Materiálové hospodárstvo podniku, význam, ciele, úlohy

Materiálové hospodárstvo

Materiálové hospodárstvo podniku, význam, ciele, úlohy

Základné funkcie podniku sú:

1. zásobovanie- obstaranie vstupov

• dlhodobý majetok- investičná činnosť
• krátkodobý majetok- zásobovacia činnosť
• personálna činnosť

1. výroba- hlavná funkcia podniku je premieňať vstupy na výstupy
2. odbyt- hlavnou úlohou je predať vyrobené faktory

Hlavnou úlohou zásobovacej činnosti je obstarávanie materiálových vstupov čiže zabezpečenie podnikového transformačného procesu materiálovými vstupmi v potrebnom množstve, kvalite, sortimente, čase. Zásobovanie v podniku zabezpečuje útvar zásobovania a marketingový útvar.

Materiálové hospodárstvo podniku predstavuje súbor činností, ktoré zabezpečujú materiálové vstupy pre transformačný proces čiže zásobuje podnik materiálom pre výrobu.

Zásoby, ich charakteristika a členenie

• hmotné statky, ktoré sa nachádzajú v podniku a doteraz sa nepoužili na určený účel. Sú súčasťou krátkodobého majetku podniku.

Znaky zásob:

• doba použitia menej ako jeden rok
• menia svoju podobu
• pri kolobehu majetku sa jednorázovo spotrebujú alebo z príslušnej činnosti získajú alebo sa krátkodobo používajú
• majú hmotný charakter

• zásoby sú súčasťou krátkodobého majetku
• v transformačnom procese prebieha kolobeh krátkodobého majetku = obežného majetku

Význam zásob:

1. zásoby sú zložkou majetku podniku, v ktorej má uložené peniaze
2. zásoby ovplyvňujú výšku celkových nákladov podniku
3. zásoby pomáhajú prekonávať časový a priestorový nesúlad medzi jednotlivými fázami podnikového transformačného procesu
4. zásoby zabezpečujú plynulú činnosť podniku

Nakupované zásoby

• výrobkové materiály- sú súčasťou materiálu. Patria sem
  • základný materiál- tvorí podstatu výrobku a celý vchádza do výrobku
  • pomocný materiál- dotvára výrobok, ale netvorí jeho podstatu
  • obaly- slúžia na ochranu výrobkov pri preprave a skladovaní
• technologické materiály a náhradné diely- sú potrebné na prevádzku strojov a zariadení. Pomáhajú pri výrobe výrobkov
• nakupovaný tovar- výrobný podnik nakupuje od iných výrobcov a používa ho na kompletizáciu vlastných výrobkov. Nakupovaný tovar je predmetom ďalšieho predaja v pôvodnej podobe
• zvieratá- ako nakupované zásoby obstaráva chovateľský podnik od iných podnikov a používa ich na chov

Zásoby vlastnej výroby

• zásoby vyrobené vlastnou činnosťou

Podľa druhov ich delíme na:

• nedokončené výrobky- patria sem nedokončené výrobky, ktoré nie sú zatiaľ určené na predaj. Sú to výrobky v rôznom štádiu rozpracovania, ktoré sa v podniku ďalej spracúvajú (rozpracovaný výrobok, výrobok pred výstupnou kontrolou a pod.)
• polovýrobky- sú pre určitú časť výroby už hotovým výrobkom a podnik ich používa v ďalšej fáze výroby na dokončenie výrobkov. Na rozdiel od nedokončených výrobkov môže podnik polovýrobky aj predať. Polovýrobky určené na predaj nazývame polotovary vlastnej výroby
• výrobky- sú konečné výsledky výroby určené na predaj a spotrebu
• tovar v predajniach- ak sú výrobky odovzdané do vlastnej predajne výrobcu, stávajú sa pre neho tovarom
• zvieratá- ako zásoby vlastnej výroby sú prírastky chovov

Oceňovanie zásob

Zásoby oceňujeme- OC- nakupované zásoby

• VN- zásoby vlastnej výroby
• ROC- darované zásoby alebo dodatočne zistené pri inventúre

Zásobovacie činnosti

Zásobovanie- činnosť zameraná na zabezpečenie požadovaných materiálových vstupov

Logistika- označenie distribučných systémov. Zahŕňa obstarávanie, skladovanie, balenie a prepravu produktov, obalové hospodárstvo, likvidáciu odpadov a iné činnosti

Zásobovacie činnosti

• plánovanie zásob
  • výber materiálu (materiálová stratégia)
  • plánovanie spotreby materiálu
  • plánovanie (určenie) výšky zásob
  • zostavenie plánu nákupu (zásobovania)
• nákup – obstaranie zásob
• preprava a skladovanie zásob
• výdaj do spotreby
• evidencia a riadenie zásob

Plánovanie zásob

• predstavuje východiskovú zásobovaciu činnosť, ktorá má tieto etapy:

1. výber materiálu
2. plánovanie spotreby materiálu
3. plánovanie výšky zásob
4. zostavenie plánu nákupu

• výber materiálu
  • podstatou tohto kroku je voľba vhodného materiálu = materiálová stratégia
  • aby sme mohli vybrať vhodný materiál je nutné poznať dostupnosť materiálu na trhu
  • podmienky jeho získania (dodacia lehota, platobné podmienky, spoľahlivosť...)
  • možnosť náhrady materiálu
  • všetky informácie sa získavajú prieskumom trhu
  • na základe získaných informácií sa porovnávajú viaceré možnosti obstarania materiálu a výsledkom je výber konkrétneho materiálu od konkrétnych dodávateľov
  • podniky by mali pri výbere materiálu zohľadňovať ekologické hľadisko (uprednostňovať taký materiál, ktorý nepoškodzuje životné prostredie)
• plánovanie spotreby materiálu
• pri plánovaní spotreby materiálu potrebuje podnik poznať:
  1. normu spotreby materiálu
  2. plán výroby

Norma spotreby materiálu- určuje maximálne množstvo materiálu, ktoré môže podnik spotrebovať na jednotku výkonu stanovenej kvality 

Čistý (užitočný) podiel materiálu- vchádza do výrobku (napr. látka pri výrobe odevov)

Technologický odpad- vyplýva z technologického procesu (napr. zvyšky látky a nití pri výrobe odevov)

Ostatný odpad- súvisí napr. s organizáciou práce a spôsobom skladovania (napr. poškodené palety)

Norma spotreby materiálu môže byť vyjadrená

1. v naturálnych jednotkách (tony, kilogramy, kusy)
2. v hodnotových jednotkách (€)

Poznáme:

• norma spotreby základného materiálu (na jednotku výkonu- 1 ks, kg, m ...)
• norma spotreby pomocného materiálu ( na jeden stroj, zamestnanca)

Plánovaná spotreba materiálu = norma spotreby materiálu * plánované množstvo výrobkov

• plánovanie výšky zásob

Podľa plánu celkovej spotreby materiálu podnik určuje výšku zásob

• vysoké zásoby materiálu- zbytočne viažu peňažné prostriedky. Ak podnik nakupuje zásoby na úver musí platiť úroky. Niektoré zásoby sa môžu pri skladovaní znehodnotí (vyschnú)
• nízke zásoby materiálu môžu znamenať, že nebude zabezpečená plynulosť výroby

Pri plánovaní výšky zásob treba dodržiavať tieto zásady:

1. zásoby majú byť v takej výške, aby zabezpečili plynulú činnosť podniku
2. náklady s nimi spojené majú byť čo najnižšie

Tieto zásady spĺňajú optimálne zásoby

Optimálna zásoba- je zásoba, ktorá zabezpečuje plynulú činnosť a sú s ňou spojené čo najnižšie náklady na obstaranie a skladovanie.

Pre výpočet optimálnej zásoby rozlišujeme tieto typy zásob:

• bežná zásoba- zabezpečuje predpokladanú spotrebu medzi dvoma dodávkami. Predstavuje počet dní, na ktoré by mala zásoba vydržať pri pravidelných dodávkach

Môže byť:

1. maximálna- v deň dodávky
2. minimálna- deň pred dodávkou
3. priemerná- v strede dodávkového cyklu = počet dní medzi dvoma po sebe nasledujúcimi dodávkami
   • technologická zásoba- predstavuje počet dní na ktoré by mal mať podnik zásobu v tom prípade, že sa materiál pred výdajom do spotreby upravuje (triedi, suší...)
   • poistná zásoba- predstavuje počet dní na ktoré by mala vydržať zásoba v podniku v prípade nepredvídaných porúch, oneskorenia dodávky alebo zvýšenia spotreby
   • príležitostná zásoba- pri ktorej si podnik obstará od dodávateľa v prípade výhodnej zľavy
   • časová norma zásob- na koľko dní dopredu má mať podnik vytvorené zásoby

• závisí od bežnej, technologickej a poistnej zásoby

Norma zásob

• vyjadruje priemernú výšku zásob pri pravidelnej spotrebe s čo najnižšími nákladmi

norma zásob= priemerná denná spotreba * časová norma zásob

priemerná denná spotreba materiálu= plánovaná spotreba materiálu/ 365

celková zásoba= priemerná denná spotreba + poistná zásoba + (technologická zásoba + príležitostná zásoba)

časová norma zásob= ½ DC + PZ + TZ

• počet dní na ktoré by mala zásoba vydržať (priemerná zásoba)

normatív- norma zásob v naturálnych jednotkách * cena za jednotku materiálu

• vyjadruje peňažné prostriedky viazané v zásobách

Zostavenie plánu zásobovania

• celková výška nákupu
• veľkosť jednotlivých dodávok

Ak si podnik vybral materiál, vypočítal si jeho plánovanú spotrebu a normu zásob môžu zostaviť plán zásobovania.

Plán zásobovania má tvar bilancie

Zdroje Plán zásobovania Potreby

Začiatočná zásoba (ZZ) Spotreba (S)

Nákup potreba dodávok) Konečná zásoba = (KZ)

Norma zásob

Nákup = spotreba + (konečná zásoba – začiatočná zásoba)

Začiatočná zásoba- je zásoba z predchádzajúceho obdobia

Nákup- požadovaná výška dodávok za sledované obdobie

Spotreba- je množstvo materiálu, ktoré plánuje podnik použiť

Konečná zásoba- je zásoba na konci obdobia. V pláne zásobovania vstupuje ako optimálny stav, t. j. ako norma zásob

Určenie výšky nákupu- na základe plánu zásobovania si podnik určí výšku nákupu. Musí byť taká aby pokryla plánovanú spotrebu a zabezpečili optimálnu výšku zásob.

Nákup

Podstatou nákupnej činnosti je: vybrať najvhodnejších dodávateľov, najvhodnejší spôsob obstarávania zásob a zabezpečiť všetky aktivity, ktoré súvisia s dodávkou

Postup pri obstarávaní zásob

• výber spôsobu obstarávania
• prieskum trhu
• výber vhodného dodávateľa
• právne zabezpečenie dodávky (uzatvorenie KZ)
• uskutočnenie dodávky
• prevzatie dodávky
• zaplatenie dodávky

• výber spôsobu obstarania

Spôsoby obstarania zásob:

1. náhodné obstaranie- materiál sa obstaráva až po vzniku potreby (v zákazkovej výrobe podľa objednávky odberateľa zákazkou bude kuchynská linka a potom nákup materiálu)
2. skladové obstaranie- materiál sa obstaráva priebežne do zásoby a skladuje sa
3. bezskladové obstaranie (Just in Time)- materiál sa neskladuje. Dodávka materiálu sa uskutoční priamo do výroby

• prieskum trhu
  • zameriava sa na sledovanie na trhu materiálu
  • ide o získanie informácií o kvalite materiálu, cenách, dodacích podmienkach, spoľahlivosti dodávateľa... zisťuje ich marketingový útvar
• výber vhodného dodávateľa

Hlavné kritéria pri výbere dodávateľa:

• sortiment a kvalita
• ceny materiálu a náklady na obstaranie (napr. prepravné, clo)
• dobré meno (goodwill) a spoľahlivosť dodávateľa
• dodacie podmienky (termíny, spôsob prepravy, vzdialenosť dodávateľa)
• platobné podmienky (spôsob platby, zľavy, možnosť poskytnutia úveru)
• právne zabezpečenie dodávky
  • ide o uzatvorenie kúpnej zmluvy
  • upravuje Obchodný zákonník
  • kúpna zmluva vzniká na základe potvrdenia objednávky
  • objednať sa môže: ústne, písomne, telefonicky, cez internet
• uskutočnenie dodávky

S uskutočnení dodávky súvisí určenie spôsobu prepravy a dopravného prostriedku. Materiál je možné prepravovať:

1. dopravným prostriedkom dodávateľa
2. dopravným prostriedkom odberateľa
3. prepravcom

Typ prepravy

• cestná
• železničná
• lodná
• letecká
• špeciálna

• prevzatie dodávky
  • začína kvantitatívnou a kvalitatívnou kontrolou
  • kontroluje sa množstvo a kvalita dodaného materiálu
  • zásielka sa prevezme na sklad podľa prepravného dokladu alebo dodacieho listu = zisťuje sa skutočný stav dodávky
  • skladník vyhotoví príjemku, zapíše dodávku do skladovej karty a prevezme materiál na sklad
  • zápis o chybách- ak pri kontrole zistí nedostatky
  • reklamácia- môže byť ihneď alebo v dohodnutej reklamačnej lehote
• zaplatenie dodávky
  • za dodaný materiál musí odberateľ dodávateľovi zaplatiť. Uskutoční sa podľa platobných podmienok, ktoré boli dohodnuté v KZ
  • právo na zaplatenie uplatňuje dodávateľ zaslaním faktúry
  • faktúru zaeviduje odberateľ v knihe prijatých faktúr
  • platba sa môže uskutočniť napr. bezhotovostným spôsobom

Skladovanie zásob

Skladovanie zásob zahŕňa všetky činnosti, ktoré súvisia s prijímaním zásob, ich ošetrovaním a prípravou na výdaj do výroby.

Prevzatý materiál sa uloží do skladu. V sklade musia byť vytvorené také podmienky aby sa materiál neznehodnotil a nestratil (dodržanie optimálnej teploty, vlhkosti, prašnosť prostredia, zásada nedovoleného susedstva)

Funkcie skladovanie

1. preklenovacia- prekonáva časový rozdiel medzi dodávkou materiálu a jeho výdajom do spotreby
2. zušľachťovacia- zrenie ovocia, syra, vína, sušenie dreva
3. zabezpečovacia- sklad umožňuje zásobovanie materiálom v prípade neočakávaných výpadkov v dodávkach

Skladové hospodárstvo môže byť:

1. centralizované- jeden veľký sklad zásobuje všetky úseky výroby
2. decentralizované- podnik má viac menších skladov
3. kombinované- podnik má jeden veľký sklad a niekoľko menších skladov (pobočiek)

Skladové hospodárstvo tvoria:

• zásobovacie sklady- sklady materiálov a obalov
• výrobné sklady- medzi sklady (sklady polovýrobkov, náhradných dielov)
• odbytové (expedičné) sklady- sklady hotových výrobkov

Druhy skladov- podľa druhu skladovaného materiálu alebo tovaru

• kryté- sú vhodné na skladovanie potravín, textilného tovaru
• polokryté- sú vhodné na skladovanie dreva, sypaného materiálu, napr. keramickej hliny a pod., ktoré treba chrániť pred dažďom
• otvorené sklady- sú vodné na skladovanie stavebného materiálu, napr. piesku, štrku ...
• špeciálne sklady- sa používajú na skladovanie špeciálnych materiálov, napr. horľavín, pohonných hmôt, mrazených potravín...

Evidencia a riadenie zásob

Evidencia zásob predstavuje záznamy o stave a pohybe zásob.

Stav a pohyb zásob sa zaznamenáva v dokladoch, ktoré sprevádzajú fyzický tok majetku.

Podnik pri inventarizácií kontroluje či je skutočný stav zásob zhodný so stavom v evidencii.

Doklady pri evidencii zásob

• doklady o príjme zásob- faktúra, zápis v knihe prijatých zásielok, dodací list, príjemka
• doklady o uložení zásob- skladová karta, skladový blok, závesný štítok
• doklady o výdaji zásob- výdajka prevodka

Metódy vedenia skladovej evidencie

Metódy vedenia skladovej evidencie závisia od veľkosti podniku, sortimentu, množstva materiálu a technického vybavenia skladu.

Poznáme tieto metódy:

1. metódy vizuálnej kontroly- skladové lístky, knihy záznamov, systém dvoch regálov
2. metódy písomných záznamov- skladové karty a závesné štítky
3. metódy počítačového spracovania- používa sa špeciálny skladový program, ktorý vyhotoví doklady, je napojený na účtovníctvo, uľahčuje fakturovanie a inventúru

Oceňovanie materiálu pri výdaji

• podnik môže mať na sklade ten istý materiál obstaraný za rôzne ceny
• pri výdaji materiálu zo skladu podnik použije na ocenenie rôzne metódy
  • vážený aritmetický priemer
  • FIFO

Riadenie zásob

Cieľom riadenia zásob je:

• udržať zásoby v takej výške, aby sa zabezpečila plynulá výroba a aby zásoby viazali minimálne finančné prostriedky
• udržať zásoby v takej výške, aby vznikli minimálne náklady na ich skladovanie

Metódy na riadenie zásob môžu byť:

• hladinový systém (MINI – MAX Systém)
  • Minimálna zásoba- určuje výšku, pod ktorú zásoba nesmie klesnúť, aby nebola ohrozená plynulá výroba
  • Maximálna zásoba- stanovuje ju podnik vtedy, ak sú dodávky materiálu pravidelné. Určuje výšku, ktorú nesmie zásoba prekročiť
• ABC metóda
• Podniky majú veľa druhov zásob
• Podrobné prepočty noriem zásob sa robia len pri niektorých druhoch materiálov
• Podstatne ovplyvňujú výrobu a viažu peniaze v zásobách

ABC METÓDA- predstavuje plánovanie a sledovanie zásob podľa ich podielu na hodnote a na počte druhov zásob

• A- skupina- sú to materiály ktoré majú vysokú hodnotu (70 – 80 % podiel na celkovej hodnote), ale majú malý podiel čo do počtu materiálov (10-20%)
• B- skupina- čo do počtu druhov (20 – 40 %), čo sa týka ich hodnoty (15 – 20%). Podnik pri nich určí minimálnu zásobu ak klesnú pod ňu nasleduje objednávka
• C- skupina- obsahuje materiály na základe odhadu. Tvoria 50 – 70 % čo do počtu druhov a 5 – 15 % čo do hodnoty

Ukazovatele hospodárenia so zásobami

Medzi základné ukazovatele hospodárenia so zásobami patria:

• ukazovateľ viazanosti zásob

VZ= z / Q

z- priemerná ročná zásoba

Q- hodnota produkcie

• vyjadruje aká hodnota zásob sa viaže na 1 € produkcie

• ukazovatele rýchlosti zásob

1. počet obrátok
2. doba obratu

PO= S(objem výroby, tržby)/ z

DO= 360/ PO

DO= z / s (priemerná denná spotreba)

Počet obrátok vyjadruje koľkokrát sa zásoba materiálu pri danej spotrebe za sledované obdobie obráti, t. j. koľkokrát ju treba v rámci obdobia doplniť.

Doba obratu vyjadruje za koľko dní sa spotrebuje priemerná zásoba (počet dní na ktoré priemerná zásoba vystačí)

• rentabilita zásob

RZ= zisk pred zdanením / priemerné zásoby za sledované obdobie * 100