Manažment

MANAŽMENT

• podstata manažmentu,
• vývoj manažmentu,
• klasický manažment,
• neoklasický manažment,
• moderné smery manažmentu – americký, japonský a európsky manažment

Podstata manažmentu

Pojem manažment pochádza z anglického slova management, čo znamená riadiť, viesť vládnuť. Chápeme tým naplánovanie, zorganizovanie a kontrolu činnosti tak, aby prebiehali podľa našich predstáv.

Pojem manažment sa pôvodne definoval ako „umenie riadiť podnikovú činnosť“. Vnímal sa ako proces, ktorý začína predvídaním, pokračuje organizovaním, prikazovaním a koordinovaním a končí kontrolou. Dominovala tu predstava o dosahovaní výkonu prostredníctvom iných ľudí. Neskôr sa manažment chápe hlavne ako „umenie dosiahnuť vytýčené ciele podniku“. Do popredia sa dostávajú otázky definovania cieľov a hľadanie metód a prístupov, ako vytýčené ciele dosiahnuť. V rámci manažmentu sa začali rozvíjať a zdokonaľovať činnosti, ktoré manažéri vykonávajú – plánovanie, rozhodovanie, organizovanie, vedenie ľudí a ich motivácia, ale tiež vytváranie a zdokonaľovanie informačných a kontrolných systémov manažmentu.

Manažment v súčasnosti vystupuje v troch podobách:

1. manažment ako proces riadenia podniku (funkčná podoba) - dôraz sa klade na prístupy, metódy a techniky, ktoré sa používajú v riadení podniku,
2. manažment ako riadiaci aparát – manažéri podniku (inštitucionálna podoba) - ide o vykonávateľov riadiaceho procesu.
3. manažment ako vedná disciplína

Veda o manažmente je spoločenská veda, založená na vedeckom výskume riadenia, teda manažmentu, ktorá sa rozvinula z potreby skúmať prácu a zefektívňovať pracovné procesy až do súčasného stavu vedeckého výskumu a tvorby vedeckých teórií o organizácii práce a riadení organizácií.

Historický vývoj manažmentu

Klasická škola

Obdobie po priemyselnej revolúcií je označované na obdobie klasického manažmentu. Je charakteristické mechanickým pohľadom na človeka. Podceňovala sa zvláštna úloha človeka. Úloha človeka sa skôr chápala na úrovni úlohy stroja, materiálov, či výrobkov. Obdobie klasického manažmentu je spojené s osobnosťami ako F.W. Taylor, H. Fayol, M. Weber a H. Ford.

Obr. zdroj: J. Papula, E. Papulová: Manažment pre OA

VEDECKÉ RIADENIE

• ½ 19.st. – predstaviteľ Taylor, ktorý pracoval vo výrobnom podniku – z pozície robotníka sa prepracoval až na popredné miesta v hierarchii podniku – zaoberal sa výrobným procesom, ktorý sledoval

Taylorov vedecký prístup sa zakladal na štyroch základných princípoch:

1. vytvoriť vedecky podložený postup pre každú prácu – výrobný proces odporúčal rozčleniť na jednotlivé operácie, každú operáciu na menšie úkony a úkony robotníka na pohyby. Podľa neho sa robotníci mali špecializovať len na jeden úkon alebo niekoľko operácií. Zaviedol časové štúdie prác, kde pomocou stopiek zisťoval čas trvania jednotlivých pohybov, úkonov a operácií a to podľa výkonu najlepších robotníkov. Takto zistený čas sa stal základom pre stanovenie noriem pracovného výkonu a odmeňovanie robotníkov. Viazanie odmeňovania na plnenie výkonových noriem sa tak stalo základov tzv. úkolového odmeňovania.
2. odborne vybrať a vyškoliť robotníkov pre danú prácu – zdôrazňoval potrebu vybrať vhodných ľudí pre danú prácu a následne ich vyškoliť, aby prácu vykonávali čo najlepšie. 
3. zabezpečiť spoluprácu medzi vedúcimi a robotníkmi – spolupráca bola potrebná na zabezpečenie koordinácie prác a vykonávanie podľa stanovených postupov.
4. rozdeliť zodpovednosť medzi vedúcich a robotníkov – určiť práce, ktoré budú zabezpečovať vedúci a za ostatné práce nesú zodpovednosť robotníci.

TEÓRIA ADMINISTRATÍVNEHO RIADENA

predstaviteľ Fayol (fancúz), manažér podniku – a zaoberala sa otázkami riadenia podniku,

hlavné zásady:

• deľba práce,
• autorita a zodpovednosť,
• disciplína,
• jednotné riadenia a prikazovanie,
• podriadenosť čiastkových záujmov celku,

V tejto súvislosti vymedzil päť základných funkcií riadenia:

• predvídanie – stanovenie cieľov a postupov, ako tieto dosiahnuť,
• organizovanie – zabezpečenie hmotných a ľudských zdrojov, vytváranie podmienok pre vykonávanie plánovaných činností,
• prikazovanie – prideľovanie úloh a inštrukcií podriadeným pracovníkom,
• koordinovanie – zosúlaďovanie činností pracovníkov,
• kontrola – overovanie plánu so skutočnými výsledkami a návrhy opatrení v prípade zistených rozdielov.

TEÓRIA BYROKRATICKÉHO RIADENIA

- jej tvorca Max Weber (nemecký sociológ)

Byrokracia sa v tomto prípade chápe ako systém pevných noriem, pravidiel a povinností.

Weber stanovil tieto princípy byrokratického riadenia:

1. Deľba práce je základom organizácie.
2. Je potrebné presne definovať práva a povinnosti každého pracovníka.
3. V každej organizácií musí pôsobiť sústava pravidiel ako sú normy, opisy činnosti a inštrukcie ako pracovať.
4. Práca je služba, pri ktorej treba dodržiavať presne vymedzené pravidlá.
5. Vedúci pracovník je povinný vytvárať podmienky disciplíny, stability a fungovania byrokratickej organizácie a zabezpečiť jej efektívnosť.

Vzťahy v organizácii delíme:

Napríklad:

FORDOV MODEL RIADENIA

Henry Ford zakladateľ spoločnosti Ford, sa na trhu presadil vyrábaním jediného normalizovaného výrobku v dlhom časovom období (19 rokov). Vyrábal jednoduchý, univerzálny a cenovo dostupný automobil – legendárny model T. Prvý automobil bol vyrobený v roku 1908 a posledný s poradovým číslom 15 miliónov bol vyrobený v roku 1927.

Sústredenie výroby na jeden vzor auta si vyžiadalo novúorganizáciu výroby. Vyrábanie veľkého množstva kusov súčiastok a častí automobilu si vyžiadalo špeciálny nový typ organizácie výroby, ktorou bola hromadná výroba.

Zavádzanie hromadnej výroby umožňovalo rozčleniť pracovnú operáciu na najjednoduchšie úkony, a tým aj špecializáciu strojov aj robotníkov na jeden, prípadne niekoľko týchto úkonov. Takto bolo možné maximálne využiť stroje, ale aj pracovníkov na stále sa opakujúce pracovné operácie.

Ford venoval pozornosť aj doprave materiálu od jedného pracovného miesta k druhému. Ako prvý začal uplatňovať zásadu, že materiál musí prichádzať k robotníkovi, nie naopak. Dopravu medzi operáciami zabezpečil vo forme dopravného pásu, koľajníc alebo ťahacích reťazí. Zaviedol teda aj pásovú výrobu.

Uplatňovanie hromadnej výroby (špecializácia, deľba, normalizácia práce) priniesli Fordovi výrazné zníženie nákladov a rast produktivity práce. Tým si vytvoril podmienky na znižovanie cien automobilov a rast miezd svojich zamestnancov.

Negatívnou stránkou jeho modelu riadenia bola monotónnosť práce, spôsobená zavedením hromadnej výroby.

Ford sa stal vzorom pre manažérov mnohých podnikov nielen v USA ale i v Európe. Jeho prístup napodobňoval aj Tomáš Baťa, zakladateľ firmy Baťa.

TEÓRIA MEDZIĽUDSKÝCH VZŤAHOV – Neoklasická škola

Klasická škola manažmentu bola charakteristická mechanickým pohľadom na človeka, skôr podceňovala subjektívny ľudský faktor. To podnietilo vznik teória medziľudských vzťahov. TMV obracia svoju pozornosť na ľudský faktor a sústreďuje sa na psychologicko-sociologickú stránku riadenia. Podrobne sa zaoberá takými problémami ako:

• psychologické motívy správania sa ľudí v pracovnom procese,
• vzťahy v pracovných skupinách,
• problémy konfliktu a spolupráce,
• komunikácia v kolektíve,
• štýl vedenia ľudí.

Medzi hlavných predstaviteľov TMV patrí Elton Mayo, profesor Harvardskej školy, ktorý je autorom knihy Ľudské problémy priemyselnej civilizácie. V tejto knihe dokazuje, že na výsledky práce majú vplyv nielen technické podmienky výrobného procesu ale aj sociálne a psychologické faktory ľudského činiteľa. Odporúča preto manažérom venovať väčšiu pozornosť sociálnym faktorom a zlepšovaniu medziľudských vzťahov na pracovisku a vzťahov v pracovných skupinách.

HLAVNÉ SMERY MODERNÉHO MANAŽMENTU

Teória manažmentu zaznamenala prudký rozvoj po druhej svetovej vojne. Do rozvoja manažmentu sa popri USA zapojili i krajiny Európy a Japonsko. A tak vznikli tieto smery rozvoja manažmentu:

AMERICKÝ MANAŽMENT

V USA sa po 2. sv. vojne rozvinulo niekoľko významných smerov teórie manažmentu. Medzi najdôležitejšie patria:

1. Kvantitatívne prístupy v manažmente

Impulzom bolo využívanie matematiky a nástup počítačovej techniky. Kvantitatívne prístupy zaviedli uplatňovanie operačných analýz a operačného výskumu pri riešení problémov podnikového manažmentu.

Napr.: - optimalizačné modely výroby

• modely zásob
• modely obnovy strojov a zariadení
• štrukturálna analýza (kooperačné vzťahy medzi vnútropodnikovými útvarmi)

1. Integračné prístupy

Nadväzovali na základy položené klasickou teóriou manažmentu, pričom sa snažili o zdokonaľovanie manažmentu ako celku. Najuplatňovanejšími prístupmi boli:

• systémový prístup – zdôrazňuje nutnosť komplexného chápania čiastkových manažérskych procesov a ich koordinovanie v zmysle integrovaného fungujúceho celku. (synergický efekt 2 + 2 je viac ako 4)
• situačný prístup – jeho zástancovia sa snažili dokázať, že všeobecne platné a univerzálne riešenia v manažmente majú obmedzenú pôsobnosť a je nevyhnutné ich modifikovať s ohľadom na podmienky v ktorých sa podnik nachádza, napr.:

• veľkosť podniku
• jeho doterajšie výsledky
• v akom prostredí podnik pôsobí (neistota, riziko..)
• aké má k dispozícii zdroje a pod.

• operačný prístup – podstatou je hľadanie možností zvyšovania efektívnosti manažérskej práce. Predstaviteľ Koonst .

1. Psychologicko-sociálne prístupy

Nadväzujú na Teóriu medziľudských vzťahov. Predstaviteľ A.Maslow, chápe človeka ako organizmus uspokojujúci svoje potreby. Potreby človeka majú rôzny charakter a zostavil hierarchiu ľudských potrieb od fyziologických, cez potreby existenčné, sociálne, potreby osobnosti až po potreby sebarealizácie.

1. Pragmatické prístupy

Sú založené na skúsenostiach úspešných manažérov. Predstavitelia: Peter Drucker, Henry Mintzberg, John Kotler, Thomas Peters a Robert Watermann.

Peter Drucker je hlavný predstaviteľ tohto smeru, publikoval veľké množstvo kníh pre manažérov.

Stanovil 5 základných činností manažéra:

• stanovovanie cieľov
• organizácia práce
• motivácia a komunikácia
• merania a hodnotenie
• kvalifikačný rozvoj pracovníkov.

Japonský manažment

Rozhodujúcimi zdrojmi úspechu japonských firiem sú:

• systém riadenia založený na lojalite
• zmysel pre plnenie povinností
• dôsledná kvalifikačná príprava
• ľudské vzťahy medzi nadriadenými a podriadenými.

Základné prvky filozofie japonského manažmentu:

1. Človek je hlavným zdrojom rastu kvality a produktivity práce
2. Každý pracovník, ktorý dokáže plniť svoje povinnosti, má predpoklady svoju prácu zlepšovať
3. Človek má sklon svoju prácu zdokonaľovať a manažéri majú vytvárať podmienky, aby túto možnosť mal
4. Pracovník je súčasťou kolektívu. Vedenie má podporovať tendenciu spolupráce a vytvárať „podnikovú rodinu“
5. Vedenie má vytvárať podmienky, aby zamestnanci chápali záujmy podniku ako nadradené osobným záujmom

Dôležitým nástrojom na presadzovanie tímovej práce je tzv. Ringi-systém, je to povinnosť všetkých zamestnancov podniku predkladať zlepšovacie návrhy na činnosť podniku.

Princípy japonského manažmentu sa úspešne uplatňujú v krajinách známych ako „ázijské tigre“ – Južná Kórea, Tchai-wan, Singapur a Hong Kong.

EURÓPSKY MANAŽMENT

Európsky manažment má veľa spoločného s americkým manažmentom. K vývoju Európskeho manažmentu výrazne prispel Tomáš Baťa, ktorý ako prvý podnikateľ vo vtedajšom Česko-Slovensku začal uplatňovať a rozvíjať americkú teóriu riadenia, predovšetkým však čerpal z Taylora.

V 20.tych rokoch min. storočia vytvoril známu Baťovu sústavu riadenia. Základom tohto systému riadenia bolo rozdelenie podniku na samostatné účtovné jednotky, ktorými boli dielne, oddelenia a predajne. Každá jednotka samostatne hospodárila, bola zodpovedná za svoj chod a snažila sa plniť plán. Jednotky boli vzájomne závislé, lebo výstup činnosti jednej bol vstupom pre ďalšiu jednotku. Ak jednotka splnila plán dostala podiel na zisku , ak nie zaplatila penále nasledujúcej jednotke.

Baťa kládol veľký dôraz na plánovanie, a to polročné, týždenné a denné plány. Súčasťou každého rozhodnutia bola ekonomická kalkulácia.

Európsky manažment bol teda zameraný na organizáciu a vnútropodnikové usporiadanie.