Podnik a podnikanie

Podnik a podnikanie

• podnik,
• rozdelenie podnikov,
• podnikanie,
• právne podmienky podnikania,
• podmienky podnikania,
• založenie a vznik podniku,
• zrušenie a zánik podniku,
• formy podnikania v SR,
• podnikateľský plán

Podnik - charakteristika

Základným článkom ekonomickej činnosti, ktorý vyrába výrobky a poskytuje služby je podnik. 

Podnik – je základnou hospodárskou jednotkou v národnom hospodárstve. Využíva výrobné faktory (vstupy) na výrobu statkov a poskytovanie služieb (výstupov), ktoré sú určené na predaja slúžia na uspokojenie potrieb.

Podnik tvoria tri základné zložky:

• osobné – zamestnávatelia a zamestnanci
• hmotné – hmotné statky, tzv. fyzický kapitál (budovy, stroje, prístroje, materiál, pôda)
• nehmotné – nehmotné statky (napr. ochranná známka, patenty, licencie, ...)

Základné znaky podniku

• Ekonomická samostatnosť – fungovanie podniku si vyžaduje jeho ekonomickú samostatnosť. Podnik rozhoduje a zabezpečuje svoju hospodársku činnosť samostatne (napríklad nákup surovín a materiálov, výrobu či odbyt) a na konci účtovného obdobia vykazuje výsledok hospodárenia (zisk alebo stratu). Štát nezasahuje priamo do činnosti podniku. Úlohou štátu je určiť len všeobecné pravidlá, v rámci ktorých sa môže uskutočňovať podnikanie (napríklad podmienky pre vznik podnikov, výšku daní a podobne). Podnik sám rozhoduje o tom, akú formu podnikania si zvolí, kde bude jeho sídlo, čo bude vyrábať, s kým bude obchodovať, ako rozdelí hospodársky výsledok a podobne).
• Právna subjektivita – podniky sú právnymi subjektami, majú právnu subjektivitu. To znamená, že majú právo vo vlastnom mene uzatvárať zmluvy s inými subjektami a to podnikmi, zamestnancami, štátom a podobne. Súčasne sú však zodpovedné aj za záväzky vyplývajúce z uzatvorených zmlúv a ostatných právnych noriem – zákonov. Podniky nadobúdajú právnu subjektivitu zápisom do obchodného registra alebo získaním živnostenského oprávnenia. Zmluvy v mene podniku uzatvárajú a podpisujú vybraní pracovníci.

Klasifikácia podnikov

Podniky môžeme klasifikovať zo 4 hľadísk:

1. podľa veľkosti podnikov

• malé (do 50 zamestnancov)
• stredné (od 51 do 500 zamestnancov)
• veľké (nad 501 zamestnancov)

Malé a stredné podniky sa vyznačujú menším počtom pracovníkov a menším rozsahom výroby. Ich majiteľom je väčšinou jedna osoba, ktorá sama rozhoduje o otázkach týkajúcich sa činnosti podniku. Uplatňujú sa predovšetkým vo sfére poskytovania služieb, obchodu a v ľahkom priemysle. Ich hlavnou výhodou je, že sú schopné pružne reagovať na požiadavky trhu.

Veľké podniky zamestnávajú väčší počet zamestnancov a ich výroba sa označuje ako veľkosériová. Ich nevýhodou oproti malým podnikom je, že sú menej prispôsobivé požiadavkám trhu.

1. podľa predmetu činnosti

• výrobné podniky – tu patria priemyselné podniky, stavebné podniky, poľnohospodárske a lesnícke podniky,
• podniky služieb – tu patria dopravné podniky, podniky cestovného ruchu, obchodné podniky, kultúrno-vzdelávacie podniky, finančné podniky a ostatné podniky služieb.

1. podľa formy vlastníctva

• verejné podniky – tvoria štátne podniky (vlastníkom je štát) a samosprávne podniky (vlastníkom je samosprávny celok)
• súkromné podniky – tvoria základ trhového hospodárstva, majú presne určeného vlastníka a vyskytujú sa najčastejšie
• zmiešané podniky – ide zvyčajne o kombináciu súkromného a štátneho vlastníctva.

1. podľa zdrojov financovania

• ziskové podniky- zameriavajú sa na tvorbu zisku a sú prevažne v súkromnom vlastníctve
• neziskové podniky – nezameriavajú sa na tvorbu zisku ale najmä na služby pre obyvateľov ( napr. zdravotné, vzdelávacie, sociálne), podniky sú prevažne vo verejnom vlastníctve

1. podľa právnej formy podnikania

• Podnik jednotlivca
• Obchodné spoločnosti
• Družstvá
• Osobitné formy podnikania

Založenie a vznik podniku

Začiatok podnikania činnosti má dve fázy:

1. fáza- založenie podniku

• vypracovanie podnikateľského projektu
• založenie podniku spoločenskou zmluvou (napr. v.o.s., s.r.o.), zakladateľskou listinou (napr. s.r.o. ak má 1 spoločníka) alebo zakladateľskou zmluvou (napr. a.s.)

1. fáza – vznik podniku

• dňom, ku ktorému bola spoločnosť zapísaná do obchodného registra (platí pri PO) al.
• dňom ohlásenia živnosti alebo dňom doručenia koncesnej listiny (platí pri FO)

Podnikateľský projekt má tri zložky:

1. podnikateľský zámer – určuje ciele podniku a prostriedky na ich dosiahnutie
2. podnikateľský rozpočet – stanovuje výšku kapitálu pre novozakladaný podnik a spôsoby jeho zabezpečenia
3. predpísanú právnu úpravu podnikania

Obchodné meno- predstavuje názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. 

Obchodné meno

Fyzickej osoby Právnickej osoby

• meno a priezvisko podnikateľa - názov, pod ktorým je PO zapísaná
• meno a priezvisko podnikateľa + dodatok v obchodnom registri

Podnikateľ jednotlivec /Fyzická osoba/ koná v mene podniku osobne, alebo prostredníctvom zástupcu. Organizácie /právnické osoby/ vystupujú a rokujú prostredníctvom štatutárnych orgánov alebo za nich rokujú zástupcovia.

Štatutárny orgán

Štatutárnym orgánom podniku sú tí pracovníci, ktorí sú oprávnení konať menom podniku vo všetkých veciach. Štatutárnym orgánom podniku môže byť jednotlivec /napríklad riaditeľ/ alebo kolektív /napríklad predstavenstvo podniku, správna rada a podobne/.

Zastúpenie – podnikateľ nekoná vždy osobne, ale môže sa dať zastúpiť zástupcom. Zástupcom môže byť FO al. PO. Zastúpenie vzniká na základe zákona lebo plnomocenstva.

Prokúra- je zvláštnym druhom zmluvného zastúpenia, pri ktorom podnikateľ udeľuje prokuristovi plnú moc na vykonávanie všetkých právnych úkonov, súvisiacich s činnosťou podniku. Prokurista má tak rovnaké práva ako podnikateľ s výnimkou likvidácie podniku a predaja jeho majetku. Prokuristom môže byť len fyzická osoba – jednotlivec. Prokúra sa zapisuje do obchodného registra. Prokurista sa podpisuje tak, že k obchodnému názvu podniku pripojí podpis s dodatkom „pp“ /per prokuram/, ktorý označuje prokúru.

Zrušenie á zánik podniku

Dôvody na zrušenie podniku môžu byť rôzne:

• uplynutie doby, na ktorú bol podnik založený,
• dosiahnutie účelu, na ktorý bol podnik založený,
• rozhodnutie podnikateľa o dobrovoľnom zrušení podniku,
• súdne rozhodnutie
• vzájomná dohoda spoločníkov,
• vyhlásenie konkurzu, alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

Zrušenie podniku môže byť

1. bez likvidácie – ak ide o dobrovoľné zrušenie podniku a podnik má svojho právneho nástupcu, v takom prípade jeho hospodárska činnosť pokračuje a likvidácia tak nie je potrebná.
2. likvidáciou – pri nútenom zrušení podniku nastáva skutočná materiálna likvidácia. V procese likvidácie sa rozpredáva majetok podniku a získané peniaze sa použijú na uhradenie záväzkov podniku. Údaj o likvidácii sa zapisuje do obchodného registra. Likvidátora menuje štatutárny orgán podniku. Likvidátorom môže byť len fyzická osoba. Vstup podniku do likvidácie oznámi likvidátor všetkým známym veriteľom. Túto skutočnosť súčasne zverejní aj v Obchodnom vestníku. Výsledkom likvidácie by malo byť úplné uhradenie záväzkov podniku.

Zánik podniku 

Podnik zaniká vymazaním z obchodného registra alebo zánikom živnostenského oprávnenia.

Charakteristika podnikania, podnikateľské subjekty 

Podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnuť zisk.

Podľa Obchodného zákonníka má podnikanie tieto znaky:

• sústavnosť (podnikanie je pravidelná, opakujúca sa činnosť)
• samostatnosť (podnikateľ sa sám rozhoduje o svojom podnikaní)
• konanie vo vlastnom mene (podnikateľ používa obchodné meno alebo svoje meno)
• vlastná zodpovednosť podnikateľ nesie zodpovednosť za svoje konanie)
• dosiahnutie zisku (zisk je hlavným motívom podnikateľa)

Charakteristické znaky podnikateľa:

• je právnym subjektom,
• vykonáva činnosť sústavne a samostatne,
• určuje predmet podnikania,
• nesie podnikateľské riziko a podniká na vlastný účet (zodpovedá za zisk, ale aj stratu),
• hospodári s majetkom (pri podnikaní využíva majetok),
• jeho základným cieľom je dosahovanie zisku.

Podnikatelia plnia v trhovej ekonomike niekoľko dôležitých funkcií.

Najpodstatnejšie z nich sú funkcie nositeľov inovácií a nositeľov podnikateľského rizika. 

V Slovenskej republike sa podnikateľom môže teda stať každý občan, ktorá má záujem o podnikanie, dosiahol vek 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony a je bezúhonný. V skutočnosti však nie každý človek má na podnikanie požadované predpoklady. Úspešný podnikateľ musí mať potrebné osobné vlastnosti (pracovitosť, vytrvalosť v práci, schopnosť prekonávať prekážky, čestnosť, schopnosť rozhodovať sa, organizačné schopnosti...) a tiež potrebné vedomosti a skúsenosti.

Subjekty podnikania- podnikateľom môže byť FO al. PO

Podnikateľom podľa Obchodného zákonníka je:

• osoba zapísaná v Obchodnom registri,
• osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
• osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
• fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, 

Základné právne normy, ktoré upravujú podnikanie v Slovenskej republike sú:

• Obchodný zákonník
• Živnostenský zákon
• Občiansky zákonník

Právna forma podnikania- predstavuje pravidlá, podľa ktorých sa musí podnikateľ riadiť. Tieto pravidlá upravujú účasť na podnikaní, ručenie, vedenie, kontrolu, rozdelenie zisku, založenie a vznik, ako aj zrušenie a zánik.

Rozlišujeme tieto právne formy:

1. Základné s právnou subjektivitou

• verejné
• podniky jednotlivcov
• obchodné spoločnosti- osobné (v.o.s., k.s.) a kapitálové (s.r.o., a.s.)

1. Osobitné formy podnikania (bez právnej subjektivity)

• tiché spoločenstvo
• združenie osôb na spoločné podnikanie

1. Podnikanie zahraničných osôb

• FO al. PO mimo SR (sídlo al. bydlisko mimo SR)
• Európske spoločnosti
• Európske družstvá

Podnikateľský plán

Každý podnikateľ skôr, než začne podnikať, mal by mať jasnú myšlienku podnikania, hlavný cieľ a mal by mať stanovené priebežné ciele podnikania. Tieto myšlienky a ciele zhmotňuje v písomnej podobe a v štruktúrovanej forme podnikateľský plán (biznis plán, alebo podnikateľský zámer)

Podnikateľský plán sa zostavuje:

• pred začatím podnikania
• pred zavedením nového produktu na trh
• pri expanzii na nové trhy
• pri zmene vlastníckych vzťahov v spoločnosti
• pri výrazných zmenách na trhu
• pri potrebe externého financovania ďalšieho rozvoja spoločnosti

Podnikateľský zámer od začínajúcich podnikateľov vyžadujú aj úrady práce alebo daňové úrady.

Podnikateľským plánom podnikateľ preukazuje životaschopnosť svojho nápadu a zámeru, pri dodržaní podmienok stanovených v pláne. Zostavením plánu podnikateľ získa informácie o investíciách, nákladoch, výnosoch plynúcich z jeho realizácie. Je tiež dôležitým dokumentom, na základe ktorého môže podnikateľ žiadať o úver v banke, podporu z rôznych podporných programov, alebo od tzv. tichých spoločníkov. V neposlednom rade je podnikateľský plán nástrojom kontroly plnenia cieľov a podkladom pre analýzu odchýlok.

Štruktúra:

• Názov a označenie plánu
• Úvod
• Základné informácie o podnikateľovi a firme
• Marketingový plán a marketingový mix
• Analýza trhového prostredia
• Analýza konkurencie
• Personálny plán
• Finančný plán
• Forma financovania a návratnosť investície
• Plán nákladov, výnosov a hospodársky výsledok
• Záverečné zhrnutie
• Prílohy