Význam podnikateľskej činnosti

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: diana
Typ práce: Ostatné
Dátum: 01.02.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 892 slov
Počet zobrazení: 2 630
Tlačení: 142
Uložení: 140

Význam podnikateľskej činnosti

– podnikanie– sústavne vykonávaná činnosť, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku

– podnik – základná jednotka národného hospodárstva; je to každá organizačná jednotka, ktorá vyrába výrobky alebo poskytuje služby odberateľom. Každý podnik pre svoju existenciu potrebuje: 1. hmotnú zložku podnikania: majetok, fyz. kapitál, zásoby...

  1. nehmotnú zložku podnikania- obchodné meno, obchodná značka, image...

funkcie podnikov: 1. ekonomická: zásobovacia činnosť (nákup surovín, materiálu), výrobnú činnosť (produkcia statkov), odbytovú

činnosť (predaj)

  1. neekonomická- sociálna(starostlivosť o zamestnancov), bezpečnostná (ochrana zdravia pri práci, zabezpečenie

ochranných pomôcok), ochrana živ. prostredia (budovanie čističiek, dodržiavanie množstva emisií), kultúrna,

spoločenská, vzdelávacia (zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov, sponzoring)

– druhy podnikov– delenie z rôznych hľadísk:

  • podľa predmetu činnosti:
    1. výrobné- produkujú výrobky
    2. obchodné- zabezpečujú obchodné vzťahy
    3. poskytovatelia služieb- rôzne služby
    4. dopravné- preprava osôb, tovaru, surovín
    5. ostatné- školské, kultúrne
  • podľa vlastníctva:
    1. štátne- vlastníkom je štát, zabezpečujú chod krajiny
    2. súkromné- vlastníkom je / sú fyzické osoby
    3. municipálne- vlastníkom sú obce, mestá
    4. družstevné- vlastníkom sú skupiny ľudí, ktorý združia svoj súkromný majetok
  • podľa veľkosti:
    1. malé- drobní podnikatelia- do 50 prac. miest
    2. stredné- do 500 prac. miest
    3. veľké- nad 500 prac. miest
  • podľa organizačnej právnej formy:
    1. živnosti
    2. obchodné spoločnosti: kapitálové (a.s. , s.r.o.); osobné (v.o.s. , k.s.);
    3. družstvá
    4. osobitné firmy (tiché spoločnosti, združenia)

– základné znaky podnikania:

  • ekonomická samostatnosť- podnik rozhoduje a zabezpečuje si svoju hospodársku činnosť samostatne a na konci účtovného obdobia vykazuje výsledky hospodárenia (zisk / stratu). Štát nezasahuje priamo do činnosti podniku- jeho úlohou je len určiť všeobecne platné pravidlá podnikania (napr. podmienky pre vznik, výšku daní) a vytvárať podmienky pre podnikanie. Podnik rozhoduje o tom, akú formu podnikania si zvolí, čo bude vyrábať, s kým bude spolupracovať atď.
  • právna subjektivita- podnik má právo vo vlastnom mene uzatvárať zmluvy s inými subjektami (podniky, zamestnanci, štát). Podniky sú zodpovedné za záväzky, ktoré im vyplývajú z uzatvorených zmlúv a z ostatných právnych noriem (zákonov). Zmluvy v mene podniku uzatvárajú a podpisujú vybraní pracovníci.

– založenie a vznik podniku– rozhodnutie o založení podniku je záväzné rozhodnutie, ktoré rôznym spôsobom ovplyvní budúcnosť všetkých zúčastnených. Na začiatku podnikania vznikne dobrý nápad, ktorý sa musí prepracovať do podnikateľského zámeru.

Úlohou podnikateľského zámeru je pripraviť založenie, vznik a rozvoj podniku a pritom sa treba zamerať na:

  1. vecne- technickú stránku- treba si zvoliť vhodný spôsob podnikania a tiež zabezpečiť potrebné finančné, materiálne a ľudské zdroje potrebné na podnikanie
  2. právne- organizačnú stránku- treba si vybrať vhodnú organizačno-právnu formu podniku
  3. ekonomickú stránku- ešte pred vznikom podniku treba zistiť, či bude budúce podnikanie rentabilné (ziskové), ako sa podnik presadí na trhu. Už pri zakladaní podniku musí mať podnikateľ predstavu o výške nákladov spojených s podnikaním.

VZNIK podniku- každý podnik podľa obchodného zákonníka musí byť zapísaný do obchodného registra, čím sa stáva právnickou osobou. Obchodný register- verejný zoznam podnikov, do ktorého sa zapisujú zákonom ustanovené údaje týkajúce sa podnikateľov (deň vzniku podniku, názov, predmet podnikania). Každý podnik má pridelené identifikačné číslo(IČO) a daňové identifikačné číslo(DIČ).

!!! založenie- podpisom spoločenskej zmluvy vznik- zápisom do obchodného registra

– zrušenie a zánik podniku– podnik môže byť zrušený dvoma spôsobmi:

  1. bez likvidácie (ak ide o dobrovoľné zrušenie)
  2. s likvidáciou (nútené zrušenie podniku)- pri likvidácii sa rozpredáva majetok firmy a takto získané peniaze sa použijú na uhradenie záväzkov firmy. Údaje o likvidácii sa zapisujú do obchodného registra. Konkurz sa vyhlasuje na majetok podniku, ktorý nie je schopný uhradiť svoje záväzky. Vyhlásenie konkurzu sa zapisuje do obchodného registra. Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu. Po vyhlásení konkurzu podnik stráca právo nakladať s majetkom a toto právo prechádza na správcu, ktorý je povinný vykonať konkurz.

ZÁNIK: keď sa podnik vymaže z obchodného registra.

– základné právne normy, ktoré upravujú podnikanie: živnostenský zákon, obchodný zákonník, občiansky zákonník, daňové zákony a zákonník prace. ? zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o miestnych poplatkoch ?

podnikateľské subjekty: – fyzická osoba- živnostník- ľudia ako prirodzení nositelia práv a povinností. Spôsobilosť podnikať získavajú dovŕšením 18. rokov. Sú to súkromní podnikatelia, ktorí vystupujú pod vlastným menom.

– právnická osoba- podnikajú pod menom nejakej firmy a musia byť zapísaní v obchodnom registri.

požiadavky na podnikateľa, ktorý chce prevádzkovať živnosť v oblasti ubytovacích a stravovacích služieb:

– všeobecné požiadavky: vek, bezúhonnosť, zodpovednosť za právne úkony

– pred 1. októbrom 2007 bolo potrebné predložiť doklad o VŠ vzdelaní v obore CR alebo inom príbuznom obore a 2 roky praxe, alebo doklad o SŠ vzdelaní s maturitou v obore CR alebo inom príbuznom obore a 5 rokov praxe (pri pohostinských službách 3 r. praxe). Ak nebola prax, bola tu možnosť preskúšania pred živnostenskou komorou.

– od 1. októbra 2007 je platná zmena v živnostenskom zákone, podľa ktorej sa zmenili niektoré poplatky. Teraz musí byť každý predmet podnikania na samostatnom živnostenskom liste (predtým boli všetky predmety podnikania na jednom liste). Od prvého októbra vybavia všetky potrebné náležitosti na živnostenskom úrade („všetko pod jednou strechou“)- výpis z registra trestov, zdrav. poistenie...

Nastala aj zmena v dokazovaní odbornej praxe- netreba dokazovať prax- treba len predložiť doklad o vzdelaní.

– typy živností pre podniky cestovného ruchu:

– živnosti: 1. ohlasovacie- ohlásim a začnem podnikať: – voľné

(na základe živnostenského – remeselné

listu) – viazané

  1. koncesované- koncesná listina; povolenie od štátu (do 60 dní)

– stravovacie služby: ohlasovacia živnosť: 1. voľná- voľný predaj

  1. remeselná- kuchyňa

– ubytovacie služby: 1. bez živnosti: ubytovanie v súkromí (izba, objekt- bez doplnkových služieb)

  1. so živnosťou: ohlasovacia živnosť – voľná- camp, chatová osada, turistická ubytovňa

– viazaná- hotel, penzión, motel, botel

– spoločnosti:

  • živnosť- najrozšírenejšia forma podnikania na Slovensku. Upravuje ju živnostenský zákon; je to sústavne vykonávaná činnosť, na vlastnú zodpovednosť, pod vlastným menom, za účelom dosiahnutia zisku, vykonávaná samostatne. Druhy živností- ohlasovacie (voľné- nevyžadujú vzdelanie, remeselné- vyučenie v obore, viazané- na ďalšiu odbornú skúšku). Z hľadiska predmetu podnikania rozdeľujeme živnosti na: obchodné, výrobné, poskytujúce služby. Zánik živnosti- smrťou FO, zánikom PO, uplynutím doby, rozhodnutím živnostenského úradu alebo súdu.
  • o.s.- zakladajú ju aspoň dve FO alebo PO pod spoločným obchodným menom- spoločenskou zmluvou. Ak sa spoločníci nedohodli inak, všetci sa podieľajú na riadení a zastupovaní spoločnosti a na zisku. Vzniká zápisom do obchodného registra a zaniká vymazaním z obchodného registra. Zrušenie- uplynutím doby, stanovením zákona... Spoločníci ručia za záväzky celým svojím majetkom spoločne a nerozdielne.
  • s.- združuje 2 druhy spoločníkov s rozdielnym právny postavením:
    • komplementári- riadia a zastupujú spoločnosť, zisk si rozdeľujú rovnakým dielom, ručia za záväzky celým majetkom.
    • komanditisti- kontrolujú činnosť podniku, majú právo nahliadať do všetkých účtovných kníh. Podiel na zisku si rozdeľujú podľa výšky svojho vkladu. Za záväzky spoločnosti ručia len do výšky vkladu.
  • r.o- založiť ju môže 1- 50 spoločníkov, pričom výška základného imania- t.j. hodnota majetku pri založení spoločnosti musí byť aspoň 200 000. Vklad jedného spoločníka pritom musí byť minimálne 30 000. Vklad do podnikania môže mať peňažnú aj nepeňažnú formu. Vznik- zapísaním do obchodného registra, zánik- vymazaním z obchodného registra. Rezervný fond: každý rok 5 – 10%.

Orgány spoločnosti: 1. najvyšším orgánom je- VALNÉ ZHROMAŽDENIE- ktoré riadi a rozhoduje o spoločnosti

  1. kontrolným orgánom je- DOZORNÁ RADA- kontroluje hospodársku činnosť spoločnosti na

základe účtovných dokladov a informuje valné zhromaždenie.

  1. štatutárny orgán- KONATELIA
  • s.- hodnota základného imania je min. 1 mil. korún. Zakladá ju minimálne 1 FO alebo PO- zakladateľskou zmluvou- v ktorej sa okrem všetkých ostatných bežných údajov uvádza aj počet upísaných akcií a ich nominálna hodnota.

Akcia- cenný papier, ktorý je dokladom o kapitálovej účasti v spoločnosti. Z vlastníctva akcií vyplývajú práva a povinnosti,

a to: 1. podieľať sa na riadení spoločnosti

  1. podieľať sa na zisku
  2. podiel na likvidačnom zostatku

Akcionár nie je povinný osobne sa zúčastňovať na podnikateľskej činnosti, za záväzky spoločnosti neručí (spoločnosť

ručí celým majetkom). Akcia má NOMINÁLNU HODNOTU (hodnota , ktorá je uvedená na akcii) TRHOVÚ HODNOTU

(predajná cena akcie na aktuálnom trhu).

Dividenda- podiel na zisku

Tantiéma- odmena, ktorú dostávajú členovia predstavenstva a dozornej rady.

Orgány a.s.: 1. vrcholný orgán- VALNÉ ZHROMAŽDENIE- zhromaždenie všetkých akcionárov; koná sa minimálne 1x

za rok; zvoláva ho predstavenstvo; rozhoduje o všetkých dôležitých skutočnostiach, ktoré sa týkajú a.s.

  1. štatutárny orgán- PREDSTAVENSTVO- riadi činnosť podniku a koná v mene spoločnosti; vedie

účtovníctvo; členov volí a dovoláva valné zhromaždenie; musí mať minimálne 3 členov (2+ 1 predseda).

  1. kontrolný orgán- DOZORNÁ RADA- dohliada na výkon spoločnosti a predstavenstva; má minimálne 3

členov, ktorý nesmú byť členmi viac ako 5 rokov. Člen dozornej rady nemôže byť členom

predstavenstva.

  • družstvo- založiť ho môže 5 FO alebo 2 PO ustanovujúcou schôdzou, kde sa schvália stanovy družstva, určí sa ZI (min. 50 000) a volia sa členovia predstavenstva a kontrolnej rady. Nedeliteľný fond- min. 10% z čistého zisku max 10% zo ZI.

Orgány družstva: 1. vrcholný orgán- ČLENSKÁ SCHODZA- min 1x do roka, o činnosti rozhoduje hlasovaním.

  1. štatutárny orgán- PREDSTAVENSTVO- riadi družstvo a koná v jeho mene
  2. kontrolný orgán- KONTROLNÁ KOMISIA- kontroluje hosp. činnosť predstavenstva.

Družstvá: spotrebné, poľnohospodárske, bytové, výrobné

– ručenie spoločníkov jednotlivých spoločností:

  • o.s.- spoločníci ručia za záväzky celým svojím majetkom spoločne a nerozdielne.
  • s.- komplementári- za záväzky ručia celým svojím majetkom; komanditisti- ručia len do výšky svojho nesplateného vkladu.
  • r.o.- spoločníci ručia za záväzky len do výšky svojho nesplateného vkladu, spoločnosť celým svojím majetkom.
  • s.- spoločnosť ručí celým svojím majetkom, akcionári za záväzky spoločnosti neručia.
  • družstvo- členovia družstva za záväzky neručia, ale družstvo ručí celým svojím majetkom.

– vnútropodnikové písomnosti– väčšie podniky majú rozsiahlejšiu organizačnú štruktúru (divízie a prevádzky, často miestne odlúčené). Vnútropodnikový styk je veľmi čulý a rozmanitý; je obojsmerný preto sa organizácie nezaobídu bez vnútropodnikových písomností.

  • komunikačného charakteru: – príkazy – obežníky, interné oznámenia (bleskový list)

– smernice – pozvánky na poradu

  • dokumentačného charakteru: – zápisnice z porady – cestovné účty

– prezenčné listiny – správy o pracovnej ceste 

  • evidenčného charakteru: – príjemky – výdajky

– zásady správnej štylizácie listov: tvorca listu musí mať jasné, čo ním sleduje, a preto musí dodržiavať zásadu logickosti, správnej štylizácie, jazykovej správnosti, hospodárnosti, jednotnosti a vzornej úpravy.

  • zásada logickosti- každú myšlienku písať od nového odseku. Odporúča sa aj skúseným štylistom napísať si aspoň hlavné časti listu na koncept, potom ho prečítať a opraviť po stránke myšlienkovej, vecnej, jazykovej a pravopisnej a až potom napísať definitívny list. Vyhne sa tak omylom, nedorozumeniam a na nič nezabudne.
  • zásada správnej štylizácie- reč listu musí byť prirodzená, pekná, čistá. Vyjadrovať sa treba stručne, krátkymi vetami. Nepoužívať cudzie slová tam, kde sú zaužívané slovenské výrazy. Treba sa vystríhať vulgárnych výrazov. Text listu môže byť dôrazný, kritický, ale nikdy nie podráždený alebo urážlivý.
  • zásada jazykovej správnosti- tvorca listu má dokonale ovládať jazyk, v ktorom píše. Treba dbať na správnu interpunkciu, lebo nesprávna interpunkcia môže zmeniť zmysel celej vety. Nie je prípustné, aby v písomnostiach boli pravopisné, gramatické a štylistické chyby. Korešpondent má mať vždy poruke Pravidlá slovenského pravopisu.
  • zásada hospodárnosti- obchodný list treba písať len vtedy, ak je to bezpodmienečne nutné. Jeho napísanie stojí veľa času, a tým aj veľa peňazí. Obchodnú korešpondenciu doteraz tvorilo veľa pracovníkov. V budúcnosti referenti pomocou počítača zostavia list a dajú ho vytlačiť (stavebnícka korešpondencia). Prax uvádza, že mnohé časti listu sa opakujú. takéto štandardné frázy sa môžu nahrať do pamäte počítača. Pri tvorbe listu sa tieto štandardné frázy vyberú z pamäte pomocou určitých kódov a doplnia meniacimi sa údajmi.
  • zásada jednotnosti- vyžaduje sa dôsledné uplatňovanie normalizácie písomností, názvoslovia a kancelárskeho nábytku.
  • zásada vzornej úpravy- každý list je vizitkou pisateľa. Nesmie obsahovať preklepy alebo viditeľné opravy chýb. List má byť napísaný na čistom a nepoškodenom papieri kvalitnou farbiacou páskou písacieho stroja alebo tlačiarne počítača, alebo má byť kvalitne vyhotovenou kópiou.

-úpravu obchodných a úradných listov: u nás jednotne predpisuje slovenská technická norma a to STN 01 6910 – Pravidlá písania a úpravy písomností. Ďalšou normou je aj STN 88 6101 – Predtlač listových papierov na úradné a obchodné listy, ktorá predpisuje formáty listových papierov.

Na úradné a obchodné listy sa používa formát A4. Formát 1/3 A4 sa používa ako sprievodka k hromadne zasielaným písomnostiam.

podľa uvedenej normy môžeme úradný a obchodný list formátu A4 rozdeliť na tieto časti:

  • záhlavie- tu sa uvádza adresa odosielateľa (obsahuje presný názov organizácie, právnu formu, ulicu a číslo, PČS a názov dodávacej pošty)
  • adresové pásmo- adresa prijímateľa (označenie prijímateľa, miesto dodania, prepravné údaje)
  • odvolávacie údaje (Váš list číslo/ zo dňa; Naše číslo; Vybavuje/ linka; Miesto odoslania a dátum)
  • VEC- dva riadky vynechať pod odvolávacími údajmi- text VECi sa počiarkuje
  • text listu- píšeme ho po vynechaní dvoch riadkov od VECi. Logicky ucelené časti sa píšu do samostatných odsekov, oddeľujú sa prázdnym riadkom , zarážkou (5 úderov). Text sa píše riadkovaním 1,5. Túto časť listu môžeme rozdeliť na: – oslovenie

– text listu

– pozdrav

  • zakončenie listu (prílohy, rozdeľovník, pečiatka, podpisy, meno a funkcia)
  • doplňujúce údaje (telefón, fax, bankové spojenie, IČO a pod.)
Dodatočný učebný materiál si môžeš pozrieť v dokumente PDF kliknutím na nasledujúci odkaz:
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Maturitné témy z odborných predmetov



Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.