujeme vonkajšiu a vnútornú vymeniteľnosť meny. Pri vnútornej vymeniteľnosti majú domáce subjekty právo voľne nakupovať zahraničnú menu za domácu. Pri vonkajšej vymeniteľnosti majú aj zahraničné subjekty prístup k domácej mene.

Cieľom devízových operácií CB je regulovanie množstva peňazí v obehu prostredníctvom vplyvu na devízový kurz. Zmeny devízového kurzu sú rozhodujúcim faktorom pohybu zahraničného kapitálu. Pri stabilite devízového kurzu dochádza k prílivu zahraničného kapitálu.

Devízový kurz je cena peňažnej jednotky jednej krajiny vyjadrená v peňažných jednotkách inej krajiny, t. j. cena cudzej meny vyjadrená v jednotkách domácej meny. Menový kurz je výsledkom vzťahu dopytu a ponuky po cudzej mene, ale vplývajú naň aj iné činitele, napr. stability meny, vývoj platobnej bilancie, stav devízových rezerv, politická situácia v krajine atď. Spôsoby uskutočňovania devízových operácií sú:

• konverzia (promptný obchod) – je to nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu, resp. za inú menu, uskutočnený promptne čiže ihneď. Smerodajným výmenným kurzom transakcie je aktuálny devízový kurz.
• termínový obchod – podstatou tejto operácie je odloženie platenia na vopred dohodnutú dobu pri vopred dohodnutom kurze (cene). Napr. CB môže uzatvoriť termínový obchod 20. 09. 2012 s komerčnou bankou, že jej predá 150 000 USD za EUR. Výmena sa uskutoční 05. 01. 2013 za aktuálny výmenný kurz z 20. 09. 2012.
• swapove operácie – sú kombináciou promptných a termínových operácií. Partneri uskutočnia výmenný devízový obchod pri aktuálnom výmennom kurze s tým, že sa dohodnú na spätnej výmene tých istých mien, v tom istom množstve, v dohodnutom termíne pri použití dohodnutého termínového kurzu.

Konverzia a termínové obchody sú nenávratnou operáciou a swapy sú návratnou dočasnou operáciou.

- stanovenie povinných minimálnych rezerv (PMR) – predstavujú povinne vytvárané pohľadávky komerčných bánk v CB, ktoré nemožno použiť na komerčné účely.

PMR sú hotovostné rezervy, ktoré sú komerčné banky povinné držať proti vkladom. Stanovený pomer hotovosti ku vkladom sa nazýva rezervný koeficient. Udáva sa v % a býva diferencovaný vo vzťahu k termínovaným a netermínovaným vkladom.

Zvýšenie sadzieb PMR zvyšuje povinné množstvo rezerv v bankovom systéme, znižujú sa prebytočné rezervy, znižuje sa likvidita bánk a ich úverová kapacita.

Zníženie sadzieb PMR naopak znižuje povinné množstvo rezerv v bankovom systéme, zvyšuje likviditu bánk a ponuku peňazí.

- refinančné operácie – refinancovaním rozumieme čerpanie zdrojov komerčných bánk od CB vo forme refinančných úverov. Medzi základné nástroje refinančnej politiky patrí:

- reeskont zmenky (RZ) – predstavuje eskont zmenky, ktorá už predtým bola eskontovaná komerčnou bankou. Komerčné banky môžu odkupovať (eskontovať) a často tiež odkupujú zmenky od obyvateľstva, priemyselných či obchodných podnikov. Tieto zmenky potom od nich môže odkupovať CN, pričom z nominálnej hodnoty si CB odpočíta úrokovú sadzbu rovnajúcu sa spravidla diskontnej úrokovej sadzbe. Preto sa niekedy reeskont zmeniek nazýva rediskontným úverom.

CB stanovuje tzv. minimálne požiadavky na reeskontovateľné zmenky. Zmenka musí byť dobrá, t. j.:

- musí byť obchodná zmenka s maximálnou dobou splatnosti 3 – 6 mesiacov odo dňa predloženia na reeskont,

- musí obsahovať 3 podpisy platobne schopných subjektov. CB má klientov zoradených podľa bonity (kvality) a ak sa na zmenke objaví podpis subjektu, ktorý je na čiernej listine, CB odmietne prijať zmenku na reeskont.

Ekonomickou podstatou reeskontu je však vydávanie úverových peňazí do obehu, ktorých hmotným ekvivalentom je dodávka tovaru, za základe ktorej bola zmenka vystavená. Novovytvorené peniaze sa z obehu sťahujú vtedy, keď CB v lehote splatnosti zmenku inkasuje od zmenkového dlžníka.

- lombardný úver (LÚ) – je úver, ktorý poskytuje CB komerčnej banke proti zálohe cenných papierov.

Po splatení úveru sa cenné papiere vracajú bankám. Úroková sadzba pri LÚ býva vyššia ako diskontná sadzba. CB stanovuje, ktoré cenné papiere sa môžu prijímať do zálohy a do akej výšky nominálnej hodnoty zastaveného cenného papiera môže byť úver poskytnutý. Zväčša to býva vo výške 75 %. LÚ by mal mať charakter poslednej záchrany pre komerčnú banku a jeho podiel na refinančných operáciách sa predpokladá veľmi nízky (mal by sa podieľať na refinančných operáciách 0 – 5 %)

- aukčný úver (AÚ) – aukcia je spôsob predaja na základe najvyššej ponuky, ktorej priebeh má svoje konkrétne pravidlá upravené zväčša právnou normou. NBS stanoví objem ponúkaného AÚ a sústredí v stanovenom termíne požiadavky bánk, veľkosť a akceptované úrokové sadzby. Banky môžu požiadať o rôzne objemy úverov za rôzne úrokové sadzby. NBS uspokojí (poskytne úver) iba tým bankám, ktoré majú záujem o finančné prostriedky pri čo najvyššej úrokovej sadzbe. AÚ je úver poskytnutý na základe najvyššej ponuky, t. j. pri čo najvyššej úrokovej sadzbe.