Výrobná činnosť podniku a jeho ciele

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: tomasik (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 18.11.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 657 slov
Počet zobrazení: 1 826
Tlačení: 73
Uložení: 97

Výrobná činnosť podniku 

VÝROBA podniková činnosť (výrobná), v ktorej sa transformujú výrobné vstupy na výrobné výstupy.

Podstatu výroby vystihujú 3 charakteristiky:

  1. Výroba ako transformačný proces – takéto označenie výroby zdôrazňuje vecnú stránku výroby, tzn. vo výrobe sa mení konkrétna vecná podstata vstupov na konkrétnu vecnú podstatu výstupov.
  2. Výroba ako kombinačný proces – toto označenie zdôrazňuje organizačnú stránku výroby, tzn. výroba predstavuje určitú kombináciu výr. faktorov s cieľom vyrobiť určitý konkrétny výrobok.
  3. Výroba ako reprodukčný proces – toto označenie zdôrazňuje hodnotovú stránku výroby, tzn. možno ju sledovať prostredníctvom ustavičného kolobehu procesov financovania (t. j. obstarávania fin. zdrojov pre podnik. činnosť) a investovania (používania týchto zdrojov na získavanie jednotlivých zložiek majetku).

CIELE VÝROBNEJ ČINNOSTI

  1. Kvantitatívne – kvantitatívnym cieľom výroby je zhotoviť konkrétne výrobky v konkrétnom množstve (objeme). Odzrkadľuje vecnú stránku výroby.
  2. Kvalitatívne – za rozhodujúce kvalitatívne ciele výroby sa považujú:
    • produktivita – princíp maxima, tzn. s danými vstupmi dosiahnuť maximum výrobných výstupov.

produktivita = výstupy/vstupy x 100

 

  • hospodárnosť – princíp minima, tzn. dané výrobné výstupy chceme dosiahnuť s minimom spotreby vstupov.

hospodárnosť = vstupy/výstupy 

ČLENENIE VÝROBY

Podľa výrobného programu:

  1. Základná – je to výroba výrobkov, ktoré sú hlavným výr. programom,
  2. Doplnková – výroba výrobkov, ktoré nie sú hlavným výr. programom, ale súvisia so špecializáciou tohto podniku.

                          – táto výroba má zabezpečiť lepšie využitie výr. kapacít a komplexné využitie      surovín

  1. Pridružená – výroba výrobkov, ktoré vôbec nesúvisia s výr. profilom podniku a ani     nepatria do odboru špecializácie zákl. výroby, nevyrábajú sa na výrobnom zariadení, ktoré používa zákl. výroba a ani zo suroviny, ktorá sa používa v zákl. a doplnkovej výrobe.

 

Podľa fáz:

  1. Predzhotovujúca – určitým spôsobom sa upravuje východiskový materiál pre konkrétnu zhotovujúcu fázu, napr. sušenie dreva.
  2. Zhotovujúca – ide o konkrétnu výrobu výrobku, z takto upraveného materiálu sa vyrába nejaká súčiastka alebo iná časť výrobku.
  3. Dohotovujúca – výrobok dostáva konečnú podobu, napr. výrobok sa montuje zo súčiastok, na výrobku sa robí povrchová úprava.

Podľa hromadnosti:

  1. Kusová – vyznačuje sa neopakovateľnosťou druhov výrobkov, tzn. na výrobných pracoviskách sa zhotovuje z každého druhu výrobku iba 1 kus.

 

Ďalšie znaky kusovej výroby:

  • náročnosť konštrukčnej a technologickej prípravy výroby,
  • nižšia deľba práce, tzn. vyššia kvalifikácia pracovníkov,
  • vybavenie pracovísk univerzálnymi strojmi.

 

  1. Sériová – predstavuje medzistupeň kusovej a hromadnej výroby

                    – jej znakom je, že po určitom čase sa na pracoviskách striedajú jednotl. druhy produkcie, tzn. výrobky sa produkujú v urč. SÉRIÁCH.

                    – podľa toho, v akom množstve sa jednotl. druhy výrobkov produkujú a ako často sa série striedajú rozlišujeme:

  • málosériovú výrobu,
  • strednosériovú výrobu,
  • veľkosériovú výrobu.

 

  1. Hromadná – typ výroby, pri ktorom je stupeň opakovateľnosti najvyšší

                         – prevláda výroba 1 alebo malého počtu druhov výrobkov vyrábaných vo veľkom množstve.

 

Ďalšie znaky hromadnej výroby:

  • využívanie modernej techniky,
  • úzka špecializácia pracovísk, tzn. vysoká deľba práce,
  • vysoký stupeň organizovanosti výroby.

 

ZÁKONITOSTI ORGANIZÁCIE VÝROBNÉHO PROCESU

Patria sem: 1. PROPORCIONÁLNOSŤ

  1. PARALELNOSŤ
  2. RYTMICKOSŤ
  3. NEPRETRŽITOSŤ

 

proporcionálnosť – znamená kvantitatívnu vyváženosť jednotl. zložiek výr. procesu

                               – môže ísť o tieto podoby:

  • proporcionálnosť medzi počtom strojov, pracovníkov, a potrebou materiálu,
  • proporcionálnosť medzi prácnosťou výroby a počtom pracovníkov,

 

PRÁCNOSŤ VÝROBY – udáva sa v normohodinách (Nh) a vyjadruje potrebu živej (ľudskej) práce, ktorá sa musí vynaložiť, aby sa vyrobilo urč. množstvo výrobkov – ak tu nie je proporcia môže nastať prebytok alebo nedostatok robotníkov.

  • proporcionálnosť medzi jednotl. výrob. operáciami.

 

                                – proporcionálnosť je dôležitá, aby sa zabezpečila plynulosť výr. procesu

                                – proporcionálnosť je teda podmienka, aby sa dosiahol nerušený priebeh výr. procesu

 

paralelnosť – v organizácii výr. procesu znamená súbežné (vedľa seba) vykonávanie všetkých výr. operácií, u ktorých je to možné

                     – dosiahne sa tým skrátenie výr. cyklu, tzn. rýchlejšie zhotovenie výrobku – urýchli to aj kolobeh podnik. prostriedkov a pozitívne sa to prejaví aj v kvantitatívnych a kvalitatívnych výsledkoch výroby.

 

rytmickosť – znamená jeho rovnomerný a pravidelný priebeh – v pravidelných časových intervaloch sa do výroby zadávajú výrobné vstupy a v pravidelných časových intervaloch vychádzajú z výroby výrobné výstupy.

                    – pri sledovaní rytmickosti sa zisťuje výrobný taktvýrobný rytmus

 

  • VÝROBNÝ TAKT (Tv) – je to priemerný časový interval medzi dohotovením dvoch po sebe nasledujúcich výrobkov
  • VÝROBNÝ RYTMUS (Rv) – udáva koľko výrobkov pripadá na určitú jednotku času

 

             Tv = Ft/Q            Rv = Q/Ft              Ft – časový fond v danom období

                                                                                   Q – vyprodukované množstvo výrobkov za dané obdobie

 

nepretržitosť – znamená taký priebeh výr. procesu, keď sa výroba nezastavuje, neprerušuje

                        – výroba sa nemá zbytočne prerušovať, aby nevznikli zbytočné straty a prestoje

                        – pri nepretržitosti sa používa koeficient pretržitosti (Kp) = T/Tz

 

T – dĺžka výrobného cyklu

Tz – čas trvania základných operácií

 

VÝROBNÉ FAKTORY

- predstavujú vstupy do výrobného procesu

- delia sa na: 1. DISPOZITÍVNE

  1. ELEMENTÁRNE

 

  1. DISPOZITÍVNY VÝR. FAKTOR – je to len časť ľudskej práce (pracovného výkonu)

                                                               – niekedy celú túto dispozitívnu zložku ľud. Prac výkonu (ĽPV) považujeme za jeden výrobný faktor, ktorý nazývame RIADENIE

                                                               – ak riadenie analyzujeme hlbšie, môžeme hovoriť o jednotl. zložkách riadenia (o viacerých výr. faktoroch): plánovanie

                                                                            organizovanie

                                                                            rozhodovanie

                                                                            kontrola

- úloha dispozitívneho výr. faktora:

zabezpečiť organizačnú stránku výroby (kombinačný proces), tzn. kombinovať výrobnú a obslužnú prácu s dlhodobým a krátkodobým majetkom tak , aby sa splnili ciele výroby

 

RIADENIE – nepretržitý proces, pri ktorom sa prelínajú tieto zložky riadenia:

  • plánovanie – je to východisková zložka riadenia a predstavuje určovanie cieľov výroby, ale aj prostriedkov, spôsobov ako ich dosiahnuť.
  • organizovanie – činnosť, ktorou sa usporadúvajú vzťahy medzi elementárnymi výr. faktormi tak, aby sa splnili ciele výroby.
  • rozhodovanie – výber riešenia z viacerých možností
  • kontrola – posledná zložka riadenia, skúmame tu, ako sa splnili ciele určené plánovaním + skúmame odchýlky a ich príčiny. Jej výsledky nám slúžia pre ďalší riadiaci proces.
  1. ELEMENTÁRNY VÝROBNÝ FAKTOR – patria tu:
    • ľudská práca vo výrobnej a obslužnej činnosti,
    • dlhodobý majetok,
    • krátkodobý majetok.

 

- dlhodobý majetok – je to majetok podniku, ktorý pôsobí v PTP dlhodobo (počas viacerých čas. období)                      – patria tu: DLHODOBÝ HMOTNÝ MAJETOK (DHM)

                                                     DLHODOBÝ NEHMOTNÝ MAJETOK (DNM)

                                                     DLHODOBÝ FINANČNÝ MAJETOK (DFM)

                                                     DLHODOBÉ POHĽADÁVKY (DPOH) – splatnosť > ako 1 rok

- krátkodobý majetok – majetok podniku, ktorý pôsobí v PTP krátkodobo (menej ako 1 rok) a celý sa v ňom spotrebúva     – patria tu: ZÁSOBY – materiál, Z vlastnej výroby, tovar, ...

                                                        KRÁTKODOBÝ FINANČNÝ MAJETOK (KFM)

                                                        KRÁTKODOBÉ POHĽADÁVKY (KPOH) – splatnosť <  1 rok

- ĽPV v riadiacej, výr. a obslužnej činnosti závisí od:

  • fyzických a psychických vlastností človeka – F – vek, pohlavie, celk. stav organizmu

                                                                                  P – nadanie, odbor. vedomosti, skúsenosti, ...

  • vôle človeka pracovať – súvisí to s motiváciou 

VÝROBOK AKO VÝSTUP VÝROBNEJ ČINNOSTI

  • Z HĽADISKA CHARAKTERU

- finálny výrobok – výrobok, ktorý sa už ďalej nespracováva a je schopný uspokojovať urč. konečné potreby ľudí

- polovýrobok – je výrobkom len z hľadiska urč. podniku, prechádza na spracovanie do iného podniku, kde vystupuje ako výrobný vstup

- nepodarok – výrobok, ktorého parametre nevyhovujú vopred stanoveným požiadavkám

- nový výrobok – výrobok, ktorý uspokojuje nové potreby, ktoré doposiaľ vyrábané výrobky neuspokojovali alebo uspokojovanie potrieb zabezpečuje na vyššej kvalitatívnej úrovni alebo pri úspore výr. vstupov

-  tovar – výrobok, ktorý sa stal predmetom kúpy a predaja

 

  • Z HĽADISKA FUNKCIÍ

Funkcie výrobku hovoria o jeho schopnosti uspokojovať urč. konkrétne potreby. Každý úplný výrobok má 4 úrovne funkcií:

- základné – objem, rozmer, farba, ...

- doplnkové – obal, dizajn, akosť, ...

- rozširujúce – všetky služby spojené s výrobkom, napr. poradenstvo, servis, plat. podmienky, ...

- okruh funkcií – ZNAČKA – úplný výrobok dotvára štvrtý okruh funkcií – pojmy: imidž

                                                                                                                                      goodwill

  • Z HĽADISKA PRÁVNEJ OCHRANY

Právna ochrana výrobkov sa spája so značkou a ochrannou známkou.

- značka – dotvára výrobok a je to urč. označenie, ktoré je schopné odlíšiť výrobky pochádzajúce od rôznych výrobcov

               – musí mať dobrú rozlišovaciu schopnosť, tzn. nemôže byť zhodná so značkou iného výrobku

              – mala by byť krátka a ľahko zapamätateľná

              – nemôže ňou byť: štátna zástava, znak, názov štátu, správ. územia, medzinár. organizácie, ...

Značka sa stáva ochrannou známkou po ZÁPISE DO OSOBNÉHO REGISTRA.

Ochranné známky môžu byť:

  • Individuálne – slúžia jednému podnikateľovi,
  • Kolektívne – slúžia skupine podnikateľov, ktorých spája urč. hosp. činnosť 

VÝROBNÝ PROGRAM A PLÁN VÝROBY

- výrobný program – súhrn výrobkov určitej sortimentnej skladby, na ktoré zameriava podnik svoju výr. činnosť v určitom období

                               j – je to program, ktorý vychádza z analýzy trhu a určuje jeho výrobné zameranie – výrobný profil – zákl. výr. zameranie urč. výrobného podniku

                              j – je daný už pri vzniku podniku a vyznačuje sa pomerne veľkou stabilitou

                              j – súvisí s ním najmä tvorba sortimentu výroby a ide o:

  • úzky sortiment – vyrába sa málo druhov výrobkov a zužovanie sortimentu voláme ŠPECIALIZÁCIA
  • široký sortiment – výroba viacerých rôznych druhov výrobkov a rozširovanie sortimentu voláme DIVERZIFIKÁCIA
  • hlboký sortiment – druhy výrobkov vyrábame vo viacerých variantoch
  • plytký sortiment – druhy výrobkov vyrábame len v jednom variante

 

 

- plán výroby – ide o konkretizáciu výr. programu v objeme a čase

                       – kým výr. program predstavuje len potenciálne možnosti stanovené na základe analýzy trhu, plán výroby už rešpektuje konkrétnu situáciu v danom čas. období

 

VÝROBNÁ KAPACITA A JEJ VÝPOČET

- je to maximálne množstvo výrobkov urč. sortimentu, ktoré je podnik schopný vyrobiť za urč. časové obdobie pri maximálnom využití svojej výrobno-technickej základne

- označujeme ju tiež potenciálny výkon alebo výrobný potenciál

 

Určujúcimi činiteľmi výr. kapacity podniku môžu byť:

  • zariadenia – stroje, zariadenia, ... – najčastejšie (v podnikoch náročných na stroje a zariadenia)
  • pracovná sila – v podnikoch, ktoré sú náročné na pracovnú silu
  • výrobný plocha – pri výr. procesoch, ktoré sú náročné na priestor (napr. montáže práce)

 

Výrobná kapacita sa určuje:

  1. ako vstupná veličina – je to potencionálna schopnosť podniku spracovať určité množstvo surovín, materiálu, ...
  2. ako výstupná veličina – je to potencionálny objem výroby podniku

 

Výpočet výr. kapacity: (Vk)

Potrebujeme poznať:

  1. využiteľný časový fond stroja, zariadenia,...

   

VČF = kalend. čas. fond ... 365 dní – dni pracovného pokoja (sob., ned., št. sviatky) = NOMINÁLNY ČAS. FOND (NČF) – čas potrebný na opravy stroja (dni na nevyhnut. prestávky) = VČF......x dní * hodiny = VČF v hodinách

 

 

  1. výkonové normy (kapacitné) – norma množstva – udáva maximálne množstvo výrobkov, ktoré je možné vyrobiť za urč. jednotku času na danom zariadení, napr. 6ks/min.

                                                            – norma času – udáva čas, ktorý je potrebný na zhotovenie urč. výrobku alebo jeho časti, napr. 6min./1ks

 

                                                            VČF

Vk = VČF*Nm              VK =                              Nm – norma množstva

                                                                                                 – norma času

 

 

                                                                           Skutočný objem výroby

                                  Koeficient využitia Vk =                   Vk                       *  100

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu