Banková sústava, Národná banka Slovenska (NBS)

Banková sústava

Bankovú sústavu tvoria banky pôsobiace v hospodárstve.

Štruktúra bankovej sústavy závisí od vyspelosti ekonomiky a môže byť:

• jednostupňová (v nej centrálna banka vykonáva všetky funkcie. Ak existujú aj iné banky, sú špecializované a úplne závislé od rozhodnutia centrálnej banky);
• viacstupňová (počet stupňov závisí od úrovne ekonomiky, najčastejšie je dvojstupňová banková sústava – prvý stupeň tvorí centrálna banka a druhý stupeň tvoria ostatné = obchodné banky).

BANKOVÁ SÚSTAVA V SR

V SR je dvojstupňová banková sústava:

1. stupeň: Národná banka Slovenska (jej činnosť upravuje zákon 566/1992 Z.z. o NBS)
2. stupeň: obchodné banky ( ich činnosť upravuje zákon 62/1996 Z.z. o bankách)

Po vstupe SR do EÚ (1.5.2004) a do EMÚ (Európskeho menového systému 1.1.2009) sa zmenilo postavenie NBS. NBS je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk a Eurosystému, musí sa teda riadiť spoločnými pravidlami.

Európsky systém centrálnych bánk tvoria Európska centrálna banka (ECB) a národné centrálne banky všetkých členov EÚ (bez ohľadu na to akú menu používajú).

Eurosystém tvorí Európska centrálna banka (ECB) a národné centrálne banky, ktorých menou je euro.

Európska centrálna banka (ECB) je nadnárodnou bankovou inštitúciou, jej význam rastie po každom rozšírení eurozóny. Má sídlo vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko). ECB zodpovedá za výkon menovej politiky v eurozóne. V súčasnosti eurozónu tvorí 17 štátov . Tieto krajiny tvoria tzv. eurozónu.

(SR bola 16 krajinou kt. prijala euro ako základnú menu, v r. 2010 pristúpilo Estónsko,.., EÚ = 27 štátov, SR vstúpila do EÚ 1. 5. 2004).

Hlavným cieľom Eurosystému je udržiavať v eurozóne cenovú stabilitu a chrániť kúpnu silu eura.

• bola založená 1.1.1993 (keď sa ČSFR rozdelila na 2 nezávislé štáty),
• je to právnická osoba so sídlom v Bratislave, ale nezapisuje sa do obchodného registra,
• pri nakladaní s vlastným majetkom má postavenie - ako podnikateľ, ale nie je komerčne orientovaná,
• pri vydávaní všeobecne záväzných právnych noriem má postavenie ako ministerstvá a iné orgány štátnej správy.

Po zavedení eura sa postavenie NBS zmenilo najmä v oblasti menovej politiky. Kompetencie banky sa presunuli do Frankfurtu, kľúčovú úlohu má guvernér, ktorý sa stal jedným z viacerých členov Rady guvernérov ECB.

NBS má však výrazné postavenie v oblasti finančného trhu, po r. 2009 je väčšina pozornosti sústredená na dohľad nad ostatnými bankami, poisťovňami a ďalšími finančnými inštitúciami, aby dodržiavali stanovené pravidlá.

• podieľa sa na spoločnej menovej politike, ktorú určuje ECB pre eurozónu

• vydáva eurobankovky a euromince, vrátane pamätných euromincí ako zákonných platidiel v eurozóne, taktiež vydáva zberateľské euromince, ktoré sú zákonným platidlom len v SR a nie sú primárne určené na peňažný obeh,
• udržiava devízové rezervy, disponuje s nimi a uskutočňuje devízové operácie - podľa predpisov platných v Eurosystéme,
• vykonáva dohľad nad finančným trhom – vydáva predpisy, udeľuje a odníma povolenia na vykonávanie činností, dohliada na činnosť, ukladá sankcie, napr. obchodným bankám, poisťovniam, správcovským spoločnostiam, burzám, apod.,
• zastupuje SR v medzinárodných inštitúciách, v oblasti finančného trhu (napr. Medzinárodnom menovom fonde, Svetovej banke),
• poskytuje vybrané služby verejnosti (pr. posúdenie pravosti bankoviek, výmenu sloven.korún za eurá)
• je bankou bánk - povoľuje činnosť bankám a vykonáva nad nimi dohľad,
• je bankou štátu -vystupuje ako pokladnica štát. rozpočtu,vykonáva niektoré finančné operácie pre vládu.

BANKOVÁ RADA (najvyšší riadiaci orgán) Jozef Makúch (v poradí štvrtý guvernér v SR)

• guvernér - zastupuje navonok NBS - vymenúva a odvoláva ho prezident SR na návrh vlády schválený NR SR
• 2 viceguvernéri - vymenúva a odvoláva ich vláda
• 3 vrchní riaditelia na návrh guvernéra NBS; 
• členovia funkčné obdobie členov BR je 5 rokov

DIREKTÓRIUM (výkonný orgán)

• viceguvernér (poverený guvernérom NBS)
• vrchní riaditelia

NBS hospodári podľa rozpočtu, ktorý schvaľuje banková rada.

NBS vykonáva dohľad nad fungovaním bankového systému a nad bankami, nad Fondom ochrany vkladov, prípadne ďalšími osobami

Bankový dohľad zahŕňa:

• preskúmanie žiadosti a povolenie vykonávať bankové činnosti,
• dozerá na dodržiavanie opatrení na základe, ktorých bolo vydané povolenie,
• prijíma rozhodnutia o odstraňovaní nedostatkov, ktoré boli zistené pri činnosti OB

Štátny dozor  – vykonáva Ministerstvo financií alebo ním poverený orgán, kontroluje NBS a OB. Pracovníci ministerstva majú právo zúčastňovať sa na zasadnutiach riadiacich orgánov bánk. V prípade zistených nedostatkov prijímajú opatrenia na ich odstránenia.

– opatrenie NBS pri zistení závažných nedostatkov v činnosti obchodných bánk, pričom:

• pozastavuje výkon funkcií všetkých orgánov banky,
• pôsobnosť štatutárneho orgánu (predstavenstva) a dozornej rady prechádza na správcu, ktorého vymenúva a odvoláva NBS,

• nútená správa a jej skončenie sa zapisuje do obchod. registra.

Pri pretrvávaní nedostatkov NBS po prerokovaní s Ministerstvom financií odoberie povolenie na výkon bankových činností.

OBCHODNÉ BANKY

O udelení bankového povolenia rozhoduje NBS, v niektorých prípadoch po dohode s Ministerstvom financií SR. Základné imanie - minimálne 500 mil. Sk (len v peňažnej forme).

Komerčné banky sa členia:

• podľa rozsahu obchodnej činnosti (univerzálne a špecializované),
• podľa vlastníctva (štátne, súkromné a kombinované),
• podľa právnej formy (väčšinou majú formu akciových spoločností, len

výnimočne majú inú právnu formu, napr. s.r.o.).

Univerzálne banky – spravidla vykonávajú všetky druhy bankových operácií.

Špecializované banky – zameriavajú sa na určitý okruh bankových služieb

(pr. akceptačná, depozitná, devízová, hypotekárna, investičná, komunálna, záručná banka

Základné činnosti banky:

• prijímanie vkladov (vklad /depozit/ – suma, ktorú vkladateľ zapožičiava banke za určitú náhradu (úrok);
• poskytovanie úverov (úver -dočasné požičanie peňazí klientovi za určitú náhradu (úrok)).

Ďalšie činnosti banky:

• platobný styk a zúčtovanie,
• investovanie do cenných papierov na vlastný účet,
• obchodovanie na vlastný účet alebo účet klienta s finančnými nástrojmi peňažného a kapitálového trhu,
• zmenárenská činnosť,
• vydávanie a správa platobných prostriedkov (napr. platobných kariet, cestovných šekov),
• finančný lízing,
• vykonávanie hypotekárnych obchodov,
• poskytovanie záruk, otváranie a potvrdzovanie akreditívov, poradenské služby,
• vydávanie cenných papierov, uloženie cenných papierov a vecí,
• prenájom bezpečnostných schránok a ďalšie...

Aktívne operácie zahŕňajú činnosti , v dôsledku ktorých sa mení objem aktív.

Banka vystupuje ako v e r i t e ľ .

AKTÍVNE OPERÁCIE OBCH. BÁNK:

• úverové operácie - krátkodobé, strednodobé a dlhodobé úvery; (klasická forma),
• investičné činnosti bánk (nové formy).

Krátkodobé úvery – kontokorentný úver, eskontný úver, lombardný úver.

Strednodobé a dlhodobé úvery – emisná pôžička, pôžička na úverový úpis, hypotekárny úver, komunálny úver, spotrebný úver.

Ide o sústreďovanie cudzích zdrojov, ktoré predstavujú rozhodujúcu časť bankového kapitálu, potrebného na podnikanie Banka tu vystupuje ako d l ž n í k

PASÍVNE OPERÁCIE OBCH. BÁNK:

• vklady (vklady na požiadanie, úsporné vklady, termínované vklady)
• úvery a pôžičky od centrálnej banky
• úvery a pôžičky od ostatných bánk

ÚVEROVÉ OPERÁCIE

Bankový úver – dočasné požičanie peňazí obchod. bankou klientovi za určitú cenu (úrok).

Pri úverových operáciách vystupuje banka ako veriteľ.

Dostáva od dlžníka veriteľský úrok, ktorý je pre banku výnosom.

Pri poskytovaní úveru musí banka brať do úvahy tieto princípy:

• zmluvný princíp (písomná forma o úvere; obsahuje tieto náležitosti: práva a povinnosti veriteľa a dlžníka, suma alebo limit, predmet úverovania, časový plán a spôsob čerpania úveru, lehota splatnosti, spôsob ručenia, úroky, sankcie),
• princíp účelovosti ( žiadateľ ešte pred požiadaním o úver si preverí, či OB bude financovať jeho zámer, teda účel úveru; účel úveru je iný u FO a iný u PO),
• princíp návratnosti (poskytnutím úveru OB vždy podstupuje riziko, pre OB je dôležité, aby úver bol návratný, preto posudzuje bonitu žiadateľa, jeho hospodársku spôsobilosť),
• princíp zabezpečenia úveru (u nás sa najčastejšie zabezpečenie úveru realizuje prostredníctvom práva na veci dlžníka alebo osobným zabezpečením),
• princíp zúročiteľnosti (dlžník je povinný od momentu poskytnutia úveru platiť z neho úroky v dohodnutej výške
• princíp termínovanosti(to znamená splatenie úveru v dohodnutom termíne).

Faktory ovplyvňujúce poskytnutie úveru:

• schopnosť a ochota klienta úver v budúcnosti splácať,
• peňažný príjem klienta,
• jeho ostatné záväzky, atď

Podľa doby splatnosti úvery členíme na:

• KRÁTKODOBÉ ÚVERY (splatné do 1 roka),
  • kontokorentný,
  • eskontný,
  • lombardný,
  • spotrebný.
• STREDNODOBÉ A DLHODOBÉ ÚVERY (dĺžka splácania úverov dlhšia ako 1 rok)

•  emisná pôžička,
•  pôžička na úverový úpis,
•  hypotekárny úver,

 spotrebný úver.

• KONTOKORENTNÝ ÚVER

Základom je kontokorentný účet v banke, je kombináciou vkladového a úverového účtu (môže mať kreditný alebo debetný zostatok). Na účet prichádzajú príjmy a uskutočňujú sa z neho platby. Ak sú v danom období: príjmy väčšie ako výdavky = vznikajú vklady na požiadanie; Ak sú príjmy nižšie ako vklady = účet prechádza do debetu. Debetné saldo na kontokorentnom účte predstavuje poskytnutie kontokorentného úveru. Výška debetného salda je dohodnutá v zmluve vo forme úverového rámca (limitu).

• ESKONTNÝ ÚVER

Banka odkupuje zmenky od ich majiteľa pred lehotou splatnosti za menovitú hodnotu zníženú o diskont (úrok). V čase splatnosti ich predkladá banka zmenkovému dlžníkovi na úhradu.

• LOMBARDNÝ ÚVER

je zabezpečený založením hnuteľného majetku alebo práva dlžníka.

Má presne dohodnutú lehotu splatnosti. Pri nedodržaní lehoty splatnosti banka uplatní právo vyplývajúce zo záložného práva. Výška úveru sa pohybuje od 60-90 % z hodnoty zálohy.

Druhy lombardného úveru podľa predmetu zálohu:

lombardný úver na cenné papiere, na tovar, na pohľadávky, na drahé kovy a iné cennosti.

• EMISNÁ POŽIČKA

Úver je poskytnutý odkúpením dlhopisov, ktoré dlžník (podnik) emituje za účelom obstarania finančných zdrojov. Emitent sa obracia s ponukou na odkúpenie dlhopisov na širokú verejnosť. Emisiu dlhopisov zabezpečuje banka, pričom spravidla časť dlhopisov odkúpi a tým poskytne podniku emisnú pôžičku. Po uplynutí doby splatnosti vyplatí podnik majiteľom dlhopisov ich menovitú hodnotu a úrok.

• POŽIČKA NA ÚVEROVÝ ÚPIS

Dlžník podpisuje banke záväzkovú listinu – úverový úpis. Úverový úpis je dôkazom pohľadávky banky.

• HYPOTEKÁRNY ÚVER

Je zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti.

Podnik nemôže s nehnuteľnosťou voľne disponovať, aj keď je prevažná časť úveru splatená. V prípade nesplatenia úveru v stanovenej lehote sa založený majetok stáva vlastníctvom banky. Lehota splatnosti je najmenej 4 roky a najviac 30 rokov. Financuje sa prevažne prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov hypotekárnou bankou.

• KOMUNÁLNY ÚVER

Je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti majetku obce. Je financovaný prevažne prostredníctvom vydávania a predaja komunálnych obligácií hypotekárnou bankou.

Hypotekárny a komunálny úver predstavujú hypotekárne bankovníctvo.

• SPOTREBNÝ ÚVER

Poskytuje sa väčšinou jednotlivcovi napr. na financovanie predmetov dlhodobej spotreby.

Býva väčšinou strednodobý.

Podstatnú časť cudzieho kapitálu banka získava prostredníctvom vkladov.

Vkladové operácie sa považujú za pasívne bankové operácie.

Príjem vkladov je základom pre ďalšie bankové operácie.

Medzi vklady v užšom zmysle sa zaraďujú:

• vklady na požiadanie,
• úsporné vklady,
• termínované vklady,

Za vklady v širšom slova zmysle sa považujú:

• depozitné certifikáty,
• bankové obligácie.

Pri príjme vkladu vzniká medzi bankou a vkladateľom právny vzťah.

Najdôležitejšími prvkami tohto vzťahu sú:

• doba, na ktorú vkladateľ vkladá peniaze,
• úrok, ktorý sa banka zaväzuje zaplatiť.

DOBA ULOŽENIA - pre banku je doba uloženia dôležitá z toho dôvodu, aby mohla rozhodnúť o ďalšom použití uložených peňažných prostriedkov. Banka má záujem prijímať vklady na pevne stanovenú dobu a za podmienok, ktoré umožňujú vybrať peniaze pred dohodnutým termínom. Teda stabilné vklady sú pre banku ako podnikateľský subjekt najkvalitnejšie a za ne je ochotná najviac platiť.

ÚROK – je to cena, za ktorú veriteľ dáva svoje peňažné prostriedky dlžníkovi na používanie

počas dohodnutej doby.

KAPITÁL – nazývaný tiež istina – je peňažná suma, ktorú veriteľ požičiava dlžníkovi.

 Z nej sa počíta úrok. Vo výpočtoch sa označuje k.ÚROKOVACÍ ČAS ( úrokovacia doba, úrokovacia lehota) – je čas, v ktorom má dlžník veriteľove peniaze a za tento čas platí veriteľovi úrok.

 Môže byť vyjadrený v počte rokov, mesiacov alebo v počte dní. &najčastejšie sa vyjadruje v dňoch. Úrokovacia doba sa spravidla nezhoduje s úrokovacím obdobím. Môže byť jeho násobkom alebo len jeho časťou.

ÚROKOVÁ MIERA – vyjadruje sa ňou výška úroku v percentách za dané úrokovacie obdobie (ročné, polročné a podobne)

ÚROKOVACIE OBDOBIE – je časový úsek, za ktorý sa stanovuje výška úroku percentovou mierou. Úrokovacie obdobie býva najčastejšie ročné. Môže byť aj polročné, štvrťročné, mesačné, denné.

Úrokovacie obdobie sa spravidla vyznačí za úrokovacou mierou skratkami:

1. a. (per annum = ročne) – ročné úrokovacie obdobie
2. s. ( per semestre = polročne) – polročné úrokovacie obdobie,
3. q. (per quartale = štvrťročne) – štvrťročné úrokovacie obdobie,
4. m. (per mensem = mesačne) – mesačné úrokovacie obdobie.
5. d. (per diem = denne) - denné úrokovacie obdobie.

Keďže polročnú štvrťročnú, mesačnú, dennú úrokovú mieru vieme ľahko premeniť na ročnú, vo výpočtoch sa väčšinou používa ročná úroková miera.

VKLADY NA POŽIADANIE

Tzv. vklady na videnie, vista vklady, denné peniaze.

Klienti ich ukladajú na svoj bežný účet a môžu nimi voľne disponovať. Ide o vklady bez časovej viazanosti. Pre banku sú veľmi nákladným, najmenej stabilným zdrojom. Z hľadiska likvidity predstavujú pre banku veľké riziko. Sú najmenej úročené.

Rozlišujeme ich podľa toho, kto ukladá peňažné prostriedky na bežný účet v banke:

• vklady podnikateľských subjektov (tvoria najväčší podiel, bežné účty)
• vklady obyvateľstva (existujú rôzne podoby týchto vkladov – napr. sporožírový /žírový/ účet, osobný účet, kontokorentný účet, devízový účet,...)
• vklady vlády a miestnych orgánov,
• vklady bánk,
• ostatné vklady.

ÚSPORNÉ VKLADY

slúžia na dlhodobejšie uloženie prostriedkov klienta a nemožno ich využívať v platobnom styku. Pre banku sú pomerne stabilným úverovým zdrojom

Banka pri úsporných vkladoch poskytuje vyšší úrok ako v prípade vkladov na požiadanie.

Úsporné vklady môžu byť v bankách na týchto účtoch:

• vkladové účty (najrozšírenejšie, spojené s vkladnou knižkou),
• účty majetkového sporenia (na nich sa ukladajú vklady slúžiace na dlhodobé investovanie do cenných papierov),
• účty stavebného sporenia (sú spojené so štátnou prémiou, organizujú ich špecializované stavebné sporiteľne),
• účty poistného sporenia (predstavujú kombináciu úsporného vkladu a životného poistenia).

TERMÍNOVANÉ VKLADY

termínované vklady sú dlhodobejšie viazané vklady. Klient sa dobrovoľne zaväzuje nedisponovať s vkladom po určitý čas (termín). Prostriedky sú uložené na vkladovom účte, ktorý je určený len na uloženie prostriedkov v banke. Pre banku sú pomerne stabilným peňažným zdrojom.

Základnou podmienkou na otvorenie účtu je zmluva a zloženie základného vkladu.

Termínované vklady sú spravidla spojené s výhodami (výplatou jednorazovej prémie, s pohyblivou úrokovou sadzbou, diferencovanou úrokovou sadzbou podľa výšky vkladu a termínu vkladu, apod.).

Sú úročené vyššou úrokovou sadzbou, ktorá je odstupňovaná podľa výšky vkladu, doby splatnosti a trvania výpovednej lehoty.

Členenie termínovaného vkladu podľa doby uloženia prostriedkov na účte:

• krátkodobé (výber prostriedkov je obmedzený od 1 do 12 mesiacov),
• strednodobé (výber prostriedkov je obmedzený od 1 do 4 rokov),
• dlhodobé (vklady uložené na viac ako 4 roky).

Spôsoby výberu termínovaného vkladu:

• určenie termínu splatnosti (o 3 mesiace, 6 mesiacov od uloženia,...),
• určenie výpovednej lehoty (napr. 1 rok),
• kombinovane (výber najskôr o rok, výpovedná lehota 2 mesiace vopred).

V prípade výberu vkladu pred stanoveným termínom splatnosti alebo pred uplynutím výpovednej lehoty banka uplatňuje voči klientovi sankčné poplatky. Ich výška závisí od predčasne vybranej zmluvy a dĺžky nedodržanej lehoty.Na druhej strane nemusí klient vklad po uplynutí termínu splatnosti vybrať. Môže požiadať o predĺženie (prolongáciu) a stanovenie ďalšieho termínu výberu.

Banka získava cudzie zdroje aj predajom vkladových listov a bankových obligácií.

• od centrálnej banky,
• od iných obchodných bánk.

• je základným platobným nástrojom,
• bežné účty zriaďujú banky tuzemcom i cudzozemcom, fyzickým i právnickým osobám v súlade s platnými normami SR na základe uzatvorenia Zmluvy o bežnom účte;
• klient môže mať zriadených viac bežných účtov,
• účty môžu byť zriadené v slovenskej i cudzej mene.

fyzická osoba (podnikateľ):

• doklad totožnosti oprávnenej osoby (občiansky preukaz),
• živnostenský list alebo inú listinu preukazujúcu založenie účtu na podnikateľské účely,
• doklad o pridelení IČO

• právnická osoba (obchodné spoločnosti a družstvá):
  • výpis z obchodného registra,
  • doklad o registrácii na príslušnom úrade štátnej správy,
  • doklad o pridelení IČO,
  • doklad na základe ktorého sú ustanovení štatutárni zástupcovia,
  • doklad totožnosti oprávnenej osoby,

Bežný účet nie je možné zriadiť anonymne.

Názov účtu tvorí u právnických osôb obchodné meno podľa obchodného registra alebo iného zákonom stanoveného dokumentu dokladajúceho vznik právnickej osoby;

u fyzických osôb (podnikateľov) je to názov uvedený v živnostenskom liste alebo inom doklade, na základe ktorého vykonávajú podnikateľskú činnosť.

Disponovať účtom môžu osoby uvedené v podpisových vzoroch, podľa uvedeného spôsobu disponovania (samostatné dispozičné práva, spoločné dispozičné práva., limity,...).

Disponovať účtom je možné len v súlade s platnými právnymi predpismi.

Na bežný účet možno vkladať:

• v hotovosti v banke alebo ktorejkoľvek jej pobočke,
• prevodom z iného účtu vedeného v ľubovoľnom peňažnom ústave,
• na poštách prostredníctvom poštovej peňažnej poukážky typu U,
• vkladom v bankomatoch na to uspôsobených,...

Z bežného účtu možno čerpať finančné prostriedky:

• hotovostne alebo bezhotovostne v banke i vo všetkých jej pobočkách,
• platobnou kartou v bankomatoch a obchodných miestach vybavených POS terminálmi,
• príkazmi na úhradu (jednorazovými, trvalými),
• na základe inkasa, ktoré klient povolil,
• prostredníctvom elektronického bankovníctva.

Klasické formy bankovníctva – platba v hotovosti, či klient pri priehradke postupne zastarávajú. Sú totiž pomalé a nákladné tak pre klienta, ako i pre banku.

Nahrádzajú ich nové formy elektronického bankovníctva.

Elektronické bankovníctvo znamená poskytovanie produktov a služieb malých hodnôt drobnej klientele prostredníctvom elektronických ciest.

Klient komunikuje s bankou na diaľku s použitím moderných komunikačných médií – počítača, telefónu, modemu, platobnej karty.

Výhodou týchto služieb je nepretržitý celodenný prístup klienta k svojmu účtu, teda nezávislosť od otváracích hodín banky, pohodlné vykonávanie domáceho i zahraničného platobného styku priamo z domu či pracoviska. Operácie zadané elektronickou formou sú zvyčajne lacnejšie.

Z hľadiska používaných prostriedkov môžeme medzi elektronické bankovníctvo zahrnúť:

• telefonické bankovníctvo – na spojenie s bankou využíva klient telefón,
• homebanking–na komunikáciu s bankou je potrebný PC a modem (komunikačné zariadenie), telefónne spojenie a softvérové vybavenie, ktoré poskytne banka
• internet banking –na spojenie s bankou využíva klient internet, je výhodnejší ako homebanking, pretože na komunikáciu s banku stačí obyčajný inernetový prehliadač,
• mailbanking - na spojenie s bankou využíva klient internet, klient získava informácie o o operáciách na jeho účte prostredníctvom elektronickej pošty (e-mailov),
• GSM banking – je podobný mailbankingu, pri GSM bankingu (SMS-bankingu) získava klient informácie o stave a pohybe na jeho účte formou SMS správ,
• platobné karty – sú platobné prostriedky, ktorými sa vykonávajú hotovostné i bezhotovostné platobné operácie prostredníctvom technických zariadení. Platobné karty môžu mať rôzny rozsah použitia – PK platné len v obchodnej sieti vydavateľa, PK platné len v tuzemsku, PK platné medzinárodne. Platobné karty majú vlastné identifikačné prvky, ktoré sú zároveň ochrannými prvkami. V prípade bankovej platobnej karty sú to – osobné identifikačné číslo (PIN kód) a podpis držiteľa na karte, v prípade platobných aplikácií elektronického bankovníctva sú to osobné identifikačné číslo alebo podobný kód a elektronický podpis.
• samoobslužné zóny – medzi prvé samoobslužné zariadenia v bankovníctve na svete patria bankomaty na výber hotovosti prostredníctvom magnetických platobných kariet.

Základom práce s takýmito zariadeniami je platobná karta k účtu.

Samoobslužná zóna je spravidla vybavená takýmito zariadeniami:

• bankomat kombinovaný s nočným trezorom,
• bankomat kombinovaný so zmenárenským automatom a depozitom,
• informačný terminál,
• transakčný terminál,
• autosafe (automatické bezpečnostné schránky).

Samoobslužná zóna je klientom prístupná 24 hodín denne.

• klientské centrá – poskytuje inf. a rady klintom o všetkých službách banky