Základné ekonomické kategórie a pojmy

Základné ekonomické kategórie a pojmy

• ekonómia a ekonomika,
• makro- a mikroekonómia,
• potreba, členenie potrieb,
• statok, členenie statkov,
• spotreba,
• deľba práce,
• výroba,
• výrobné faktory,
• tovar,
• peniaze,
• funkcie peňazí,
• vývoj peňazí

Ekonómia a ekonomika

Ekonómia

Pojem ekonómia pochádza z gréckeho slova oikonomia (oikos = dom, nomos = zákon). Voľne ho môžeme preložiť ako vedenie domácnosti, hospodárstva.

Ekonómiu definujeme ako spoločenskú vedu, ktorá skúma ako jednotlivec či spoločnosť rozhodujú o použití zdrojov (nerastné suroviny, pôda, práca) na výrobu a spotrebu tovarov a služieb potrebných na uspokojovanie ľudských potrieb. Ekonómia analyzuje spôsob čo najlepšieho uspokojenia potrieb človeka. Je to veda otvorená, čiže čerpá poznatky z ostatných vied a spolupracuje s nimi. (matematika, informatika, štatistika)

Ekonómia sa podľa rozsahu skúmania delí na mikroekonómiu a makroekonómiu.

Mikroekonómia skúma správanie jednotlivých podnikov a domácností, ktoré sú navzájom prepojené. (všíma si napríklad rozhodovanie podnikov o tom, čo budú vyrábať, akú stanovia cenu na svoje výrobky, rozhodovanie spotrebiteľov, aké výrobky na trhu kúpia, v akom množstve, za akú cenu a pod.)

Makroekonómia sa zaoberá ekonomikou ako celkom, čiže skúma celé národné hospodárstvo a vysvetľuje mechanizmus jeho fungovania (všíma si napr. celkovú nezamestnanosť v krajine, celkový vývoz a dovoz tovarov, celkový dosiahnutý výkon v krajine a pod.)

Ekonomika

Pojem ekonomika má viaceré významy.

1. Chápeme ju ako oblasť alebo územie, kde prebieha hospodársky proces (ekonomika domácnosti, ekonomika podniku, ekonomika krajiny).
2. Chápeme ju ako činnosti, ktoré prebiehajú v hospodárstve (zásobovanie, výroba, predaj a i.).

POTREBY A DRUHY POTRIEB

Základnou podmienkou existencie každého človeka je uspokojovanie potrieb. V bežnom živote má každý človek množstvo rozmanitých potrieb. Sú to potreby každodenné, alebo občasné. Človek potrebuje jesť, piť, má potrebu uznania, lásky, pokoja, oddychu, bývania, pohodlia, cestovania, potrebu kúpiť si niečo pekné a pod. Všetky tieto stavy majú spoločné to, že nám buď niečo chýba alebo niečoho máme príliš veľa.

ĽUDSKÁ POTREBA je vlastne určitý pocit nedostatku, ktorý sa človek usiluje odstrániť, teda uspokojiť.

Ľudské potreby sú rozmanité a môžeme ich členiť z rôznych hľadísk:

1. podľa významu pre život človeka:

• základné (primárne) – sú životne nevyhnutné - ich uspokojovanie je podmienkou existencie človeka. Patria sem hygienické potreby, potreby stravovania, bývania, odievania a pod.
• vyššie (sekundárne)kultúrne (divadlo, kino...) luxusné potreby (auto, značkové oblečenie)

– ich uspokojovanie nie je podmienkou existencie človeka, bez ich uspokojovania na človek zaobíde, ale potrebuje ich na svoj ďalší rozvoj. Vyplývajú z určitého životného štýlu, a spoločenského postavenia človeka. Patrí tu napr. návšteva kina, divadla, nákup módneho či luxusného tovaru, cestovania a pod.

1. podľa počtu ľudí, ktorých sa týkajú:
2. individuálne – ide o potreby konkrétnych jednotlivcov (šport, PC...)
3. kolektívne – sú to potreby určitého počtu ľudí, napr. potreby obyvateľov mesta mať pešiu zónu, alebo mať kruhový objazd, kino, divadlo a pod.

1. podľa charakteru potrieb:

• hmotné /materiálne potreby/ - (odievanie sa) sú to potreby vlastniť a užívať veci materiálneho charakteru, napríklad bývať v peknom dome, vlastniť rýchle auto, notebook, obliekať si pekné módne šaty a pod. Tieto potreby sa uspokojujú na základe výsledkov hospodárskej činnosti.
• nehmotné /nemateriálne potreby/ – duševné (potreba vzdelávania) – sociálne (potreba lásky, priateľstva)

S rozvojom ľudskej spoločnosti rastie aj počet a rozmanitosť ľudských potrieb. Niektoré zanikajú, mnohé iné zasa vznikajú. Možno povedať, že ľudské potreby sú neohraničené. Len čo uspokojíme jednu z nich, objaví sa nová, ktorá nás poháňa dopredu. Z toho hľadiska je zaujímavý názor A. Maslowa, ktorý vypracoval teóriu „hierarchie potrieb“. Podľa tejto teórie potreby nie sú navzájom rovnocenné, ale dá sa určiť poradie, v akom musia byť postupne uspokojované. Maslow hovorí o piatich základných skupinách potrieb, ktoré sa dajú prehľadne znázorniť v podobe pyramídy. Potreby na jej spodku treba uspokojiť ako prvé a naopak potreby na vrchole pyramídy sa uspokojujú až keď sú uspokojené všetky ostatné potreby.

Obr. Základné skupiny potrieb podľa pyramídy A. Maslowa

STATOK A DRUHY STATKOV

Ľudské potreby sú teda neohraničené, ale ohraničené sú však možnosti ich uspokojovania. Uspokojovanie potrieb závisí najmä od:

• dostatku prostriedkov na ich uspokojovanie
• poradia dôležitosti ich uspokojovania.

Spoločnosť uspokojuje ľudské potreby prostredníctvom statkov a služieb.

Statky sú veci, ktoré slúžia na uspokojovanie potrieb človeka. Statky môžu byť výsledkom prírodných procesov /napr. uhlie, voda/ alebo výsledkom výroby /napr. stroje potraviny, obuv, autá/. Vyrobeným statkom hovoríme výrobky, ale ak sa nejaký statok kupuje a predáva, stáva sa tovarom.

Členenie statkov

1. podľa dostupnosti alebo množstva, v akom sa statky vyskytujú:

• voľné statky – sú tie, ktoré sa nachádzajú v prírode a sú prístupné každému bez toho, aby sme ich kupovali či predávali. Nie sú výsledkom výrobnej činnosti, sú to dary prírody. Sú to napríklad voda, vzduch, slnečné žiarenie, lesné plody a pod. V súčasnosti je však potrebné dbať o životné prostredie, pretože jeho neustále poškodzovanie vedie k tomu, že aj voľné statky sa čoskoro stanú vzácnymi.
• vzácne statky /ekonomické/ - statky, ktoré vznikajú výrobnou činnosťou. Sú v obmedzenom množstve, pretože nedostatok výrobných zdrojov neumožňuje vyrábať všetko, čo by ľudia chceli.

1. podľa účelu použitia

• spotrebné statky – uspokojujú potreby ľudí priamo, napr., potraviny, šatstvo, rádio, televízor a pod. Teda bezprostredne slúžia na uspokojovanie potrieb ľudí.
• kapitálovéstatky /investičné alebo výrobné/ - uspokojujú potreby ľudí nepriamo. Znamená to, že prostredníctvom nich sa vyrábajú spotrebné statky /napr. zariadenie na výrobu auta, stroje na výrobu látok a pod./.

Za určitých okolností môže ten istý druh statku vystupovať raz ako kapitálový a inokedy ako spotrebný statok , napríklad auto na podnikanie a auto v rodine na osobné účely.

Služby také činnosti, ktoré uspokojujú ľudské potreby svojím vlastným priebehom. Môžeme ich členiť na:

• vecné služby – ktoré súvisia s opravou a údržbou vecí /obuvi, televízora a pod./, so zabezpečovaním čistoty a hygieny /práčovne, čistiarne/ a s presunom osôb a tovaru /osobná a nákladná doprava/
• osobné služby – uspokojujú potreby ľudí priamo bez sprostredkovania pomocou vecí. Patria sem služby školstva, zdravotníctva, kultúry, rekreačné služby, holičstvo, kaderníctvo a pod.

DEĽBA PRÁCE

DEĽBA PRÁCE je proces rozdelenia práce medzi jednotlivcov alebo skupiny ľudí.

Historické formy deľby práce:

1. Prirodzená DP (na fyziologickom základe)

V historickom vývoji spoločnosti si ľudia rozdeľovali prácu podľa osobných (prirodzených) predpokladov a postupne sa na fyziologickom základe vyčlenili tzv. typické mužské a ženské práce. Muži sa venovali lovu, ťažbe surovín, práci na poli či v lese. K typickým ženským prácam patrila starostlivosť o deti, varenie, šitie a pod.

1. Spoločenská DP (na spoločensko-hospodárskom základe)

Neskôr nastáva deľba práce na spoločensko-hospodárskom základe. Ľudia vykonávajú konkrétne spoločensky užitočné druhy prác a postupne sa začínajú špecializovať len na niektoré práce, na ktoré majú najlepšie predpoklady a zručnosti.

Môžeme hovoriť o troch veľkých spoločenských deľbách práce:

1. Spoločenská deľba práce – v dôsledku rýchleho rozvoja ľudskej spoločnosti sa poľnohospodárstvo oddelilo od pastierstva

1. Spoločenská deľba práce – rozvoj poľnohospodárstva a pastierstva viedlo k potrebe vzniku ďalších činností.

III. Spoločenská deľba práce – v tretej fáze došlo k oddeleniu obchodu od ostatných hospodárskych činností

Súčasné formy deľby práce:

1. Vnútropodniková – vo vnútri podniku sa jednotlivé úlohy rozčleňujú na čiastkové pracovné úlohy, ktoré vykonávajú jednotlivé útvary a jednotlivý zamestnanci

1. Medzipodniková- každý podnik sa špecializuje na výrobu určitých statkov alebo poskytovanie určitých služieb. Medzipodniková PD sa môže uskutočňovať

• v rámci jedného odvetvia (vnútroodvetvová) napr. v rámci priemyslu (strojársky, chemický...)
• medzi rôznymi odvetviami (medziodvetvová) napr. poľnohospodárstvo a spracovateľský priemysel

1. Národná – DP prebieha len v rámci jedného štátu, t.j. na národnej úrovni

1. Medzinárodná – uskutočňuje sa medzi jednotlivými krajinami.

Špecializácia – je zameranie ľudí alebo podnikov na určitý druh práce

Kooperácia – je spolupráca niekoľkých osôb alebo skupín zameraná na dosiahnutie rovnakého cieľa

VÝROBA a výrobné faktory

VÝROBA = je cieľavedomá činnosť človeka, pri ktorej sa pretvárajú výrobné vstupy na výrobné výstupy.

vstupy výroba výstupy

I N P U T YO U T P U T Y

 Na zabezpečenie výroby sú potrebné 3 zákl. výrobné faktory:

1. Pôda a PRÍRODNÉ ZDROJE= predstavuje všetko, čo človek získava z prírody a využíva sa pri výrobe.

1. PRÁCA = je cieľavedomá ľudská činnosť zameraná na výrobu tovarov a služieb. Jej nositeľom je človek so svojimi duševnými a fyzickými schopnosťami a talentom. Množstvo práce závisí od počtu osôb schopných a ochotných pracovať. Kvalitu práce určuje vzdelanie a kvalifikácia ľudí. ekon. prínos práce spočíva v jej produktivite. 

1. KAPITÁL = je druhotným VF, sú to tie statky, ktoré slúžia na výrobu ďalších statkov a služieb

- poznáme:

1. a) finančný – peniaze a cenné papiere
2. fyzický - budovy, autá
3. b) 1. fixný - (stroje a zariadenia)
4. variabilný - neustále mení svoju formu (zásoby)
5. c) 1. vlastný
6. cudzí

Jednotlivé faktory prinášajú rôzne príjmy (dôchodky):

Práca – mzda

Pôda, prírodné zdroje – renta, zisk

Kapitál – úrok, zisk

TOVAR

Výrobok je hmotný statok, ktorý je výsledkom výroby. Je určený na vlastnú spotrebu v podniku alebo na ďalšie použitie vo výrobe.

Tovar – sú všetky statky alebo služby, ktoré sú určené na predaj

Úžitková hodnota tovaru – vyjadruje užitočnosť, t.j. schopnosť uspokojiť ľudské potreby.

Hodnota tovaru (cena) – predstavuje množstvo vynaloženej práce na výrobu výrobku za daných spoločenských podmienok.

Peniaze a ich vývoj, funkcie peňazí

Vznik peňazí súvisí s rozvojom deľby práce, tovarovej výroby a výmeny. Kým nadobudli peniaze súčasnú podobu prešli určitým vývojom: 

1. Naturálna výmena (tzv. barter)

Išlo o výmenu jedného tovaru za iný tovar, napríklad výmena motyky za rýľ.

1. Tovarové peniaze

Išlo o prvú formu peňazí, kde funkciu peňazí plnili jeden, dva či tri tovary, za ktoré sa vymieňali všetky ostatné tovary a služby. Najčastejšie išlo o vzácny tovar ako kožušiny plátno, dobytok či soľ. Na našom území to bolo plátno a od toho je odvodené aj slovo platiť. Takéto platidlá však samozrejme mali svoje nevýhody. Nedali sa rozmieňať, len veľmi ťažko sa skladovali a mali obmedzenú trvanlivosť. Najmä preto sa do pozornosti dostali drahé kovy ako zlato a striebro.

1. Drahé kovy

Predstavujú ďalšiu formu peňazí. Spravidla teda išlo o zlato a striebro. Tie sa pre svoju trvanlivosť, ľahkú deliteľnosť, skladovateľnosť a vysokú hodnotu v malom množstve postupne stali všeobecne platným výmenným prostriedkom.

Môžeme tu rozlíšiť 2 obdobia:

1. bimetalizmus – ako platobný prostriedok súčasne pôsobili 2 kovy – striebro i zlato
2. monometalizmus – ako platobný prostriedok sa využíval 1 kov a to buď striebro (prevažovalo do začiatku 19. storočia) alebo zlato.

1. Papierové peniaze

Predstavujú ďalší stupeň vo vývoji peňazí. Vznikli ako symboly – náhrada zlata v obehu. Najskôr mohli súčasne fungovať zlaté aj papierové peniaze. Neskôr zlato úplne nahradili papierové peniaze – bankovky.

SÚČASNÉ FORMY PEŇAZÍ

V súčasnosti sa v každej modernej ekonomike vyskytujú 3 základné formy peňazí:

1. papierové peniaze – bankovky. V každej krajine ich emintuje – vydáva len centrálna (ceduľová alebo emisná) banka. U Nás je to Národná banka Slovenska (NBS). Ide o hotovostné peniaze.
2. drobné mince – podobne ako bankovky predstavujú hotovostné platidlo
3. depozitné – bankové peniaze - ide o bezhotovostné peniaze. Sú to vklady v bankách, ktoré možno kedykoľvek použiť na platby z účtu na účet (bezhotovostné platby) alebo ich výber v hotovosti.

FUNKCIE PEŇAZÍ

1. sú prostriedkom výmeny – peniazmi platíme, umožňujú a uľahčujú výmenu tovarov a služieb.
2. sú zúčtovacou jednotkou – peniazmi vyjadrujeme ceny ostatných tovarov.
3. sú nositeľom hodnôt – peniaze sporíme a používame na nákup tovarov v budúcnosti.