Význam vidieckeho cestovného ruchu pre rozvoj regiónov

Význam vidieckeho cestovného ruchu pre rozvoj regiónov

- vidiecky CR- jedna z foriem CR (rekreačný, kultúrno-poznávací, kúpeľno-liečebný, športovo-turistický, vidiecky, mestský, osobitné formy- KCR...).

- pod vidieckou turistikou rozumieme rekreačné činnosti, využívanie voľného času na vidieku s možnosťou ubytovania v rodinách, vo vidieckych domoch alebo účelových ubytovacích zariadeniach. Návrat človeka k prírode, k činnostiam, ktoré uspokojujú základné potreby na živobytie.

- agroturistika- chápeme ju ako užšiu formu vidieckej turistiky, pri ktorej dochádza k využitiu poľnohospodárskych podmienok a potenciálu agrárneho sektora pre potreby CR. Do agroturistiky môžeme zapojiť všetky činnosti, ktoré môže poľnohospodársky subjekt ponúknuť turistom (rúbanie dreva, starostlivosť o domáce zvieratá, hrabanie, jazda na koni...).

- prínosy / význam VCR:

• pre účastníkov CR: snaha prežiť dovolenku v netradičnom prostredí; návrat ku zvykom, tradíciám, k prírode. Snaha o zdravý životný štýl (príroda, čistý vzduch, zdravé potraviny)
• ekonomické prínosy: - tvorba nových pracovných miest

- rozvoj malého a stredného podnikania

- predaj vlastných produktov agropodnikateľov

- zvýšenie alternatívnych zdrojov príjmov

- zlepšenie infraštruktúry v zaostalých regiónoch

- zvýšenie daňových príjmov (v obci, regióne, štáte)

- rozširovanie CK, zvýšenie príjmov poisťovní

- zvýšenie HDP

• sociálne prínosy: - kultúrna výmena

- zvýšenie kultúrnej identity

- obmedzenie migrácie ľudí

- zachovanie miestnej identity a kultúrnej kontinuity

- oživenie kultúrno-historických, folklórnych a remeselných tradícií v regióne.

- rozvoj VCR sa rieši v súlade s rozvojom CR na Slovensku v rámci prijatých opatrení, ktoré sú prijaté na roky 2007 – 2013. Financovanie týchto opatrení je v kompetencii ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja.

- základné ciele agroturistiky na SR- hlavným cieľom je zlepšiť ekonomické príležitosti a sociálne podmienky vidieckeho obyvateľstva a tak zabezpečiť stabilizáciu na vidieku.

- služby VCR: - ubytovacie - stravovacie - doplnkové

- ubytovacie služby: - ubytovacie zariadenia vo VCR sú charakteristické menšou ubytovacou kapacitou (chata zrub, chalupa, farma, poľnohospodárska usadlosť), obyčajne do 10 lôžok. Nachádzajú sa v obci alebo sú rozptýlené po jej okolí. Musia spĺňať určitý štandard, ktorý stanovuje vyhláška MH 419 / 2001. Najčastejšie ide o ubytovanie v súkromí (izby, objekt, ktorého triedy sú od * do ***).

Prevádzkovateľ ubytovacie služby môže poskytovať: a, bez živnostenského oprávnenia (ak poskytuje len ubytovacie služby)

b, bez živnostenského oprávnenia ale v spolupráci so sprostredkovateľom, ktorý

má živnosť na prevádzku príslušných služieb (CK, cestovná agentúra). Úlohou

sprostredkovateľa je zabezpečiť klientelu a propagovať služby.

c, so živnosťou

Poskytovateľ služieb musí hosťa oboznámiť s ubytovaním- ukázať mu ubytovacie priestory, poučiť ho čo a ako môže používať, čo má k dispozícii. Musí zaznamenať nevyhnutné údaje o hosťovi do domovej knihy (minimálna evidencia). Vo vstupnom priestore môže byť na viditeľnom mieste ubytovací poriadok a cenník služieb.

- stravovacie služby: účastník očakáva zmeny aj v stravovaní, očakáva najmä rôzne regionálne špeciality. Stravovacie služby zahŕňajú základné stravovanie, doplnkové stravovanie a občerstvenie, ale aj spoločensko-zábavné služby. Možnosti poskytovania týchto služieb sú: - hosť si jedlo pripravuje sám, má k dispozícii samostatnú kuchynku

- stravuje sa v miestnych verejných odbytových strediskách

- je možnosť stravovať sa aj s ubytovateľmi

V rámci stravovacích služieb je možnosť ponúkať aj produkty vlastnej výroby. Súčasťou ponuky sú:

• výrobky salašníctva (ovčie syry, oštiepky, parenice, žinčica...)
• zabíjačkové špeciality
• domáce pripravené jedlá (chlieb, koláče)
• divina (z poľovačky- zajace...)
• ryby (vlastné rybníky)
• huby (zavárané, sušené)
• lesné plody ( zaváraniny, džemy)
• víno (ochutnávky, vinobranie)
• husacia hody

- doplnkové služby vo VCR: - podľa prieskumov turisti majú v rámci agroturistiky záujem o vykonávanie nasledovných prác:

• zber lesných plodov + možnosti konzervovania
• zber liečivých rastlín + ich sušenie
• rybolov
• poľovníctvo
• jazda na koni + starostlivosť o ne
• ovčiarska výroba- spracovanie mlieka, syra
• zber ovocia a zeleniny
• vinohradnícka výroba + ochutnávka vína
• remeselné činnosti (šindliarstvo- Or. Lesná, kováčstvo- Zázrivá, tkanie kobercov- Malatiná, čipkárstvo...)

- problémy rozvoja VCR: s rozvojom a rozširovaním vidieckej turistiky súvisia aj rôzne problémy:

1. nedostatok financií na obnovu, rekonštrukciu a vybavenie nehnuteľností vhodných na využitie vo VCR
2. nedostatočná propagácia zo strany štátu- v mnohých obciach chýba aj podpora zo strany vedenia obce; prevláda individualizmus (každý si propaguje svoje zariadenie- nepropaguje služby v okolí)- chýba teda efektívna marketingová činnosť.
3. mnohí podnikatelia pracujú intuitívne bez odbornej prípravy + nedostatočné jazykové znalosti.
4. malé skúsenosti vidieckych obyvateľov s vidieckou turistikou, iné životné návyky, neochota ubytovať cudzích ľudí vo vlastných domoch
5. slabá infraštruktúra vidieka (cesty, kanalizácia)

- lokalita s predpokladmi na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky: Slovensko má mimoriadne dobré podmienky pre VCR. Horské a podhorské oblasti zaberajú vyše 2 mil. hektárov z čoho poľnohospodárske pôdy predstavuje 800 tisíc hektárov. Vidiecky charakter má 80% slovenského územia a žije na ňom 48% obyvateľstva, čím sa radíme na 4 miesto v rámci EÚ (po Grécku, Slovinsku a Rakúsku). Z vyše 2 900 slovenských osád, dedín a miest je 2 500 situovaných do atraktívneho prírodného vidieckeho prostredia, tzn. že na rozvoj VCR sa hodí ktorýkoľvek región SR.

- legislatívne podmienky, ktoré musí splniť záujemca o podnikanie v oblasti vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky­:

môže podnikať: a, bez živnosti- ubytovanie v súkromí

b, so živnosťou- stravovacie služby (remeselná živnosť) alebo ubytovacie služby

samozrejme musí dodržiavať všetky potrebné zákony. Okrem živnostenského zákona je to napr. aj vyhláška o hygiene (532).

- vhodné kategórie ubytovacích zariadení pre vidiecky cestovný ruch a agroturistiku: ubytovanie v súkromí (izba, objekt- chalupa, chata, dom); penzión; chatová osada; hotely (biohotely)

- opatrenia, ktoré obmedzujú negatívne pôsobenie zariadení cestovného ruchu na životné prostredie: výhoda CR- dôležité odvetvie hospodárstva; nevýhoda CR- negatívne vplýva na životné prostredie. Opatrenia:

• výstavba biohotelov
• vyznačenie a budovanie turistických chodníkov a trás
• viac odpadkových košov
• separovanie, reciklácia odpadu
• šetrenie energiami a vodou
• využívanie alternatívnych zdrojov energií
• budovanie kanalizácie, čističiek odpadových vôd

- základné živiny potravín: bielkoviny, tuky, cukry, vitamíny, minerálne látky- sú nevyhnutnou zložkou potravy; dodávajú telu potrebnú energiu, podieľaj sa na stavbe ľudského organizmu a zabezpečujú ochrannú funkciu.

1. bielkoviny- proteíny, sú zložité organické zlúčeniny uhlíka, kyslíka, vodíka a dusíka. Základnou stavebnou zložkou sú aminokyseliny. Aminokyseliny majú veľký vplyv na zmyslové vlastnosti potravín. Reakciou aminokyselín sa menia vonné a chuťové vlastnosti pri príprave jedál. Niektoré aminokyseliny človek nie je schopný v tele vytvoriť, a preto ich musí získavať výhradne z potravín- esenciálne.

Bielkoviny sa nachádzajú v potravinách tak živočíšneho pôvodu ako aj rastlinného pôvodu. V poslednom období sa zdrojom bielkovín pre človeka stávajú aj netradičné zdroje- morské riasy.

Za plnohodnotné bielkoviny považujeme tie, ktoré obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny. Sú nevyhnutné pre väčšinu telesných funkcií, vrátane rastu, zachovania a hojenia buniek. Nadbytok bielkovín preťažuje pečeň a obličky a zvyšuje vylučovanie niektorých minerálnych látok- najmä vápnika.

Trávenie bielkovín začína v žalúdku, kde sa zmiešavajú so žalúdočnou šťavou, ktorá obsahuje pepsín, ktorý pomáha bielkoviny z potravy vylúčiť. Ďalej prebieha v tenkom čreve a odtiaľ do celého tela.

1. tuky- lipidy, sú prírodné zlúčeniny, ktoré obsahujú mastné kyseliny- to sú zlúčeniny s viac ako troma atómami uhlíka. Charakteristickou vlastnosťou je to, že odpudzujú vodu. Zvyšujú energickú hodnotu a dodávajú telu vitamíny A, D, E a K rozpustné v tukoch. Dodávajú telu esenciálne mastné kyseliny, ktoré sú nevyhnutné pre zdravú pokožku a na reguláciu telesných funkcií. Dodávajú jedlu chuť a konzistenciu. Strava s vysokým obsahom tukov však môže viesť k obezite a zvyšovaniu rizika srdcových chorôb a rakoviny.
2. cukry- sacharidy- látky, ktoré obsahujú kyslík, uhlík a sodík. Vznikajú v zelených častiach rastlín, počas fotosyntézy. Sú stálou zložkou všetkých buniek. Poznáme:
   1. monosacharidy- glukóza (ovocie, med, zelenina) a fruktóza (ovocie a strukoviny)
   2. disacharidy- sacharóza (repný cukor- najrozšírenejší disacahrid); laktóza (mliečny cukor); maltóza (sladený cukor- nachádza sa v ovocí, obilninách- jačmeni)
   3. palysacahridy- škrob (rastlinné hľuzy, semená rastlín) a celulóza (dôležitá pre správnu funkciu čriev- k správnym peristaltickým pohybom.
3. vitamíny- ochranné látky; rozpustné vo vode (C, B) a v tukoch (A, D, E, K).

• A: mrkva, paradajka; dôležitý na správnu činnosť zraku
• B1: cereálne výrobky, droždie; pri nedostatku- chudnutie, svalová únava
• B2: mlieko a ml. výrobky, pivo; nedostatok- kožné choroby
• B6: ryby, vajíčka, obilniny; nedostatok- zápalové ochorenia, kŕče
• B12: potrava živočíšneho pôvodu; nedostatok- anémia
• C: ovocie, citróny, jablko, zelenia, kapusta, karfiol, v pečeni; nedostatok- nedostatočná odolnosť voči infekčným chorobám, krvácanie ďasien, vypadávanie zubov.
• D: ryby; správny vývoj kostí
• K: listová zelenina; zrážanlivosť krvi
• E: obilie; účinky na pokožku; nedostatok- svalové zmeny.

1. minerálne látky- sú súčasťou telesných tekutín a enzýmov, ovplyvňujú látkovú výmenu (draslík, železo, vápnik, jód, fosfor, horčík.

- energetická hodnota: je vyjadrená v kJ (kilo Jouloch); vyjadruje koľko energie organizmus získa z potraviny pri látkovej premene. Najvyššiu energetickú hodnotu majú sacharidy (cukry)- teda potraviny s vyšším obsahom cukrov, ale aj tukov (slanina...)

- biologická hodnota: vyjadruje koľko základných živým obsahuje potravina na 1 mernú jednotku (gr.). V mnohých potravinách sa dá biologická hodnota upraviť- zvýšiť. Prirodzené zvýšenie- doplnením pokrmu zeleninou, ovocím, šalátmi. Umelé zvýšenie- vitaminizácia potravín- mlieko, maslo (umelo pridané vitamíny); tepelnou úpravou- vhodným výberom (na pare...).

- technologické postupy využívané pri príprave pokrmov: patrí tu: varenie, pečenie, dusenie, zahusťovanie, gratinovanie, pečenie na ražni a na rošte, vyprážanie.

•  varenie- tepelná úprava potravín pôsobením tepla, ktoré pôsobí na potraviny prostredníctvom tekutiny (pivo, voda) alebo vodnej pary pri 100 C.
•  dusenie- tepelná úprava potravín, pri ktorej pôsobíme v uzavretej nádobe parou minimálneho množstva tekutiny a tuku. Teplota nemá presahovať 100 C, prikrývky majú dobre doliehať, aby sa nám odparilo len min. množstvo tekutín:
•  zahusťovanie- dohotovovanie a konečná úprava pokrmov. Pri hodnotení a degustácii sledujeme chuť, jemnosť, hladkosť, konzistenciu, farbu, konzistenciu, farbu, krájanie a celkový vzhľad pokrmu. Zahusťovanie pokrmov: zápražka, suchá zápražka, zaprášenie múkou, zátrepka...
•  pečenie- tepelná úprava potravín, pri ktorej teplo priamo pôsobí na potravinu prostredníctvom vyžarovania infračervených lúčov, prostredníctvom rozohriatej nádoby a tuku. Je potrebná vyššia teplota ako na dusenie ( 180 C). Pri pečení sa bielkoviny zrážajú, voda sa odparuje, tvorí sa ochranná kôra, ktorá zabraňuje unikaniu cenných látok.
•  gratinovanie- zapekanie- niektoré druhy tepelne upravovaných pokrmov zo zeleniny, z cestovín, mäsa, rýb alebo múčnikov. Viažeme ich prísadou hustejšej bešamelovej omáčky alebo nastrúhaného tvrdého syra.
•  pečenie na ražni- tepelný zdroj pôsobí priamo na pokrm, Takto pripravujeme viacero porcií mäsa naraz. Pôvodný zdroj tepla je ohnisko. Ražeň sa otáča ručne alebo elektromotorom priamo nad ohniskom.
•  pečenie na rošte- tepelná úprava priamo nad zdrojom tepla. Na rošte sa pripravuje najmä hydina, ryby, rebierka, bifteky, rezne a pod. Pred dopečením a aj počas pečenia polievame potraviny olejom.
•  vyprážanie- je tepelná úprava potravín, pôsobením tepla privádzaného k potravinám prostredníctvom tuku, rozohriateho na teplotu 160 – 180 C. Pri vyprážaní sa na povrchu rýchlo tvorí kôra, ktorá zabraňuje unikaniu látok. Pri vyprážaní používame obaly- troj-obal, cestíčko.

Agroturistika na Orave:

• Agrohototel- Novoť- bazén sauna, stolný tenis, jazda na koni, salašníctvo.
• Agrodružstvo „Húšť“- Dlhá nad Oravou- jazdecký areál, detské ihrisko, cykloturistika.
• Racibor- agroturistický penzión- Oravský Podzámok- jazdy na koni, lyžovanie.
• Salaš Rabčice- ubytovanie na salaši, starostlivosť o hospodárstvo, opekanie jahniat, drevorezba, jazda na koni.
• Western penzión- Ružomberok (squash, bowling, jazda na koni)
• Ranč u Edyho- Oravská Priehrada
• Penziń agroturistika na Orave- Zázrivá
• Agroturistika u Ondreja- Zázrivá (jazda na koni, hubárčenie, zber lesných plodovˇ).
• Agroturistika BORONČO- Zázrivá- jazda na koni, koči, záhradné posedenia, turistika.
• Oravská koliba- Vasiľov- gazdovské práce, práce s hosp. zvieratami, rybolov, zber lesných plodov a húb, posedenie pri opekaní.