Hopsodárska politika štátu

Hospodárska politika štátu (HPŠ)

• Zámerné usmerňovanie a regulovanie ekonomiky štátu, zo strany vlády a parlamentu.
• Súhrn cieľov a nástrojov, rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomického života.

Subjekty HPŠ:

• štát: vláda, národná rada SR, centrálna banka, ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy
• ostatní: podniky, inštitúcie, občania

Ciele HP:

• z časového hľadiska:
  • krátkodobé – do 1 r.
  • strednodobé – od 1 – 5 r.
  • dlhodobé – nad 5 r.
• zhľadiska jednotlivých koncepcii a počtu cieľov:
  • sleduje sa tzv. „magický n-uholník“

Úlohy HP:

1. zabezpečenie efektívnosti ekonomiky – aby v ekonomiky neprevládali monopoly, a aby sa verejné statky (služby školstva, zdravotníctva, bezpečnosti, súdy) efektívnejšie využívali.
2. udržanie určitej miery rovnosti v spoločnosti – trhový mechanizmus je systém, ktorý prideľuje tovary a služby tam kde sú € a nie tam kde sú potreby. Týmto spôsobom vzniká sociálna nerovnosť. Na zmierenie sociálnej (príjmovej) nerovnosti štát má nástroje:

• progresívne zdanenie – vyššie príjmy – vyšším % zdaním (%-nou sadzbou)
• systém sociálnych dávok – príspevky v hmotnej núdzy; štipendiá; príspevky na deti;

daňový bonus; úľavy dôchodcom – ZŤP, invalidným.

1. zabezpečenie a udržanie stability – aby vláda a NBS, vyvažovali infláciu a nezamestnanosť. Aby sa v ekonomiky neobjavovali javy:

• stagnácia – inflácia, ktorá prebieha vzájomne s ekonomickou stagnáciou
• slumpflácia – je ekon. jav, keď reálny HDP rastie oproti potenciálnemu ale ceny rastú

Z vývoja ekonomiky vzniklo 1 poučenie:

Žiaden štát nedosiahne na dlhý čas nízku infláciu, slobodné podnikanie, plnú zamestnanosť.

Nástroje HP = 4 druhy politiky štátu:

1. fiškálna = rozpočtová
2. monetárna = peňažná a úverová
3. dôchodková = príjmová
4. vonkajšia menová a zahranično-obchodná

 Magický n-uholník (graf na magický 4 uholník):

• vznikne spojením 4 bodov, ktoré znázorňujú makroekonomické ukazovatele
• zostavuje sa tak aby platilo, čím väčší n-uholník vínde, tým je lepšie ekonomická situácia v štáte
• kratšie strany – horšie, dlhšie strany – lepšie
• používa sa na porovnanie rokov s rokom
• používa sa na porovnanie vlády(FICA) s vládou (SDKU)

3 Typy HP: Podľa toho čo ekonómovia považujú za prioritné vo vzťahu zamestnanosti, inflácii a používaniu ekonomických nástrojov.

• Keynesovský – ROZPOČTOVÁ

Výroba (ponuka) musí mať na trhu zabezpečený dostatočný dopyt, štát má podporovať rast dopytu a dopĺňať súkromné výdavky štátnymi výdavkami. Týmto by sa zabezpečila zamestnanosť. 

• Neokeynesovský – ROZPOČTOVÁ a MONETÁRNA:

Okrem pôsobenia rozpočtovej politiky, má štát pôsobiť na cenovú stabilitu reguláciou množstva € v obehu a tak sa dosiahne plná zamestnanosť.

• Neokonzervatívny – MONETÁRNA

Štát má zvyšovať zamestnanosť, reguláciou množstva € v obehu.

Rozpočtová = fiškálna politika štátu

Činnosť štátu spojená so štátnym rozpočtom a je zameraná na stabilizáciu a rozvoj ekonomiky.

Štátny rozpočet: - centralizovaný peňažný fond štát

- porovnáva príjmy a výdavky štátu

- hospodári v podobe súvahy

Nástroje:

• zabudované stabilizátory: opatrenia, ktoré po zavedení pôsobia v ekonomiky automaticky a dlhodobo. Subvencia (dotácia) k cenám poľnohospodárskych výrobkov.
• zamerané – diskrétne opatrenia: jednorazové opatrenia, pôsobia krátkodobo. Zmena DPH, zmeny výdavkov zo štátneho rozpočtu.

Typy: V oboch platí časový faktor = aj krátkodobé aj dlhodobé účinky

• expanzívna - podporuje rast celkového dopytu a rozvoj ekonomiky:
  • priamymi investíciami štátu
  • podporou súkromných investícii
  • vytváranie vhodných podmienok pre investície (podpora vytváranie priemyselných parkov, úľavy na daniach = daňové prázdniny)
• reštriktívna – obmedzuje rast celkového (agregátneho) dopytu, chce menej € v obehu. Ľudia majú menej €, nie sú zamestnaný, zvýšia sa dane.

Štruktúra štátneho rozpočtu (členenie príjmy a výdavky)

Podlieha rozpočtovej skladbe platnej na príslušný rok. Toto zloženie ŠP platí pre celú sústavu verejných rozpočtov. Určuje ju Ministerstvo financií SR.

Jednotlivé rozpočty:

• štátny rozpočet
• rozpočet štátnych účelových fondov
• rozpočty obcí a miest
• rozpočty VÚC

Hlavné kategórie ŠP

príjmy:

• daňové
• nedaňové (clá, poplatky)
• granty, transfery
• príjmy z predaja majetku štátu (úver)
• prijaté úvery (štát)

V roku, ktorý skončil môže ŠP vykazovať:

• rozpočtový prebytok P > V
• rozpočtový schodok P < V
• rozpočet vyrovnaný P =V

Schvaľovanie ŠP

Ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy dajú svoje požiadavky na Ministerstvo financií, ministerstvo ich koriguje a potom to prerokuje vláda + vládny návrh zákona o ŠR. Tento vládny návrh Minister financií predloží do národnej rady, najskôr ho prerokujú jednotlivé výbory a potom ho prerokujú všetci. Keď sa schváli vznikne zákon. Zákon o ŠR je základný ekonomický zákon štátu.

Rozpočet používa - Keby zákon o ŠR nebol schválený do konca 31. 12. 2011 nastúpi 01. 01. 2012 a my ho ešte nemáme. A v takom prípade by nastúpilo rozpočtné provizórium. Výdavky zo ŠR by vtedy boli každý mesiac vo výške 1/12 v skutočnosti z predchádzajúceho roku.

Rozpočtové rezervy – slúžia na zabezpečenie rozpočtového hospodárstva, krytie nepredvídaných a nevyhnutných výdavkov a na krytie úbytku rozpočtových príjmov:

1. rozpočtová rezerva vlády
2. rozpočtová rezerva predsedu vlády
3. rozpočtová rezerva na zabezpečenie platobnej schopnosti

rozpočtová rezerva verejnoprávnych inštitúcii

rozpočtová rezerva na štátne záruky za úvery podnikateľov

Štátny záverečný účet – je súkromný evidenčný účet štátu, ktorý musí denne vykazovať aktívny zostatok. Zahŕňa výsledky:

1. štátneho rozpočtu
2. záverečné účty štátnych účelových fondov
3. prehľad o rozpočtovom hospodárení, obcí, VÚC a fondov národného majetku
4. prehľad o rozpočte verejnoprávnych inštitúcii
5. prehľad o rozpočte vysokých škôl
6. bilancia financovania schodku ŠR a štátneho dlhu obcí, VÚC, verejnoprávnych inštitúcii, štátnych účelových fondov,
7. prehľad o použití rozpočtových rezerv

Účty ŠR vedie štátna pokladnica v NBS, na túto pokladnicu sú napojené:

• rozpočet a príspevky organizácii

1. štátne účelové fondy
2. slovenský pozemkový fond
3. úrad práce sociálnych vecí a rodiny
4. VÚC

Monetárna = peňažná a úverová politika štátu

Politika štátu zameraná na ovplyvňovanie množstva € v obehu pomocou úrokových sadzieb a stanovených podmienok pre poskytovanie úverov. Prostredníctvom centrálnej banky, ktorá rešpektuje ECB.

Nástroje:

• priame:
  • regulácia investičnej činnosti (týka sa podnikov) banka poskytne úver len, keď má záujemca štátnu záruku
  • regulácia spotrebného úveru (týka sa občanov) pri predaji na splátky (na úver) štát určuje maximálnu dobu splatnosti (úveru)
• nepriame:
  • stanovenie povinných minimálnych rezerv (banka môže zvyšovať, znižovať úroky)
  • operácie na voľnom trhu (so štátnymi CP)
  • diskontná sadzba (Úrok na kt. CB poskytuje úver. Keď ECB tak aj komerčné úrok)

Typy MP:

• expanzívna – zvyšuje sa množstvo € v obehu. Čim sa zvyšuje:
  • nákupom štátnych obligácii na finančnom trhu (bondov)
  • znižovaním povinných minimálnych rezerv

• znižovaním diskontnej sadzby

• reštriktívna – znižuje sa množstvo € v obehu. Čím sa znižuje:
  • štát bude predávať bondy bankám
  • zvyšovať diskontnú sadzbu
  • zvyšovať diskontnú sadzbu
  • zvyšovať povinné minimálne rezervy

Keď sa zvyšuje inflácia uplatňuje sa reštriktívna, do obehu menej € úroky sa zvýšia ale investície sa znížia, nezamestnanosť stúpne.

CB na menovom trhu invertuje – nakupuje alebo predáva (za iné meny) svoju vlastnú menu aby ovplyvnila dopyt a ponuku po svojej meny. Musí mať devízové rezervy (doláre, libry...). v konvertibilných menách a zlate.

Dôchodková = príjmová politika štátu

Sústava opatrení štátu, ktoré sa snažia po kontrolou udržať infláciu a zároveň vylúčiť negatívne sociálne dôsledky, recesie a nezamestnanosti.

Opatrenia:

1. skupina opatrení:
   1. stanovenie maximálnych prírastkov miezd a cien v určitom období
   2. cenové alebo mzdové moratóriá (zmrazenie)
   3. stanovenie minimálnej mzdy

Ak sa stanovujú tieto opatrenia centrálne a dlhodobo – vyraďuje sa pôsobenie trhového mechanizmu.

1. skupina opatrení:

Opatrenia na podporu dohôd medzi zamestnávateľmi, odbormi a štátom. Tzn. vytváranie sociálneho partnerstva = TRIPARTITA.

• Zamestnancov zastupujú odbory a tie Konfederácia odborových zväzov
• Štát zastupuje vláda = Ministerstvo hospodárstva – najviac sa angažuje.
• Zamestnávatelia majú najviac zástupcov:
  • AZZZ – asociácia zamestnávateľských zväzov a združení
  • RUZ – republiková únia zamestnávateľ
  • Klub 500

Keď sa zíde TRIPARTITA vznikne RHSD (RHSP) – Rada hospodárskeho a sociálnej dohody (partnerstva).

Určujú: min. mzdu, pracovné podmienky, odborom ide o čo najlepší život zamestnancom.

Vonkajšia menová = zahranično–obchodná politika štátu

V súčasnosti sú ekonomiky štátu navzájom prepojené:

• v medzinárodnom obchode
• medzinárodnej deľby práce
• menových vzťahov
• výmeny informácii
• rozvoja vedy a techniky

Preto aj vláda a národná banka pôsobia v oblasti zahranično-obchodnej politiky a na to využívajú:

1. zahranično-obchodné opatrenia = pomocou, ktorých štát podporuje alebo obmedzuje pohyb tovarov a služieb, a rozvoj určitej oblasti ekonomiky:
   1. clá (colné tarify)
   2. kvóty (ohraničenia, min. max.)
   3. vývozné subvencie (štát finančne podporuje)
   4. neviditeľné prekážky dovozu (certifikát, sprísnené hygienické normy, sprísnené technické normy)
2. regulácia menových kurzov = v súčasnosti menové kurzy sú zväčša uvoľnené a závisia od dopytu a ponuka po mene - plávajúce kurzy (FLATING):

• voľný – bez zásahov, len na základe dopytu a ponuky po mene
• riadený – len na základe dopytu a ponuky po mene, nakupuje a predáva svoju menu aby ovplyvnil kurz

 Aby dosiahol zvýšenie/zníženie vývozu:

1. devalváciou svojej meny = zvýši sa vývoz (oficiálne zníženie kurzu vlastnej meny (štát vyhlási), zvýši sa dopyt (vývoz), znížia sa ceny v prepočte na inú menu)
2. revalváciou – oficiálne zvýšenie kurzu vlastnej meny = zníži sa vývoz (ceny sa zvýšia v prepočte na inú menu)