Medzinárodný menový fond

Medzinárodný menový fond 

Úvod

Medzinárodný menový fond (ďalej len MMF) je medzinárodná organizácia zodpovedná za globálny finančný systém a výpomoc jej členom na udržanie finančnej rovnováhy. Cieľom je podporovať medzinárodnú menovú spoluprácu a uľahčovať rozmach a vyrovnaný rast medzinárodného obchodu, rovnako aj podporovať stabilitu výmenných kurzov.

Cieľom našej stredoškolskej odbornej činnosti je charakterizovať podstatu a činnosť MMF, jeho orgány, funkcie, povinnosti MMF. Poskytnúť pohľad na informovanosť ľudí, ktorú budeme zisťovať na základe dotazníka.

V prvej kapitole práce sa venujeme teoretickej podstate MMF, jeho základným funkciám, vznikom, orgánom a povinnostiam. Dôležitou časťou tejto kapitoly je financovanie MMF, čiže odkiaľ berie MMF svoje finančné zdroje. Medzi základné finančné zdroje patria hlavne členské kvóty a SDR. Čerpali sme hlavne z kníh, ale pre aktuálnosť informácií sme čerpali aj z oficiálnej stránky MMF.

V druhej kapitole stredoškolskej odbornej činnosti sa zaoberáme hlavne opatreniami MMF vzhľadom na globálnu finančnú krízu. Medzi tieto patrí hlavne reforma členských kvót, reforma výkonnej rady a finančných úverov.

Tretiu časť práce tvorí dotazník, kde zisťujeme informovanosť verejnosti o MMF.

Hlavnou motiváciou k výberu témy MMF je pre nás súčasná situácia vo svete. Téma ohľadom MMF je veľmi aktuálna, pretože fond musí robiť v období krízy významné opatrenia k zlepšeniu svojho fungovania a hlavne musí pomáhať členským štátom, ktoré túto pomoc potrebujú. 

Ciele práce

Hlavným cieľom našej práce je poukázať na Medzinárodný menový fond ako na dôležitú inštitúciu. V prvej kapitole práce, je hlavným cieľom podstata a činnosť Medzinárodného menového fondu, a informácie o teoretickom vymedzení MMF. Praktická časť sa skladá z druhej a tretej kapitoly. V druhej kapitole je hlavným cieľom získať informácie o reformách ktoré musí MMF počas krízy prijať. Cieľom tretej kapitoly je získať informácie o informovanosti respondentov ohľadom inštitúcie MMF.

1 Vznik, orgány, úlohy a funkcie MMF

1.1 Vznik MMF

Medzinárodný menový fond začal svoju činnosť ako vrcholná inštitúcia Brettonwoodského menového systému, pričom sa dohodlo 45 štátov, do ktorých patrilo aj Československo, na návrhu stanov Svetovej banky a MMF na medzinárodnej menovej a finančnej konferencii v Brettone – Woodse dňa 22.7.1944. Tejto konferencie sa zúčastnilo 45 štátov (730 delegátov).

Na konferencii sa schválili dohody:

1. Dohoda o založení Medzinárodného menového fondu (Articles of Agreement) – platnosť nemala začať skôr ako 1. Mája 1945. Jej platnosť vzniknúť podpisom štátov ktoré spolu dosahovali minimálne 65% kvót zakladajúcich členov. Povodne navrhnuté členské kvóty na konferencii v Brettone – Woodse boli v sume 8795 mil. amerických dolárov, ktoré zahŕňalo 44 štátov. Dánsko malo zaplatiť svoju kvótu až keď bolo ochotné podpísať dohodu o MMF.
2. Dohoda o založení medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj

Výročné zasadnutie MMF bolo v Savannah, kde bol zvolený Washington za sídlo MMF. Prvý generálny riaditeľ MMF bol z Belgicka Camille Gutt.

Pôvodná dohoda o MMF bola zmenená v roku 1967 v meste Rio de Janeiro o závery z vyročného zasadnutia o tzv. zvláštnych právach čerpania (Special Drawing Rights-SDR). Hlavne zásady vytvárania a používania SDR sa prijali s platnosťou od 28. júla 1969.

Štáty ktoré sa zúčastnili na konferencii v Brettone – Woodse sa považujú za zakladajúcich členov MMF.

Medzi pôvodných členov patrila aj Československá republika a od 1. Januára 1993 do MMF vstúpili ako samostatný členovia Slovenská republika a Česká republika. V MMF v sídle Washington pracuje asi 1700 zamestnancov.

Štáty môžu opustiť MMF na základe písomnej výpovede. MMF môže zrušiť členstvo pokiaľ sa neplnia záväzky zo strany členského štátu ktoré sú uvedené v dohode. Vstup do MMF je podmienený oficiálnou žiadosťou .

,,Členská základňa MMF sa sústavne rozrastá a dnes dosahuje 188 členov.“ [1]

Nasledujúca tabuľka zobrazuje zoznam zakladajúcich (pôvodných) členov MMF a podiel ich členských kvót (v mil. USD):

Zakladajúci členovia a ich členské kvóty (v mil. USD)
1	Austrália	200	24	Island	1
2	Belgicko	225	25	Juhoafrická republika	100
3	Bolívia	10	26	Juhoslávia	60
4	Brazília	150	27	Kanada	300
5	Československo	125	28	Kolumbia	50
6	Čína	550	29	Kostarika	5
7	Dánsko	*	30	Kuba	50
8	Dominikánska Republika	5	31	Libéria	0,5
9	Ekvádor	5	32	Luxembursko	10
10	Egypt	45	33	Mexiko	90
11	Salvádor	2,5	34	Nikaragua	2
12	Etiópia	6	35	Nórsko	50
13	Filipíny	10	36	Nový Zéland	50
14	Francúzko	450	37	Panama	0,5
15	Grécko	40	38	Paraguaj	2
16	Guatemala	5	39	Peru	25
17	Haiti	5	40	Poľsko	125
18	Honduras	2,5	41	Veľká Británia	1300
19	Holandsko	275	42	USA	2750
20	Chile	50	43	Uruguaj	15
21	India	400	44	Venezuela	15
22	Irak	8	45	Zväz sovietskych a socialistických republík	1200
23	Irán	25

Tabuľka 1 – Podiel členských kvót zakladajúcich štátov

1.2 Orgány MMF

Rada guvernérov (Board of Governors) je najdôležitejší riadiaci orgán MMF. Prijíma dôležité rozhodnutia o činnosti fondu. Členské štáty do rady menujú guvernéra a alternáta, obvykle sú nimi guvernéri centrálnych bánk alebo ministri financií. Stretnutie máva raz za rok s cieľom posúdiť činnosť MMF za predošlé obdobie.

Výkonná rada hľadá odpovede na administratívne, politické a operatívne problémy fungovania medzinárodného menového systému. Rieši všetky opatrenia ktoré na ňu prenesie Rada guvernérov. Jej hlavná činnosť je zameraná na udeľovanie finančných prostriedkov, politiku menových kurzov členských štátov. Má 24 výkonných riaditeľov.

Generálny riaditeľ zastupuje funkciu predsedu výkonnej rady a riadi bežnú činnosť. Nemá hlasovacie právo (iba v prípade rovnosti hlasov). Jeho volebné obdobie je 5 rokov. Generálnym riaditeľom v súčasnosti je Christine Lagarde z Francúzska.

Medzinárodný menový a finančný výbor: zaoberá sa radením, pomáhaním, dávaním správ a návrhov Rade guvernérov o fungovaní medzinárodného menového systému. Stretnutia sú dvakrát za rok. Má 24 členov ktorých tvoria guvernéri centrálnych bánk a ministri.

Výbor pre rozvoj sa skladá zo Svetovej banky a rady guvernérov, rieši problémy rozvojových krajín.

1.3 Úlohy a funkcie MMF

MMF je finančná inštitúcia ktorá vykonáva veľké množstvo aktivít, ktorých hlavný cieľ je prekonávať problémy globálnej finančnej krízy.

MMF poskytuje svoju pomoc štátom. Cieľom tejto pomoci je odstránenie príčin z ťažkostí, ktoré vznikajú ako deformácia v ekonomickom systéme, aby členské štáty potrebovali finančnú pomoc z MMF len dočasne.

1.3.1 Úlohy MMF

1. a) jeho úlohou je regulovať zahraničnú zadlženosť
2. b) vytvárať prostriedky medzinárodnej likvidity
3. c) poskytovať devízové úvery členských štátom a hľadať riešenia na problémy v platobných bilanciách
4. d) zabraňovať prudkej progresivite alebo recesivite menových kurzov a prispievať k ich dlhodobej stabilite
5. e) s pomocou konzultácií podporovať medzinárodnú menovú spoluprácu
6. f) rozvíjať svetový obchod odstraňovaním devízových obmedzení
7. g) vykonávať informačnú a poradenskú činnosť
8. h) napomáhať k progresivite medzinárodného obchodu, čo znamená podporovať dôchodky a rozvoj výrobných zdrojov svojich členov
9. i) zmierňovať nerovnováhu medzinárodných platobných bilancií členských štátov

1.3.2 Funkcie MMF

1. Finančná funkcia: zaoberá sa celkovou likviditou, pretože je zodpovedná za funkcionalitu medzinárodného menového a platobného systému.
2. Konzultačná a dozorná: MMF pozoruje a odporúča členom aspekty. MMF je povinný dozerať na fungovanie medzinárodného menového systému. Úlohou MMF je aj kontrolovať také opatrenia a dohody, ktoré by mohli na úkor iných členov presadzovať výhody len pre niektorých členov MMF.
3. Doplnkové informačné funkcie: zaraďuje sa tu zhromažďovanie a šírenie finančných a ekonomických údajov a podávanie informácií o členských štátoch. Patrí tu aj široký program technickej pomoci.

MMF má k dispozícií veľa zdrojov ktoré používa hlavne na financovanie prechodných výkyvov svojich členských štátov v rovnováhe platieb. Tieto zdroje sú odvodené zo vstupných vkladov členov ako ich členský príspevok podľa kvóty. Tieto prostriedky sa dopĺňajú pôžičkami. Členský štát ktorý preukáže MMF potrebu zdrojov, môže požiadať o podporu. Potreba sa preukazuje hlavne vývojom krízových rezerv alebo výkyvmi platobnej bilancií. Členských štátom tieto prostriedky pomáhajú korigovať nerovnováhu platieb a predchádzať obchodným a platobným obmedzeniam. Ak MMF poskytne zdroje zvyšuje to dôveryhodnosť štátu pri získaní inej podpory z iných zdrojov.

1.4 Práva a povinnosti členov

Pre členov MMF vyplývajú zo vstupu do MMF určité povinnosti, práva ale aj výhody. K hlavným právam patrí najmä možnosť čerpania finančných zdrojov, poskytovaných tým členským štítom, ktoré sa podujali uskutočňovať programy adaptácie a právo zúčastňovať sa na prerokúvaní a ovplyvňovaní otázok medzinárodného menového systému. Členstvom v MMF vznikajú pre štát aj ďalšie výhody :

1. zvýšenú úverovú dôveryhodnosť štátov na medzinárodných kapitálových trhoch. Prejavuje sa to najmä v oblasti dostupnosti čerpania úverov na finančných trhoch,
2. získava možnosť stať sa členom Svetovej banky a jej pridružených inštitúcií,
3. prehľad o zadlženosti rozvojových štátov- širší prehľad, čo sa využíva najmä v hospodárskej spolupráci s týmito štátmi,
4. možnosť využitia odborného poradenstva, prístupnosť k výsledkom výskumov MMF a Svetovej banky,
5. priame kontakty s vedúcimi predstaviteľmi medzinárodnej bankovej komunity,
6. lepšia porovnateľnosť ekonomických ukazovateľov, prevod výkazov na štandardnú metodiku MMF,
7. vytvára podmienky pre odborný rast pracovníkov na finančnej a bankovej úrovni, možnosť zúčastniť sa na rôznych špecializovaných seminároch, kurzoch a školeniach.

MMF určuje svojim členom taktiež povinnosti, či už sú negatívne, čo bez súhlasu MMF nesmú robiť, alebo pozitívne , čo od nich MMF požaduje.

K hlavným povinnostiam patrí:

1. splatiť členskú kvótu, a to 75 % vo vlastnej národnej mene a 25 % v Special Drawing Rights (ďalej SDR) alebo vo voľne vymeniteľných menách,
2. splácať prijaté úvery ich úroky a poplatky z úverov,
3. snažiť sa o vymeniteľnosť vlastnej meny v oblasti bežných platieb,
4. nasmerovať hospodársku a menovú politiku tak, aby tvorila predpoklady na plynulý hospodársky rast pri stabilnom cenovom vývoji,
5. zabezpečovať racionálny systém menového kurzu v spolupráci s MMF a ostatnými členmi, podporovať jeho stabilitu a prispievať k odstráneniu porúch v platobnej bilancii,
6. poskytovať informácie požadované od MMF, ktoré považuje za nevyhnutné na jeho činnosť.

1.5 Finančné a úverové zdroje MMF

Finančné zdroje MMF zahŕňajú zdroje, ktoré vznikli z

• zo splatených členských kvót jednotlivých členov,
• z SDR
• zo zlata

Tieto zdroje sa využívajú väčšinou na finančné a reštrukturalizačné projekty aby mohol MMF pokryť svoje operačné náklady, účtuje svojím členom ktorí sú jeho dlžníkmi rôzne poplatky.

Medzi tieto poplatky patrí najmä správny poplatok a servisný poplatok z vypožičaného úveru.

1.5.1 Členské kvóty jednotlivých členov

Základným finančným nástrojom MMF sú kvóty (capital subscriptions). Všetky členské štáty prispievajú do MMF určitou sumou, ktorá sa nazýva členská kvóta. Všeobecné zdroje MMF tvoria zaplatené a upísané členské kvóty a koncentrujú sa na účte všeobecných úverových zdrojov. Spravuje ich Správa všeobecných zdrojov – General Department.

Účely členských kvót:

1. vytvorenie peňažného fondu, ktorý MMF môže využívať v stanovených prípadoch na poskytovanie devízových úverov členským štátom,
2. výrazne ovplyvňujú výšku alokácie zvláštnych práv čerpania SDR,
3. hrajú dôležitú úlohu pri rozhodovaní o tom, koľko devízových úverov z MMF si môže členská krajina požičať,
4. počet hlasov každého štátu závisí od členskej kvóty, hlasy stanovujú hlasovaciu silu jednotlivých členov.

Súčasný vzorec výpočtu členských kvót:

CQS = ( 0,5.Y + 0,3.O + 0,15.V + 0,05.R ) k

Pričom:

CQS – kvóta (calculated quota share)

Y- HDP ako priemer za obdobie 3 rokov (kombinácia objemu HDP v trhových cenách 60 % a v parite kúpnej sily 40 %) – podiel 50%

O- otvorenosť ekonomiky – ročný priemer súčtu bežných príjmov a úhrad za päťročné obdobie ( tovar, výnosy, služby, bežné transfery) – podiel 30 %

V- variabilita bežných príjmov a čistých kapitálových tokov (meraná ako štandardná odchýlka 3 ročných trendov za obdobie 13 rokov) – podiel 15 %.

R- mesačný priemer ročných oficiálnych devízových rezerv (národné meny, držba SDR, rezervná pozícia v MMF, menové zlato)- podiel 5 %

K- kompresný faktor 0,95, ktorým sa znižuje vypočítaný podiel na kvóte bez kompresie a potom sa upraví tak, aby celková hodnota podielov kvót bola 100.

Všetci členovia musia splatiť celú výšku stanovenej členskej kvóty, a uložiť ju v prospech MMF na vhodnom mieste. Vhodné miesto pre uloženie kvóty, si vyberá každý štát sám, väčšinou je to ústredná banka, kde sa robí údržba vlastnej meny v podobe MMF. Národná banka Slovenska je ukladacie miesto Slovenskej republiky. Zlato ukladá MMF na miestach, ktoré určujú jeho piati členovia s najvyššími kvótami.

25 % kvóty predstavoval tzv. zlatý podiel, a 75 % členskej kvóty bol tzv. menový podiel. Keďže v súčasnosti sa zlato vyradzuje zo systému MMF, tak časť kvóty je splatná v SDR alebo voľne vymeniteľných menách, to tvorí 25 % kvóty, zvyšných 75% sa splácajú v národných menách, ktoré sa aj naďalej volajú menový podiel.

Od členských kvót závisí hlasovacia sila členských štátov. Každý štát má základ 250 hlasov, k tomu sa pripočítava 1 hlas za 100 000 jednotiek SDR. Hlasovanie je založené na type akciovej spoločnosti preto to zvýhodňuje kapitálovo silnejšie štáty.

1.5.2 SDR

SDR je medzinárodné rezervné aktívum, ktoré vytvoril MMF v roku 1969 na oficiálne doplnenie rezerv členských krajín. Jeho hodnota je založená na koši štyroch medzinárodných hlavných mien a SDR je možné vymeniť za voľne použiteľné meny. Čiastka v SDR 9.9.2009 vzrástla z 21,4 miliárd na 204 miliárd. Zodpovedá to asi 310 miliárd USD prepočítané kurzom zo dňa 10.9.2013.

,, SDR je umelá mena osobitného typu, ktorú MMF emitoval v roku 1969 ako doplnkovú zložku medzinárodných menových rezerv a medzinárodnej likvidity vo forme alokácií (prídelov) členským štátom, s cieľom plniť funkciu svetových peňazí, a nahradiť tak zlato ako všeobecný ekvivalent “ [2]

V dobe svojho vzniku bola hodnota SDR rovnaká ako 1 americký dolár, to znamená, že 35 SDR za uncu zlata, ale SDR neboli kryté ani zlatom ani dolármi. Keď dolár devalvoval proti zlatu a ostatným hlavným menám, SDR si zachovali svoju nominálnu hodnotu zlata. Od toho vychádza prezývka papierové zlato. V roku 1974 boli SDR vyjadrené košom 16 najviac používaných mien. V roku 1981 sa trh zúžil na iba 5 mien. Tento kôš sa skladal z 5 najvyspelejších mien štátov – amerického doláru, nemeckej marky, japonského jenu, libry a francúzskeho franku. V roku 1999 bol tento kôš znížený na 4, keď euro nahradilo marku a frank.

SDR prešlo počas svojho vývoja niekoľkými významnými zmenami. Každých 5 rokov sa uskutočňuje preskúmanie košov. Posledné preskúmanie bolo v novembri v roku 2010, pričom váhy mien v koši boli revidované na základe hodnoty vývozu tovarov a služieb. Tieto zmeny nadobudli účinnosť 1.1.2011. Ďalšie preskúmanie sa uskutoční do roku 2015. V októbri v roku 2011, Výkonná rada diskutovala o objasnení možných variantov reformy kritérií na rozšírenie menového koša SDR. Väčšina riaditeľov zdieľala názor, že súčasné kritéria pre výber SDR zostali vhodné.

1.5.3 Zlato

Zlato hralo ústrednú úlohu v medzinárodnom menovom systéme až do roku 1973. Od tej doby sa úloha zlata znižovala. MMF ale aj napriek tomu ostáva jedným z najväčších držiteľov zlata na svete.

Články dohody udávajú limity na transakcie a operácie so zlatom. Transakcia so zlatom môže predbehnúť ak je dosiahnutý súhlas 85% väčšiny hlasovacích práv MMF. MMF nemôže prijať ďalšie transakcie so zlatom, napr. prenájom, swapy, pôžičky, nemá právo nakupovať zlato a ani ho používať ako záruku. ,,Fond nesmie predať zlato okamžite na základe bežných trhových cien a môže ho prijať pri zložení členských príspevkov Fondu v odsúhlasených cenách, založených na trhových cenách v čase prijatia.“

Nadobudnutie zlata MMF vzniklo prostredníctvom transakcií:

1. z členských príspevkov – na začiatku sa platili v zlate. Takto získané zlato tvorí najväčšiu časť,
2. zo zaplatených poplatkov- poplatky a úroky z úverov sa pôvodne platili zlatom,
3. zo spätných nákupov- pri úvere mohol členský štát použiť zlato na splácanie,
4. z nákupov meny- ak chcel členský štát získať menu iného štátu, mohol ju nadobudnúť predajom zlata.

2 Reformy MMF počas európskej finančnej krízy

2.1 Reforma členských kvót a hlasovacieho práva

Lídri skupiny G20, do ktorej patria: Európska únia zastúpená Európskou komisiou a Európska centrálna banka, USA, Veľká Británia, Turecko, Južná Kórea, Južná Afrika, Saudská Arábia, Rusko, Mexiko, Japonsko, Taliansko, Indonézia, India, Nemecko, Francúzsko, Čína, Kanada, Brazília, Austrália, Argentína, v Londýne a neskôr aj na jarných zasadnutiach Svetovej banky a MMF, ktoré sa uskutočnili v apríli v roku 2009 sa rozhodli zrýchliť 14. Revíziu kvót v MMF o dva roky a modernizovať a celkom reformovať celú túto inštitúciu. Zvýšený ohľad sa bral najmä na rast vplyvu rozvojových a rozvíjajúcich sa krajín a na bezpečnosť a ochranu najchudobnejších členov MMF. Súčasný vzorec sa používal ako základ. Počas finančnej krízy by mal byť MMF inštitúciou založenou na kvótach v opaku s rastom externých zdrojov MMF.

V decembri 2010 Rada guvernérov odsúhlasila úpravu kvót. Táto reforma potrebovala súhlas 3/5 všetkých členov, korí zastupovali minimálne 85 % všetkých členských štátov.

Reforma členských kvót sa zaoberá:

1. Zvýšením kvóty všetkých štátov MMF, čím dochádza k zdvojnásobeniu celkovej členskej kvóty, a tým aj prevedeniu hlasovacích práv ku krajinám s dynamicky sa rozvíjajúcou ekonomikou a od nadhodnotených krajín k podhodnoteným krajinám v celkovej výške 6 %.
2. Prehodnotením vzorca na výpočet členských kvót. Súčasný vzorec výpočtu členských kvót sme popísali v kapitole 1.
3. Ukončením revízie kvót v roku 2014

Najväčším výsledkom reformy o členských kvótach je zdvojnásobenie ich objemu na výšku 476,8 MLD SDR. Najvýraznejšie zvýšenie členských kvót zaznamenali krajiny Rusko, Mexiko, India, Južná Kórea, Brazília a Čína, naopak zníženie podielu členských kvót evidujú krajiny Holandsko, Francúzsko, Veľká Británia, USA, Kanada, Nemecko, Belgicko a Saudská Arábia. Členská kvóta je veľmi významný prvok MMF, ktorý určuje aký veľký podiel zdrojov poskytuje krajina MMF, ale poukazuje na podiel hlasovacích práv krajiny v rámci MMF. Hlavným zámerom bolo zvýšiť podiel krajín rozvíjajúcich a rozvojových krajín – kde sa radí aj Slovenská republika s dynamicky sa rozvíjajúcou ekonomikou. Hlasovacie práva týchto krajín by mali dosiahnuť výšku približne 45 % všetkých hlasovacích práv. Po dokončení reformy, krajiny Európskej únie stratia časť hlasovacích práv, podiel 27 krajín by mal predstavovať 29,4 % celkových hlasovacích práv. V skupine štátov Brazília, Rusko, India, Čína dôjde k posilneniu hlasovacích práv a ich výška by mala dosahovať hlasovaciu silu cez 13 % všetkých hlasov.

2.1.1 Reforma členskej kvóty a Slovenská republika

Pri poslednej revízií kvót sa zdvojnásobil celkový objem členských kvót v MMF z pôvodných 238 MLD SDR na 476 MLD SDR. Zvýšenie členskej kvóty podľa návrhu v Slovenskej republike by malo byť zo 427,5 miliónov SDR na 1001 mil SDR. Táto reforma by mala byť uskutočnená a ukončená do roku 2014.

2.2 Reforma výkonnej rady

Aj keď MMF ako inštitúcia prešla počas svojho pôsobenia rôznymi zmenami jej formálna štruktúra nebola počas obdobia vôbec menená. Na základe toho sa vnímalo zlepšenie inštitucionálneho usporiadania ako dôležitý predpoklad pre zlepšenie legitímnosti, relevantnosti a efektívnosti MMF. Správa nezávislého hodnotiaceho úradu MMF, ktorá vznikla v auguste 2007, bola prvým komplexným dokumentom, ktorá vyvolala širšiu diskusiu a venovala sa rôznym aspektom riadenia MMF. Ďalšie správy, ktoré dopomohli reforme bola Správa pracovnej skupiny Výkonnej rady MMF a Manuelova správa výboru významných ľudí. Na základe rozhodnutia skupiny G20 vznikla samostatná skupina, ktorá sa venovala tomuto problému. Na začiatku mala Výkonná rada MMF pri jeho vzniku presne 12 členov, títo členovia reprezentovali presne 29 členských krajín. Neskôr sa jej počet zdvojnásobil na 24 členov, ktorí reprezentujú skoro 190 členských krajín. Dohoda o MMF hovorí o 20-člennej Výkonnej rade. Veľa členských štátov aj žiadalo zníženie na tento počet. Po dohovore sa členovia MMF dohodli ponechať terajší počet členov Výkonnej rady na nastávajúcich 8 rokov, ale reformovať spôsob voľby výkonných riaditeľov a jej zloženie. Cieľom tejto reformy je zvýšenie zastúpenia rozvíjajúcich sa a rozvojových krajín v inštitúcií. Európske krajiny v MMF majú v súčasnosti veľký vplyv. Vlastnia až 40% celkových hlasov, čiže zastupuje ich 10 z 24 výkonných riaditeľov. Výkonnú radu MMF ďalej tvorí 8 stálych členov z členských krajín rozvinutej Európy. Medzi nich patria: Holandsko, Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, Taliansko, Belgicko, Švajčiarsko a 1 štát zo severských krajín. Ostatní dvaja členovia zastupujú funkciu alternáta výkonného riaditeľa a rotujúceho výkonného riaditeľa vo svojich konštituenciách. Krajiny vyspelej Európy sa dohodli, že znížia počet Výkonných riaditeľov o dve miesta v prvých voľbách od vstupu reformy do platnosti. Tieto dve miesta budú zastupovať rozvíjajúce a rozvojové krajiny MMF. K tejto reforme Výkonnej rady by mala pomôcť aj zmena článkov Dohody o MMF, kde sa uvádza, že každý člen Výkonnej rady bude volený. Nezmenená Dohoda o MMF rozlišovala dva druhy Výkonných riaditeľov:

• 5 krajín, ktoré mali najvyššiu členskú kvótu vymenúvali svojich Výkonných riaditeľov priamo,
• zvyšných 19 krajín bolo volených členskými krajinami zoskupenými v konštitúciách

Títo Výkonní riaditelia nemajú presne stanovené obdobie pôsobnosti, a sú kedykoľvek nahraditeľný. Ale volení riaditelia sa volia vždy pravidelne každé 2 roky. Hlavým zámerom vytvorenia dvoch skupín Výkonných riaditeľom bolo zabránenie vysokej koncentrácie moci tým, že páť krajín s najvyššou členskou kvótou nemalo žiadne právo vytvoriť konštituencie s inými členskými krajinami.

2.3 Reforma finančných úverov MMF počas krízy

Úvery poskytované MMF prešli historickým vývojom. Najviac ich ovplyvnila súčasná globálna finančná kríza. Zlepšili sa z hľadiska využiteľnosti a podmienok poskytovania. Niektoré neefektívne úvery a úvery ktoré boli málo používané boli zrušené pri niektorých sa zmenili podmienky ich poskytovania a vytvorili sa tiež nové, efektívnejšie a pružnejšie druhy úverov. Úvery MMF po reforme delíme na 3 skupiny:

• Pravidelné devízové úvery delíme na:

1. Pohotovostné dohody (Stand- by- Arrangements) ,, podmienené facility na poskytovanie úverov z MMF na krytie strednodobých potrieb platobnej bilancie“. Ich aktualizácia prebehla v roku 2009 ako podnet na rastúce potreby finančných prostriedkov počas hospodárskej globálnej krízy. Je to strednodobá finančná pomoc členom MMF. Existuje tu aj prvok HAPAs preventívny prístup. Je to nový úverový rámec, ktorý predstavuje určitý druh poistenia proti veľkým finančným potrebám členských štátov. Využívajú ho štáty, ktoré nemajú úmysel čerpať úver z MMF, ale chcú mať otvorené zadné dvierka pre prípad neočakávaných negatívnych zmien.
2. Rozšírená fondová facilita (Extended Fund Facility- EFF) – Reforma prebehla v roku 2009. Členské štáty, ktoré majú problémy súvisiace s dlhodobou nerovnováhou platobnej bilancie žiadajú od MMF podmienený devízový úver. Tieto úvery sú využívané pri štrukturálnych reformách, ktoré si vyžadujú dlhší čas.
3. Flexibilná úverová linka ( Flexible Credit Line- FCL)- nový druh úveru. Vznikol v roku 2009 dôsledkom globálnej krízy. ,,Úvery sú určené na financovanie potenciálnych alebo existujúcich problémov platobných bilancií.“
4. Preventívna úverová linka (Precautionary Credit Line) – tento úver čerpajú tie členské štáty MMF, ktoré nemôžu čerpať úvery z flexibilnej úverovej linky. Sú to tie štáty, ktoré majú napriek správnej hospodárskej politike a stabilným ekonomickým základom ekonomické problémy.

• Špeciálne devízové úvery MMF

1. Rapid Financing Instrument – „zlučuje dve predchádzajúce facility Emergency Assistance. Nová facilita rozširuje naliehavé potreby štátov, na ktoré môžu čerpať úvery nad rámec naliehavých potrieb z mimoriadnych prírodných katastrofa post konfliktov.“

• Koncesívne devízové úvery MMF

1. Facilita exogenných šokov (Exogenous Shock Facility- ESF) – vznik v roku 2006. Poskytnutie tohto úveru sa viaže na najchudobnejšie štáty, ktoré sú často pod tlakom exogénnych šokov, ktoré si vyžadujú vládnu kontrolu. Medzi exogénne šoky patria: prírodné katastrofy, kolísanie cien komodít, krízy, konflikty v iných štátoch atď.
2. Rozšírená úverová facilita ( Extended Credit Facility- ECF) – ,, Predstavuje hlavný finančný nástroj dlhodobej pomoci pre chudobné štáty, ktoré majú hlboké a dlhodobé problémy problémy platobnej bilancie.“
3. Pohotovostná úverová linka ( Standby Credit Facility- SCF)- vznikla v roku 2010. Tento úver sa poskytuje nízkopríjmovým štátom za účelom prekonania krátkodobých problémov platobnej bilancie a na preventívne potreby. Štát by si mal vytvoriť udržateľný rast a do dvoch rokov odstrániť tieto problémy.
4. Facilita zrýchleného úverovania ( Rapid Credit Facility – RCF)- vznikla na základe poskytovanie rýchlej finančnej pomoci nízkopríjmovým štátom za zvýhodnených podmienok, ktoré sú vystavené problémom platobnej bilancie.

2.3.1 Forma financovania zo zdrojov MMF – záchranná pôžička z MMF pre Jemen

Výkonná rada MMF schválila Jemenu bezúročnú pôžičku vo výške 93 75 000 dolárov na oživenie krajiny Červeného mora.

Úver má podobu Facility zrýchleného úverovania, ktorý sa poskytuje v krajinách s vážnymi ekonomickými krízami. Poskytuje sa nízkopríjmovým štátom za zvýhodnených podmienok.

Hlavným dôvodom krízy v Jemene je oslabené hospodárstvo. Tento úver by mal pomôcť krajine naštartovať ekonomiku a zlepšiť jej výhľad do budúcnosti. Podáva sa na čas, kým vláda formuluje svoju stratégiu na riešenie základných problémov.

Úver bol poskytnutý 4.4.2012. Medzi hlavné ciele Facility zrýchleného úverovania v Jemene je zmiernenie devízovej rezervy a udržanie makroekonomickej stability, pričom sa majú zintenzívniť kapitálové a sociálne výdavky.

Politická kríza sa začala po Tunisku a Egypte prejavovať aj v Jemene. Jemen je treťou arabskou krajinou, ktorá sa stala svedkom náročných politických a hospodárskych reforiem. Demonštrácie v tejto krajine pokračovali po celý rok 2011, ktoré boli prehĺbené až do vražedného násilia a ozbrojených stretov. Časté boli aj útoky na ropovody a elektrické zariadenia, ktoré spôsobovali výpadky elektriny a časté nedostatky. Rok dlhá politická kríza vyústila v politickú paralýzu, kde bol nedostatok základných komodít a zrútila sa hospodárska činnosť. V krajine bola vysoká miera chudoby a nezamestnanosti.

Vo februári 2012 po takmer roku demonštrácií zvolili v Jemene nového prezidenta. Táto vláda počas prechodného obdobia dvoch rokov riadi krajinu, vykonáva ústavné a politické reformy a usporiada parlamentné a prezidentské voľby začiatkom roka 2014.

Základnými prioritami novej vlády je udržiavanie makroekonomickej stability, vytváranie pracovných miest a znižovanie chudoby. Po vyriešení tejto krízy vláda Jemenu požiadala MMF o Facilitu zrýchleného úverovania na podporu svojho programu, kde kľúčovým cieľom zmluvy je zabezpečenie devízových rezerv a udržanie makroekonomickej stability, čo má zásadný význam pre rast, ktorý prospieva všetkým segmentom spoločnosti. MMF predpokladá výrazný nárast sociálnych výdavkov, ktoré budú v rozpočte vyššie ako pred krízou a kapitálové výdavky budú dvojnásobné v porovnaní s rokom 2011.

Program uznáva, že stanovenie základov pre udržateľný rast môže vyžadovať vyššiu úroveň kapitálových výdavkov, ktoré orgány plánujú aj naďalej zvyšovať.

Tento úver z MMF, ktorý bol poskytnutý Jemenu vlastne dáva vláde čas sformulovať konkrétnu strednodobú politiku a stimulovať rast pre všetky segmenty populácie. Jemen čelí veľkým ekonomickým výzvam, ktoré si vyžadujú stredne alebo až dlhodobé reformy. Ide najmä o uľahčenie situácie s klesajúcou produkciou ropy zatiaľ čo sa posilňujú vyhliadky pre neropný sektor a znižovanie chudoby.

Facilita zrýchleného úverovania patrí do kategórie koncesívnych devízových úverov, úvery z tejto skupiny sú určené pre najchudobnejšie členské štáty, a sú bezúročné . Cieľom pôžičky v Jemene je naštartovať ekonomiku krajiny a zlepšiť výhľad do budúcnosti.

3 DOTAZNÍK

Úlohou nášho dotazníka bolo zistiť základnú informovanosť verejnosti o Medzinárodnom menovom fonde, jeho úlohách, orgánoch, cieli MMF, kedy vznikol, koľko má členov a kto je aktuálnym generálnym riaditeľom.

Do nášho dotazníka sa zapojilo 93 respondentov, z čoho bolo 54 mužov (58%) a 39 žien (42%) vo veku od 15 do 44 rokov.

V našom dotazníku sme zistili, že ľudia ktorí majú viac ako 19 rokov, sú viac informovaný o Medzinárodnom menovom fonde a jeho úlohách, ako ľudia mladšej generácie. Z teoretického hľadiska je to pochopiteľné, nakoľko veľa z opýtaných vie o MMF z televíznych programov. Ľudia vyššieho veku pozerajú viac televízor ako ľudia nižšieho veku. Ľudia vyššieho veku sa viac zaujímajú o problematiku v ekonomike.

1. Čo je MMF?

Na túto otázku vedelo správnu odpoveď len 45 % opýtaných. 42% percent respondentov si pomýlilo MMF so Svetovou bankou, a uviedlo že MMF je inštitúcia, ktorá zabezpečuje finančnú a technickú pomoc rozvíjajúcim sa krajinám s cieľom znížiť chudobu a zlepšiť životné štandardy na celom svete. Toto pomýlenie je očakávané, keďže Svetová banka ako inštitúcia často pomáha MMF pri pôžičkách ktoré poskytuje členským krajinám, a často je v spojitosti s MMF skloňovaná v rôznych televíznych programoch. Len 13% respondentov uviedlo, že MMF je organizácia s hlavným finančným nástrojom Európskej únie na podporu zamestnanosti v členských štátoch.

2. Počul si niekedy o MMF?

Zápornou odpoveďou na túto otázku odpovedalo až 48 opýtaných, čo značí až 52% respondentov. Ľudí, ktorí odpovedali kladnou odpoveďou bolo len 45, čiže 48%.

Na našu nasledujúcu otázku, kde sa stretli s pojmom Medzinárodný menový fond drvivá väčšina odpovedala, že tento termín poznajú z televíznych programov. Niektorí sa o tejto organizácií dozvedeli prostredníctvom internetu, novín či časopisov, no takýchto ľudí bolo podstatne menej.

3. Čo je cieľom MMF?

Na otázku čo je cieľom MMF vedelo správnu odpoveď až 65% opýtaných. Len 26% respondentov uviedlo, že cieľom MMF je korigovať ekonomiku členských štátov a vypomáhať im pri riadení štátu. 10% odpovedajúcich uviedlo ako správnu odpoveď pre nás dosť nezmyselnú možnosť, a to že cieľom MMF je kontrolovať HDP štátov v Európe.

Z nášho pohľadu je dosť zaujímavé a nepochopiteľné, že na túto otázku vedelo správnu odpoveď viac ľudí, ako na prvú a zároveň základnú otázku o MMF. Keďže na túto otázku boli v dotazníku poskytnuté 3 možnosti, táto odchýlka môže byť spôsobená tipovaním respondentov. Na jedného opýtaného pripadá 33,33 percentná šanca, že dobre určí správnu odpoveď, aj keď odpoveďou si nebol istý. Predpokladáme že táto chyba bude spôsobená týmto. S porovnaním ako s hrou Loto je táto šanca oveľa vyššia. Predstavuje to pomer 1:3.

4. Čo je členská kvóta?

Na túto pomerne ťažkú otázku sa odhodlalo odpovedať iba 12 respondentov, z čoho bolo 7 odpovedí správnych. Z týchto 12 odpovedí, kde sme očakávali odpovede s vysvetlením, u viacerých respondentov sme sa ani odpovede nedočkali, pretože otázku si zjednodušili a odpovedali jednoducho ÁNO, NIE. Z toho vyplynulo, že otázka z našej strany nebola správne položená, pretože možno ani z týchto siedmich ÁNO, respondenti nemuseli naozaj vedieť, čo je to členská kvóta.

5. Aké sú orgány MMF?

Pri tejto otázke len spomenieme, že správnymi odpoveďami je Rada guvernérov, Generálny riaditeľ, Finančný výbor a Výkonná rada. V nasledujúcom grafe je uvedený počet obdŕžaných percent ponúkaných možností.

6. Kedy vznikol MMF?

Na túto otázku, ktorá patrí taktiež do ťažšej edície otázok odpovedalo správne 45% opýtaných. 39% respondentov uvidelo, že MMF vznikol v roku 1946, zvyšných 16% uviedlo, že podľa nich MMF vznikol v roku 1943.

7. Koľko členov má MMF v súčasnosti?

Odpovede na túto otázku boli nasledovné. 45 opýtaných označilo správnu odpoveď, čo činí 48% odpovedajúcich. Rovnaký počet respondentov uviedlo, že MMF má momentálne 192 členov. Len 3% opýtaných odpovedalo, že MMF má 197 členov. Odpovede na túto otázku nás zaujali, nakoľko často sa počet členov mení, lebo MMF sa snaží do svojho členstva prijať nové štáty, ktorým sa snaží pomáhať. Myslíme si, že správne odpovede boli v niekoľkých prípadoch aj tipované, v prípade že respondenti naozaj vedeli správnu odpoveď, tak je to pozitívny znak a vyjadruje to, že ľudia sa začínajú zaujímať o dianie v svetovej ekonomike. Môže to byť spôsobené aj krízou, kedy sa ľudia viac zaoberajú myšlienkami, ako sa z krízy dostať, a preto vyhľadávajú informácie či už z televíznych zdrojov alebo na internete.

8. Kto je aktuálnym generálnym riaditeľom MMF?

Na túto našu poslednú otázku v ktorej sme sa pýtali na generálneho riaditeľa MMF vedelo správnu odpoveď 33 opýtaných, čo je 35%. 26% respondentov uviedlo, že aktuálnym generálnym riaditeľom je Camille Gutt z Belgicka, ďalších 26% odpovedalo, že ním je exprezident Nemecka Horst Köhler. Iba 13% opýtaných odpovedalo, že aktuálnym generálnym riaditeľom Medzinárodného menového fondu je Rodrigo Rato zo Španielska.

Zhrnutie dotazníka

Dotazník ukázal, že informovanosť ľudí o MMF je pomerne nízka. 45% respondentov vedelo správne definovať MMF, avšak prišli sme na to, že ďalších 42% percent z nich si MMF mýli so Svetovou bankou, napriek tomu, že sú to dve rozdielne inštitúcie. Po celkovom vyhodnotení dotazníka sme skonštatovali, že informovanosť o MMF ako o organizácií je pomerne nízka, napriek tomu že jeho postavenie v súčasnej svetovej ekonomike je veľmi dôležité.

Preto cieľom našej práce bolo možno práve vzbudiť záujem ľudí o MMF, o jeho vplyve na spoločnosť v jednotlivých členských krajinách, o jeho možnostiach, právach ale aj výhodách ktoré sú poskytované štátom ktoré majú členstvo v MMF.

Záver

Cieľom stredoškolskej odbornej práce bolo určenie podstaty a činnosti Medzinárodného menového fondu, analýza reforiem MMF počas obdobia globálnej finančnej krízy a získanie informácií o informovanosti verejnosti ohľadom MMF. Tak ako väčšina inštitúcií, ani MMF nie je výnimkou, a aj on musel v ťažkom období krízy uskutočňovať dôležité kroky. Medzi tieto kroky patria hlavne reformy.

V prvej kapitole práce popisujeme teoretickú podstatu MMF, jeho vývoj, povinnosti a orgány.

Druhá kapitola stredoškolskej odbornej práce sa zaoberá spomenutými reformami, ktoré MMF musel uskutočniť v čase krízy, aby nebolo ohrozené jeho fungovanie. Medzi tieto reformy patria hlavne reforma členských kvót, ktorá mala dôležitý význam aj pre Slovenskú republiku. Ďalšími reformami boli reforma Výkonnej rady a reforma finančných úverov. V druhej časti sme sa rozhodli vybrať pôžičku, ktorú MMF poskytol pre Jemen. Táto pôžička sa nazýva facilita zrýchleného úverovania, ktorá je určená pre najchudobnejšie členské štáty a je bezúročná. Jej cieľom je hlavne naštartovať ekonomiku v krajine a zlepšiť jej výhľad do budúcna.

Tretia časť práce – dotazník – mal za úlohu zistiť informovanosť verejnosti o Medzinárodnom menovom fonde. Zistili sme že ľudia nie sú o tejto inštitúcií príliš dobre informovaný, niektorí dokonca vôbec. Napriek tomu sa našli niektorí respondenti, ktorí nás svojimi úplnými odpoveďami prekvapili.

Písanie tejto práce nás veľmi obohatilo, pretože si myslíme že táto téma je veľmi nadčasová a aktuálna. Prínosom našej stredoškolskej odbornej činnosti je podať prehľad o histórií, význame a činnosti MMF. Zamerali sme sa hlavne na reformy, ktorými fond musí prejsť počas krízy, aby bol pre štáty, ktoré sú jeho členmi prínosom a oporou.