Financovanie podniku

Financovanie podniku

FINANCOVANIE

Financovaním sa rozumie proces získavania zdrojov pre potreby založenia podniku alebo jeho ďalšej činnosti.

Zdroje financovania sa označujú ako kapitál.

Zo získaných zdrojov sa zabezpečuje majetok, pomocou ktorého sa zabezpečuje podnikateľská činnosť.

FINANČNÉ ZDROJE možno členiť podľa:

Ø vlastníctva,

Ø spôsobu získavania,

Ø doby splatnosti,

Ø účelu. 

Zdroje financovania podľa vlastníctva sa členia na vlastné a cudzie (pasíva súvahy)

Vlastný kapitál tvorí predovšetkým:

• základné imanie (vklad vlastníkov podniku),
• zdroje z podnikateľskej činnosti ( zisk, odpisy),
• zdroje získané z nepeňažných zložiek majetku ( odpredaj nepotrebného majetku),
• dotácie.

Financovanie z vlastných zdrojov sa označuje ako samofinancovanie.

Cudzí kapitál tvoria :

• úvery,
• pôžičky,
• rôzne druhy záväzkov (voči dodávateľom, zamestnancom, daňovému úradu).

• Podľa spôsobu získavania sa finančné zdroje členia na:

• INTERNÉ - zdroje, ktoré sú výsledkom vlastnej podnikateľskej činnosti- predovšetkým zisk, odpisy a ostatné interné finančné zdroje (pr. z predaja nepotrebného majetku,

z rezervných fondov),

• EXTERNÉ - -zdroje, ktoré podnik získa z vonkajšieho okolia - pr. vklady vlastníkov podniku, záväzky, úvery, dotácie

• Podľa doby splatnosti sa finančné zdroje členia na:
  • krátkodobé (splatnosť do 1 roka)
  • strednodobé (1 – 4 roky)
  • dlhodobé (nad 4 roky)

• Podľa účelu finančné zdroje členíme (podľa toho načo nám slúžia):
  • finančné zdroje ako kapitál(slúžia na investovanie do nových budov, na modernizáciu,..)
  • finančné zdroje ako peniaze (slúžia na zabezpečenie krátkodobých potrieb – platobnej schopnosti a likvidity)

INTERNÉ FINANČNÉ ZDROJE

- sú výsledkom vlastnej podnikateľskej činnosti

Zisk je najdôležitejší interný finančný zdroj. Je výsledkom rentabilnej podnikovej činnosti.

Rozsah financovania zo zisku závisí od platných legislatívnych úprav rozdeľovania zisku.

Na interné financovanie podniku nie je možné použiť celý zisk, ale len jeho časť, ktorá sa určí na tento cieľ v procese rozdeľovania zisku – nerozdelený zisk.

Nerozdelený zisk – je tá časť zisku po zdanení, ktorá sa nepoužije na výplatu dividend alebo tvorbu fondov zo zisku.

Tvorbu nerozdeleného zisku je možné vyjadriť takto:

Zisk bežného roku

• daň zo zisku
• prídel rezervnému fondu zo zisku
• úhrada tantiem (odmeny členom predstavenstva, dozornej rady),
• výplata dividend

Nerozdelený zisk bežného roka

+ nerozdelený zisk z minulých rokov

Nerozdelený zisk koncom roka

Odpisy predstavujú peňažné vyjadrenie opotrebovaného dlhodobého majetku. Nie sú účelovo viazané, podnik ich môže používať na rôzne účely.

Z tržieb za realizovanú produkciu sa postupne v podniku v peňažnej forme akumuluje kapitál, ktorý bol vložený do jednotlivých zložiek hmotného a nehmotného inv. majetku pri jeho nadobudnutí. Akumuluje sa vo výške odpisov, ktoré sa v danom období zahrnuli do nákladov a prostredníctvom nich do cien výrobkov. Predajom výrobkov podnik získava peňažný fond, ktorý nemusí hneď použiť, pretože investičný majetok naďalej pôsobí v podniku. Táto skutočnosť spolu so schopnosťou inv. majetku efektívne pracovať počas celej doby životnosti spôsobuje, že podnik potrebuje naakumulované sumy odpisov (oprávky) na financovanie až vtedy, keď je potrebné príslušný inv. majetok nahradiť. Do času obnovy inv. majetku sú odpisy voľným finančným zdrojom, ktorý sa môže v podniku používať.

To umožňuje, aby podnik získané peňažné čiastky vo výške odpisov plynule reinvestoval, tzn. použil ich na nákup nových zložiek inv. majetku.

Tento majetok sa zase hneď začína odpisovať a tak sa vytvárajú „odpisy z odpisov“. Vzniká tak známy reprodukčný efekt odpisov, ktorý znamená, že podnik za istých podmienok môže financovať z odpisov nielen obnovu, ale aj svoje rozvojové potreby.

Negatívny vplyv na reprodukčný efekt odpisov má inflácia. Peňažný fond získaný z odpisov je totiž vo výške pôvodných obstarávacích cien, ale vplyvom inflácie sa reprodukčné ceny zvyšujú, čo znižuje reprodukčný efekt odpisov.

• zdroje z predaja nepotrebného majetku (pr. pri zmene štruktúry podniku , racionalizácie vo výrobe, zásobovaní, v odbyte, apod.)
• rezervné fondy Rezervné fondy môžu byť vytvorené na rôzne účely (povinné, dobrovoľné RF) Predstavujú časť zisku podniku, ktorý si podnik necháva ako ochranu proti rôznym rizikám. Ak nie sú v danom období potrebné na financovanie účelu, pre ktorý boli vytvorené a právna úprava ich použitie neobmedzuje, môže ich podnik dočasne využívať ako interný zdroj financovania rozvoja.

EXTERNÉ FINANČNÉ ZDROJE

• nie sú výsledkom podnikateľskej činnosti. Väčšinou z nich podnik získava na finančných trhoch, najmä na peňažnom a kapitálovom trhu.

Vklady tvoria základný externý finančný zdroj.

Zahŕňa vklady na začiatku podnikania i dodatočné vklady.

Forma vkladu závisí od právnej formy podniku.

Pri úveroch ide návratné peňažné vzťahy založené na zmluve.

Základným kritériom ich členenia je čas (dĺžka obdobia, na ktoré je úver poskytnutý)

Z tohto hľadiska ich členíme na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé.

KRÁTKODOBÉ ÚVERY (do 1 roka) – využívajú sa na prekonanie prechodného nedostatku peňažných prostriedkov.

• Obchodné úvery – prostriedky sa neposkytujú v peňažnej forme, ale v naturálnej forme, dodávkou tovaru alebo služieb s tým, že odberateľ platbu uskutoční neskôr, po uplynutí dohodnutej lehoty.

Podľa záruky (zálohy, zástavy) sa uskutočňujú nasledovné úvery:

• Lombardný úver – je zabezpečený založením hnuteľného majetku alebo práva dlžníka (pr. drahé kovy, niektoré druhy tovarov, cenné papiere, pohľadávky,...). Výška úveru sa pohybuje od 60 – 90 % z hodnoty zálohy.
• Eskontný úver – banka odkupuje zmenky od ich majiteľa pred lehotou splatnosti za menovitú hodnotu zníženú o diskont (úrok). V čase splatnosti ich banka predkladá zmenkovému dlžníkovi na úhradu.

Kontokorentný úver – jeho základom je kontokorentný účet v banke, je kombináciou vkladového a úverového účtu (môže mať kreditný aj debetný zostatok). Na účet prichádzajú príjmy a uskutočňujú sa z neho platby. Ak sú v danom období:

. - peňažné príjmy väčšie ako výdavky – vznikajú vklady na požiadanie;

• ak sú príjmy nižšie ako výdavky – účet prechádza do debetu. Debetné saldo na účte predstavuje poskytnutie kontokorentného úveru.

 STREDNODOBÉ A DLHODOBÉ ÚVERY– využívajú sa väčšinou na rozvoj podniku.

• Obligácie – cenné papiere, ktoré vyjadrujú záväzok dlžníka (emitenta) voči majiteľovi (veriteľovi).
• Finančné úvery – poskytujú a prijímajú sa v peňažnej forme na základe úverovej zmluvy medzi veriteľom (bankou) a dlžníkom (podnikom).
• Dodávateľské úvery – vo forme výrobkov (strojov a zariadení).

Dlhodobé a strednodobé úvery:

• Emisná pôžička – banka sprostredkuje predaj dlhopisov verejnosti alebo ich odkúpi, čím poskytne podniku emisnú pôžičku (podnik po uplynutí dohodnutej doby musí zaplatiť ich hodnotu + úrok)
• Pôžička na úverový úpis – dlžník podpisuje banke záväzkovú listinu ( úverový úpis), ktorý je dôkazom pohľadávky banky.
• Hypotekárny úver – je zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti. V prípade nesplatenia úveru v stanovenej lehote sa majetok stáva vlastníctvom banky.
• Komunálny úver – je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti majetku obce.
• Spotrebný úver – poskytuje sa väčšinou jednotlivcovi , napr. na financovanie predmetov dlhodobej spotreby.

• Záväzky voči zamestnancom – vznikajú v dôsledku časového nesúladu medzi vykonaním práce a vyplatením miezd.
• Záväzky voči štátnemu a miestnemu rozpočtu – medzi tvorbou daní a ich odvodom je obdobie, počas ktorého disponuje podnik peňažnými prostriedkami, ktoré má vo forme daní odviesť do rozpočtov.

Preddavky od odberateľov sa uplatňujú pri výrobkoch, pri ktorých si výroba vyžaduje dlhú dobu výroby (napr. bytová výstavba, stavba lodí, ...)

Dotácie sú nenávratným zdrojom financovania. Využívajú sa na podporu vybraných projektov (ekologických projektov, sociálnu bytovú výstavbu a pod.)

• Lízing (operačný, finančný)- prenájom investičných zariadení, predmetov dlhodobej spotreby a iných predmetov užívateľom za vopred dohodnuté nájomné.

Operačný(prevádzkový) lízing – je obmedzený na určité predmety (ich cena je väčšinou vysoká), prenajímateľ zabezpečuje poistenie, servis, bežné opravy prenajatého predmetu, lízingové platby pre nájomcu sú nákladom, prenajatý predmet môže byť nájomcom odkúpený alebo po ukončení zmluvy ho prenajímateľ od nájomcu odoberie a ďalej ho prenajíma.

Finančný lízing – je založený na účasti 3 strán (výrobca, prenajímateľ, nájomca). Prenajímateľ (lízingová spoločnosť) vstupuje medzi výrobcu a nájomcu Od výrobcu odkupuje lízingový predmet, stáva sa jeho vlastníkom a súčasne prenajímateľom vo vzťahu k nájomcovi. Predmetom lízingu môžu byť veci hnuteľné i nehnuteľné. Nájomca zabezpečuje opravy, údržbu zariadení, platí poistenie. Partneri nemôžu počas dohodnutej doby prenájmu zmluvu zrušiť.

• Faktoring – odkúpenie krátkodobých pohľadávok faktorom pred lehotou splatnosti, bez spätného postihu majiteľa.
• Forfaiting – odkúpenie stredno a dlhodobých pohľadávok, ktoré vznikajú pri dodávkach strojov, zariadení, investičných celkov.