Trh

Trh

Trh je miesto, kde sa stretávajú kupujúci a predávajúci, aby sa spoločne dohodli na kúpe a predaji určitého tovaru alebo služby za určitú cenu.

Podľa predmetu kúpy a predaja (vecné kritérium) rozlišujeme:

• trh tovarov a služieb – predávajú a kupujú sa na ňom tovary a služby určené na osobnú spotrebu,
• trh výrobných faktorov – predávajú a kupujú sa na ňom výrobné faktory,
• finančný trh – na základe ponuky a dopytu sa v ňom sústreďujú a prerozdeľujú peňažné prostriedky medzi ekonomické

Finančný trh je miesto, kde sa stretáva ponuka finančných prostriedkov a dopyt po týchto prostriedkoch.

• Problematiku finančného trhu upravujú viaceré zákony, napr.: §

• zákon o NBS,
• zákon o cenných papieroch,
• zákon o burze cenných papierov,
• Obchodný zákonník a i.

Dohľad nad finančným trhom vykonáva Národná banka Slovenska.

Subjekty finančného trhu: podniky, domácnosti, štát, ktoré vystupujú ako:

veritelia - predstavujú ponuku (prebytkový sektor),

dlžníci - predstavujú dopyt (deficitný sektor).

Aby finančný trh existoval, mali by byť splnené tri základné podmienky fungovania finančného trhu:

• motív individuálneho sporenia a jeho podpora,
• možnosť investovať dočasne získané peňažné zdroje,
• zodpovedajúce inštitúcie, ktoré podporujú investovanie.

Funkcie finančného trhu

1. akumulačná funkcia - sústreďovanie dočasne voľných zdrojov peňažných prostriedkov
2. alokačná funkcia - rozmiestňovanie (alokácia) voľných zdrojov tam, kde je ich využitie najefektívnejšie,
3. prerozdeľovacia funkcia – j. sprostredkovanie zmeny držby (vlastníckych práv) finančných nástrojov;
4. selektívna funkcia –rozdielny prístup k jednotlivým subjektom trhu (selekcia = výber) - - banky si vyberá, komu poskytne úver. Finančné prostriedky sa investujú do takých subjektov, ktoré sú životaschopné – perspektívne; neperspektívnym subjektom banka nepožičia;
5. informačná –situácia na trhu financií poskytuje informácie o ekonomickej situácii v krajine a slúži ako podklad pre investičné rozhodovanie.

Finančný trh sa skladá z čiastkových trhov a členíme ho z rôznych hľadísk:

1. podľa predmetu obchodu (vecné hľadisko)

• peňažný trh,
• kapitálový trh,
• devízový trh,
• trh drahých kovov,
• poistný trh.

1. z hľadiska účastníkov

• bankový,
• burzový,
• medzipodnikový.

1. z hľadiska foriem (resp. nástrojov)

• úverový finančný trh,
• trh cenných papierov,
• devízový.

Peňažný trh

Peňažný trh je trh krátkodobých peňažných prostriedkov a pôžičiek, ktorých splatnosť nepresahuje 1 rok a slúži na krátkodobý presun peňažných prostriedkov medzi účastníkmi trhu.

Subjekty (účastníci) peňažného trhu:

• podnikateľské subjekty (na výplatu miezd, obstaranie materiálu, ...)
• obyvateľstvo (na nákup spotrebných predmetov)
• orgány verejného sektora (splátky úverov)
• peňažné inštitúcie (banky – sprostredkovatelia medzi prebytkovým a deficitným sektorom).

Nástroje peňažného trhu:

• krátkodobé vklady (napr. vklady na požiadanie, termínované na 1, 3, 6, 9 mesiacov)
• krátkodobé cenné papiere – depozitné certifikáty, štátne pokladničné poukážky),
• krátkodobé úvery a pôžičky – zmenkový kontokorentný, lombardný, spotrebný,...
• iné krátkodobé nástroje – faktoring, operatívny lízing,...

Základnou cenou na peňažnom trhu je úrok.

Jeho výšku ovplyvňuje ponuka a dopyt po finančných prostriedkoch a menová politika centrálnej banky. Tá môže byť

• expanzívna – zameraná na zvyšovanie množstva peňazí v obehu,
• reštriktívna – zameraná na znižovanie množstva peňazí v obehu.

Kapitálový trh

Na kapitálovom trhu sa obchoduje so strednodobými a dlhodobými finančnými nástrojmi, ktoré majú splatnosť viac ako jeden rok.

Subjekty kapitálového trhu – podniky, jednotlivci, obchodné spoločnosti, poisťovne, dôchodkové fondy, investičné spoločnosti, banky, orgány verejného sektoru, medzinárodné a nadnárodné organizácie, Bratislavská burza s CP, Centrálny depozitár CP v SR (bývalé stredisko CP).

Nástroje kapitálového trhu:

• strednodobé a dlhodobé vklady – termínované vklady;
• strednodobé a dlhodobé úvery – hypotekárny úver, emisná pôžička;
• strednodobé a dlhodobé cenné papiere (CP) – akcie, dlhopisy, hypotekárne záložné listy, podielové listy a pod.;
• iné dlhodobé nástroje (forfaiting, finančný lízing).

Cenami na kapitálovom trhu (rozumieme) sú úrok, kurzy CP, ceny predkupných práv a pod.

Kurz CP je trhová cena akcie.

dividenda

Kurz CP = ----------------- x 100

úroková miera

Pr. Akcia má nominálnu hodnotu 100,- €, dividenda je 20,- €, úroková miera je 16 %.

20

Kurz CP = ––––– x 100 = 125,- €

16

Kapitálový trh sa delí na

• primárny
• sekundárny

Primárny trh - je to trh s novými cennými papiermi (umiestňujú sa tu nové cenné papiere) , ktoré emitent

1. j. podnik, štát, banka vydáva po prvý raz.

Sekundárny – tu sa obchoduje so všetkými cennými papiermi, ktoré boli získané (kúpené) na primárnom trhu (staré cenné papiere).

Sekundárne trhy môžu byť:

• organizované - burzami alebo mimoburzovými inštitúciami (napr. bankami),
• neorganizované – uskutočňujú sa individuálne medzi podnikateľmi, príbuznými a pod.

Finančné inštitúcie kapitálového trhu

Banky, sporiteľne, poisťovne, burzy, investičné spoločnosti, investičné fondy

Charakteristika burzy

Burza je osobitný druh organizovaného trhu, na ktorom predávajúci, kupujúci a spravidla aj sprostredkovatelia (tzv. brokeri, makléri, senzáli, dealeri, jobberi a podobne) uskutočňujú obchody istých zastupiteľných objektov (cenných papierov, tovarov, devíz, valút, poistiek, služieb a podobne) alebo práv na tieto objekty, pričom:

• 
  tieto objekty obchodu musia byť na obchodovanie na burze pripustené („kótované“)
  • tieto objekty obchodu nie sú na tomto organizovanom trhu fyzicky k dispozícii
• tento organizovaný trh sa koná pravidelne na určitom mieste a v určitom čase
  • podmienky tohto organizovaného trhu sú štandardizované
  • tento organizovaný trh je pod štátnym alebo medzinárodným dohľadom

Na burze sa sústreďuje dopyt a ponuka po obchodovanom objekte, a to je účel burzy.

Burzová terminológia
Cena tovaru obchodovaného na burze sa nazýva kurz. Objekt pripustený na oficiálne obchodovanie na burze sa nazýva kótovaný, čiže riadne zaznamenaný (napr. v kurzovom lístku). Najmenšie množstvo tovaru,

s ktorým možno na burze obchodovať (čiže s ktorého násobkami sa obchoduje), je tzv. uzávierka. Oficiálne obchody sa uzatvárajú v tzv. parkete (angl. ring - ohradené miesto len pre členov burzy a sprostredkovateľov), ostatné v tzv. kulise, čo je zvyšok burzového priestoru.

Burza cenných papierov v Bratislave (BCPB)

 - je vrcholnou inštitúciou nášho kapitálového trhu, je PO, zapisuje sa do OR, organizačno-právna forma je a. s.

Na burze CP sa stretáva ponuka a dopyt po CP. Právo obchodovať na BCPB má iba člen burzy spĺňajúci členstvo v BCPB .

Členovia burzy:riadni = 19 členov (z toho 12 komerčných bánk + NBS)

dočasní = brookerské spoločnosti (členstvo je len na 1 rok, za ktorý sa platia 

poplatky).

Členenie búrz:

• národné
• medzinárodné
• obchod s medzizahraničnými papiermi

Najznámejšie burzy na svete – Londýn, New York, Tokio, Frankfurt nad Mohanom. Na Slovensku Burza cenných papierov v Bratislave.

Osobitnou inštitúciou kapitálového trhu je Centrálny depozitár CP v SR - nie je organizátorom verejného trhu ani nesmie s cennými papiermi obchodovať. Zabezpečuje iba evidenčné, informačné služby pre všetkysubjekty kapitálového trhu t. j. pre majiteľov cenných papierov, emitentov, obchodníkov i organizátorov verejných trhov.

Ø Úlohy:

Rozhodnite, či ide o finančné nástroje peňažného alebo kapitálového trhu:

1. a) Nákup akcií s cieľom získania podielu v akciovej spoločnosti.
2. b) Nákup štátnych pokladničných poukážok.
3. c) Uloženie peňazí v banke na dvojročný termínovaný vklad.
4. d) Poskytnutie úveru splatného do troch rokov.
5. e) Poskytnutie lombardného úveru.
6. f) Predaj krátkodobej pohľadávky splatnej o tri mesiace, pred lehotou jej splatnosti.

Devízový trh

Na devízovom trhu sa stretáva ponuka dopyt po zahraničných menách. Obchoduje sa tu s devízami, t. j. s bezhotovostnými formami cudzích peňazí. Valuty sú cudzie peniaze v hotovostnej forme. Na základe ponuky a dopytu sa vytvára menový kurz.

Menový kurz je cena peňažnej jednotky jednej krajiny vyjadrená v peňažných jednotkách iných krajín. Je to pomer, v ktorom sa jedna peňažná jednotky vymieňa za inú peňažnú jednotku.

Vydávajú ho národné banky denne prostredníctvom kurzového lístka.

Menový kurz sa vyjadruje prostredníctvom kurzových záznamov:

•  priamy kurzový záznam,
•  nepriamy kurzový záznam.

Priamy kurzový záznam – vyjadruje určité množstvo základných jednotiek domácej meny priradené k jednej jednotke zahraničnej meny.

Napr. 1 USD ............................................ 0,7260 EUR

Nepriamy kurzový záznam - vyjadruje množstvo základných jednotiek zahraničnej meny k jednej jednotke domácej meny

Napr. 1 EUR ................................................... 1,3773 USD

Menový kurz môže byť:

• devízový – vyjadruje vzťah domácej a zahraničnej meny v bezhotovostnej forme, j. vo forme devíz;
• valutový – vyjadruje vzťah domácej a zahraničnej meny v hotovostnej forme, j. vo forme valút

Trh drahých kovov

Predstavuje trh so zlatom, striebrom, platinou (v menšej miere), ródiom a paládiom. Najväčší význam má trh zlata.

Trh drahých kovov je sústredený vo veľkých finančných centrách ako je Londýn, Zürich, Frankfurt, Tokio, New York, kde sa určuje cena zlata. Je určená v USD za jednu trójsku uncu.

1 TU = 31,10348 g zlata

Ponuku zlata tvorí nová produkcia (Afrika, Južná Amerika), alebo predaj centrálnych bánk.

Dopyt po zlate tvoria nákupy centrálnych bánk ako menová rezerva, ale dopyt majú aj podnikateľské subjekty na umelecké a priemyselné účely (tezaurácia = hromadenie zlata súkromnými osobami).

Obchody so zlatom sa uskutočňujú v zliatkoch (tehlách), ktorých hmotnosť je 350 – 450 trójskych uncí – t. j. 11 – 14 kg. Každá tehla musí mať punc – označenie rýdzosti.

Rýdzosť zlata = 999/1000 znamená, že 1 kg obsahuje 999 g zlata a max. 1 g (1/1000) iných prvkov .

14 karátov 585/1000

18 karátov 750/1000

22 karátov 916/1000

24 karátov 999/1000

Pr. Určte cenu 1 TU zlata v EUR

1 TU na Londýnskom trhu stojí 364,60 USD

Kurz USD k EUR je 1,4869

1 TU = 364,6 USD 1 EUR = 1,4869 USD (zaokrúhlene 1,49)

1 TU = 244,70 EUR

11 kg zliatok = 350 TU = 350 x 244,70 = 85 645,- €

14 kg zliatok = 450 TU = 450 x 244,70 = 110 115,- €

Poistný trh

Poistný trh t. j. ponuka a dopyt po špecifickom druhu tovaru - poistení. Cenou poistenia je poistné.

Poistný trh má tieto špecifiká:

• solidárnosť – poistení prispievajú solidárne do poistných fondov
• návratnosť – poistná náhrada je vyplatená až po vzniku poistnej udalosti
• neekvivalentnosť – výška poistnej náhrady nie je taká vysoká koľko sme do poistných fondov vložili, ale podlieha poistným podmienka

Cenné papiere – nástroje finančného trhu

Cenné papiere sú finančné investície a patria medzi aktíva. Podniky i jednotlivci do nich vkladajú voľné finančné prostriedky.

Cenný papier predstavuje dokument alebo zápis, s ktorým sú spojené určité práva. Je zvláštnym druhom tovaru, s ktorým sa obchoduje na finančnom trhu.

CP potvrdzuje majetkové práva alebo peňažnú pohľadávku vlastníka na určité plnenie. Ak sa listina cenného papiera stratila alebo zničila, je nevyhnutné ju umoriť a vystaviť náhradnú listinu cenného papiera.

Druhy cenných papierov

Cenné papiere peňažného trhu

Cenné papiere peňažného trhu majú krátkodobý charakter. Ich splatnosť alebo doba držby je kratšia ako 1 rok.

Patria sem:

­ štátne pokladničné poukážky ­ zmenky

­ vkladové listy ­ šeky

­ vkladné knižky

Štátne pokladničné poukážky – sú úverové CP, riešia krátkodobý nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu. Emitentom (dlžníkom) je štát (Ministerstvo financií SR), ktorý si ich emisiou požičiava peniaze. Vydávanie zabezpečuje NBS. Najčastejšie ich nakupujú obchodné banky. Majú vysokú bezpečnosť a likviditu, ale nižší výnos. Nemôže sa s nimi obchodovať voľne na burze.

Vkladový list – úverový CP – potvrdzuje jednorazový vklad kupujúceho na dohodnuté obdobie

(1 mesiac, 1 rok). Emitentom sú banky, má pevnú úrokovú sadzbu. Veriteľom je vkladateľ peňazí – kupujúci (FO, PO). Výška jeho vkladu je uvedená na vkladovom liste a je splatná po uplynutí dohodnutého obdobia. V SR sa vkladové listy vydávajú len na meno.

Vkladná knižka – je CP, ktorý potvrdzuje výšku vkladu majiteľa v banke. Môže byť vystavená len na meno. Výhodou je jednoduchý prístup majiteľa k hotovosti, prehľad o vkladaných a vyberaných peniazoch a pripisovanie úrokov. Banky ponúkajú klientom rôzne druhy vkladných knižiek – s výpovednou lehotou, bez výpovednej lehoty, ...

Zmenky a šeky – sú krátkodobé CP. Patria medzi prostriedky tuzemského i medzinárodného platobného styku. Spája sa s nimi vyšší stupeň rizika. Zmenka je obchodovateľný cenný papier, ktorého podstatou je záväzok určitých osôb zaplatiť majiteľovi zmenky v určenom mieste a čase sumu určenú v zmenke. Zmenka je nástroj, ktorý umožňuje obchodovať aj v čase momentálnej nesolventnosti. Musí mať písomnú formu a spĺňať náležitosti stanovené v zákone. (označenie, že ide o zmenku, dátum a miesto vystavenia zmenky, dátum (termín) splatnosti zmenky, suma, na ktorú je vystavená + mena, meno toho, kto má platiť (v prípade cudzej zmenky), meno toho, komu sa má platiť, miesto, kde bude zmenka uhradená, meno, adresa a podpis vystaviteľa zmenky. Ak dlžník nezaplatí svoj záväzok v termíne určenom na zmenke, je vymáhanie oveľa jednoduchšie, než pri poskytnutí bežného úveru, pretože podpisom zmenky dlžníkom odpadá akékoľvek dokazovanie vierohodnosti záväzku a súdne žaloby vzťahujúce sa na zmenky majú pred ostatnými žalobami prednosť.

Zmenky rozlišujeme vlastné a cudzie.

Vlastná zmenka (zmenka na úhradu) - vystaviteľ sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi za stanovených podmienok dohodnutú čiastku.

Cudzia zmenka - obsahuje platobný príkaz vystaviteľa tretej osobe (najčastejšie banke), aby zaplatila určitú peňažnú sumu v prospech majiteľa zmenky.

Šek je cenný papier, ktorým osoba, ktorá ho vystavila („vystaviteľ“), prikazuje inej osobe ("šekovníkovi"- je to vždy banka), aby zaplatila nejakú sumu v prospech ďalšej osoby („remitenta“). Šek sa odlišuje od zmenky tým, že šek je čisto platobným nástrojom, kým zmenka je predovšetkým úverovým a až potom platobným prostriedkom. Šeky sa vystavujú na formulároch, ktoré poskytujú banky (šekové knižky). Šek je splatný na videnie a je potrebné predložiť ho čo najskôr k preplateniu.

Cenné papiere kapitálového trhu

 Cenné papiere kapitálového trhu majú strednodobý alebo dlhodobý charakter. Ich splatnosť alebo doba držby je dlhšia ako 1 rok.

Členíme ich na úverové cenné papiere a majetkové cenné papiere.

Úverové cenné papiere

Dlhopisy (obligácie) sú cenné papiere, ktoré vyjadrujú úverový vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. Je s ním spojené právo majiteľa požadovať k určitému dátumu splatenie dlhovej čiastky v nominálnej hodnote a dohodnutých výnosov z tejto čiastky. Emitentom je štát, banky, podniky alebo obce. Kupujú ich banky, poisťovne, finančné spoločnosti, obyvatelia. Majiteľ si môže dlhopis ponechať do dňa splatnosti alebo ho môže ešte predtým predať.

Môže ísť o:

• štátne dlhopisy (tzv. bondy) – emitentom je štát, veľmi bezpečné s nulovým rizikom, obvykle nízko úročené;
• obligácie – komunálne obligácie (emitujú obce, splatnosť min. 5 rokov), podnikové (emitujú veľké spoločnosti s cieľom získať ďalšie cudzie zdroje, sú veľmi rizikové), zamestnanecké (predávajú podniky iba vlastným zamestnancom, nie sú voľne obchodovateľné na kapitálovom trhu), bankové (emitujú veľké banky s cieľom získať ďalšie zdroje na svoju činnosť).

Hypotekárne záložné listy – vydávajú banky. Výnosy z ich predaja môžu banky využiť iba na poskytovanie hypotekárnych úverov.

Majetkové cenné papiere

Akcie (účastiny) - sú cenné papiere s ktorými sú spojené práva a povinnosti akcionárov.

Práva - účasť na riadení akciovej spoločnosti - možnosť hlasovať, byť volený

• podiel na zisku – dividenda (časť zisku po zdanení, ktorá sa podľa rozhodnutia valného

zhromaždenia rozdeľuje akcionárom každý rok. Tantiémy – sú odmeny 

členom predstavenstva, alebo dozornej rady.)

• podiel na likvidačnom zostatku
• predkupné právo
• informačné právo.

Povinnosti akcionárov – splatiť v stanovenej lehote celú nominálnu hodnotu akcie.

Druhy akcií - kmeňové – pri založení spoločnosti,

- zamestnanecké – znejúce na meno a sú prevoditeľné len medzi zamestnancami,

- prioritné – majú pevne stanovenú a prednostne vyplácanú dividendu.

Podielové listy spravujú samostatné správcovské spoločnosti, ktoré investujú získaný kapitál do rôznych druhov CP a tým rozložia možné riziko. Podielový list sa podobá akcii a jeho výnos závisí od zisku spoločnosti. Na rozdiel od akcie majiteľ podielového listu nie je spoluvlastníkom správcovskej spoločnosti.

Obchodovanie s CP

S cennými papiermi môže obchodovať iba právnická osoba, ktorá má povolenie na túto činnosť. Môže mať len právnu formu akciovej spoločnosti. Sú to obchodníci s cennými papiermi (tuzemskí a zahraniční). Obchodníkmi sú najmä banky, ale aj nebankové subjekty.

Z časového hľadiska sa obchod s CP člení na:

• promptné obchody – predávajúci dodá CP a kupujúci zaplatí (promptne = pohotovo, okamžite)

 v deň uzavretia obchodu, alebo v termíne do 3 dní;

• termínované obchody – je to taký obchod, kde vznikne záväzok kupujúceho a predávajúceho kúpiť alebo predať vo vopred stanovenom termíne určité množstvo CP za vopred stanovenú cenu;
• opčný obchod – zmluva o kúpe a dodávke CP alebo iného majetku v určenom budúcom čase za stanovenú cenu, pričom vypisovateľ opcie má povinnosť obchod uskutočniť.

Opcia je právo jej držiteľa (nie povinnosť) kúpiť (kúpna opcia) alebo predať (predajná opcia) určité množstvo cenných papierov za vopred stanovenú cenu k budúcemu dátumu. Toto právo má svoju cenu –

- tzv. opčnú prémiu, ktorú musí zaplatiť držiteľ opcie (kupujúci) vypisovateľovi opcie (predávajúcemu). Vypisovateľ je povinný vždy na žiadosť držiteľa opcie kúpiť alebo predať cenný papier. Dohodnutá doba sa pohybuje od 1 do 6 mesiacov.

Základné druhy opcií:

1. kúpna opcia (dopytová, call) – pri tejto opcii kupujúci získa právo CP kúpiť
2. predajná opcia (ponuková, put) – pri tejto akcii získa kupujúci opcie právo predaja CP

Držiteľ opcie má dve možnosti:

J Ak je kurz CP pre neho priaznivý, uplatní svoje právo.

L Ak je kurz daného CP pre neho nepriaznivý, svoje právo kupovať neuplatní a stráca iba opčnú prémiu.

Teória portfólia

rieši otázku ako investovať kapitál medzi množstvo ponúkaných finančných nástrojov s neistými výnosmi, aby sa dosiahol čo najväčší výnos a minimálne riziko.

Portfólio – je každá kombinácia investičných možností, do ktorých investor zvažuje vložiť svoj kapitál

Cieľom portfólia je rozptýliť riziko,  t. j. vyvážiť straty z jedného CP výnosmi z iných CP.

Druhy portfólia:

• defenzívne (obranné) - očakávame nízke výnosy, ale malé riziko
• agresívne (rastúce) - vysoké výnosy, ale aj veľké riziko
• štandardné – očakávame stredne veľký výnos aj riziko