Výroba

Výroba

Výroba je cieľavedomá činnosť. Výsledkom sú statky a služby, ktoré slúžia na uspokojovanie ľudských potrieb.

Základné ciele výroby: kvantitatívne a kvalitatívne.

• Kvantitatívne – podnik si určí množstvo výrobkov, ktoré má v určitom čase vyrobiť.
• Kvalitatívne

Produktivita = výstup vstup

Produktivita – princíp maxima.

S danými vstupmi sa snaží podnik vyrobiť max. množstvo výstupov.

Produktivita sleduje vecnú stránku výroby = transformačný proces.

Hospodárnosť – princíp minima.

Hospodárnosť = vstup výstup

Výrobné výstupy dosiahnuť s min. spotrebou výrobných vstupov.

Hospodárnosť sleduje organizačnú a hodnotovú stránku = kombinačný a reprodukčný proces.

Príprava výroby

Príprava výroby ovplyvňuje úžitkovú hodnotu výrobkov a hospodárnosť pri ich výrobe.

Vyjadruje, ako je výrobok schopný uspokojiť určitú potrebu.

Výrobu nových výrobkov vyvolávajú:

• nové potreby ľudí, napr. chrániť sa pred slnečným žiarením,
• požiadavka uspokojovať staré potreby na vyššej úrovni.

Má 7 častí:

1. Marketingová príprava – prieskum potrieb.
2. Veda a výskum – veda prináša nové myšlienky, nápady, ktoré sú základom na vytvorenie nových výrobkov. Výskum hľadá možnosti, ako uplatniť nové myšlienky, nápady v podobe nových výrobkov.
3. Technická príprava – práce technického charakteru, ktoré sú spojené s vývojom nového výrobku alebo zdokonalením už existujúceho výrobku.
   • Konštrukčná = projekt
   • Technologická = postup výroby
4. Ekonomická príprava – určuje náklady a výnosy. Posudzuje efektívnosť výroby, normy spotreby.
5. Organizačná príprava – usporiadanie pracovísk do výrobných útvarov. Základným výrobným útvarom, v ktorom prebieha výroba, je dielňa.
6. Nábeh výroby – začatie výroby.
7. Predajný marketing

Druhy výrobných procesov

Výrobný proces = transformácia vstupov na výstupy.

Dispozitívne výrobné faktory: plánovanie, organizácia, riadenie a kontrola.

Výrobný proces z hľadiska výrobného programu

• Hlavný – pekárske výrobky v pekárňach.
• Pomocný – údržbárske a opravárske práce.
• Vedľajší – zabezpečuje všetky druhy energií pre podnik.
• Pridružený – vyrába výrobky, ktoré nesúvisia s výrobným programom podniku.

Výrobný proces z hľadiska zložitosti výrobkov

• Jednoduchý – vyrábajú sa jednoduché výrobky. Operácie prebiehajú za sebou. Napr. výroba dreveného vozíka.
• Zložitý – vyrábajú sa zložité výrobky. Skladá sa z čiastkových výrobných procesov. Napr. výroba autobusu.

Výrobný proces z hľadiska prírody, človeka a techniky vo výrobe

• Prírodný – dozrievanie obilia.
• Pracovný – výroba keramiky.
• Automatický – plnenie minerálnych vôd do fliaš.

Výrobný proces z hľadiska skladby výrobku

• Predzhotovujúca fáza – úprava dreva na výrobu stenovej zostavy.
• Zhotovujúca fáza – vyrába jednotlivé časti stenovej zostavy.
• Dohotovujúca fáza – vyrábajú sa z jednotlivých častí výrobky, napr. montovanie stenovej zostavy.

Výrobný proces z hľadiska spôsobu výroby

• Pretržitý – výroba sa preruší podľa organizácie práce alebo potreby podniku. Napr. výroba odevov.
• Nepretržitý – výroba sa preruší len vo výnimočných prípadoch. Napr. v elektrárňach.
• Cyklický – výroba sa opakuje v pravidelných cykloch. Napr. výroba motocyklov.
• Necyklický – nepravidelná výroba. Napr. výroba lode na objednávku.

Typy výroby – hromadná, sériová, kusová – ovplyvňujú: technickú prípravu výroby, výrobný postup, strojové vybavenie, nástroje, organizáciu a riadenie výrobného procesu, kvalifikáciu výrobných robotníkov, ekonomické výsledky výrobného procesu.

Výrobný proces z hľadiska miery opakovateľnosti

• Hromadná výroba – znaky:
  • stály výrobný program,
  • zariadenia sú špecializované,
  • technická príprava výroby je lacná,
  • vysoká úroveň organizácie práce.
• Sériová výroba – druhy: veľkosériová, strednosériová, malosériová.
  • kombinácia hromadnej a kusovej výroby,
  • výroba sa prispôsobuje trhu,
  • využívajú sa univerzálne stroje,
  • úroveň organizácie práce je nižšia.
• Kusová výroba – znaky:
  • vysoká kvalifikácia robotníkov,
  • veľa strojov a málo sa využívajú,
  • individuálny charakter výrobkov,
  • zložitá organizácia a riadenie výroby.

Zákonitosti výrobného procesu

Proporcionálnosť – pomernosť

Určuje, v akom pomere majú byť zastúpené jednotlivé výrobné faktory: stroje, materiál, zamestnanci.

Vzniká, ak výrobný faktor chýba alebo je navyše.

Vo výrobe môže ísť o proporcionálnosť medzi:

• prácnosťou výroby a počtom robotníkov,
• jednotlivými operáciami,
• jednotlivými fázami výroby,
• jednotlivými pracoviskami.

Paralelnosť – súbežnosť

Súčasné vykonávanie viacerých činností.

Výhody:

• skráti sa výroba,
• urýchli sa dodanie výrobkov na trh,
• znížia sa náklady,
• zvýši sa zisk.

Rytmickosť

Opakovanie výrobného procesu.

Výhody:

• pravidelné dodávky,
• znižujú sa náklady,
• zvyšuje sa zisk,
• využívajú sa všetky výrobné faktory.

Nepretržitosť

Výroba nezastavuje, operácie na seba plynulo nadväzujú. Prerušovať čo najmenej.

Najvyšší stupeň nepretržitosti:

• pri nepretržitých výrobných procesoch = plynulá výroba, kontinuálna,
• pri pretržitých výrobných procesoch = prúdová výroba, jednotlivé práce na seba nadväzujú.

Výrobok

Je výsledkom výrobného procesu.

Môže mať rôzne formy:

• Hotový, finálny výrobok = je určený na uspokojovanie konečných potrieb, napr. párok v rožku.
• Polotovar, polovýrobok = je hotovým výrobkom len z pohľadu podniku, v ktorom bol vyrobený. Neuspokojuje konečné potreby spotrebiteľa. Do ďalšieho podniku vstupuje ako materiál a tam sa ďalej spracúva.
• Nedokončený výrobok = je výrobok, na ktorom sa ešte neurobili všetky potrebné operácie. Tie sa však uskutočnia v podniku neskôr, napr. maľovanie keramiky.
• Nepodarok = výrobok nespĺňa požadované kritériá, napr. hmotnosť, kvalita, farba. Nemal by sa dostať na predaj, napr. televízor má poškodenú obrazovku.
• Nový výrobok = uspokojuje nové ľudské potreby alebo staré na vyššej úrovni. Môže byť nový pre:
  • výrobcu – výrobok predáva už konkurenčný podnik,
  • spotrebiteľa – výrobca už výrobok vyrába, môže sa rozšíriť okruh jeho spotrebiteľov,
  • výrobcu i spotrebiteľa – výrobca vyvinie nový výrobok.

Funkcie výrobku

Hovoria o tom, ako je výrobok schopný uspokojovať konkrétne potreby. Úplný výrobok, marketingový, má všetky potrebné funkcie.

1. Základná funkcia – predstavuje jadro výrobku. Odpovedá na otázku: Prečo si spotrebiteľ kupuje výrobok?
2. Doplnková funkcia – predstavuje strednú vrstvu výrobku. Odpovedá na otázku: Akým spôsobom uspokojuje spotrebiteľ svoju potrebu a aké ďalšie požiadavky kladie na výrobok?

• Kvalita – schopnosť plniť funkcie, pre ktoré bol vytvorený výrobok.
• Štýl – vzhľad výrobku.
• Dizajn – vzhľad užitočnosti.
• Doplnky – sú nástrojom konkurencie.

Obal:

• ochranná funkcia,
• manipulačná funkcia,
• informačná funkcia,
• propagačná funkcia.

Značka – označenie, napr. symbolom, číslom...

3. Rozširujúca funkcia – výrobok v najširšom ponímaní = úplný výrobok.

Obsah rozširujúcej funkcie: dodávka, úverovanie, inštalácia, servis, záruka, služby pri predaji.

Právna ochrana výrobkov

Zabezpečuje sa pomocou značiek. Značka sa stáva ochrannou známkou po zápise do registra na Úrade priemyselného vlastníctva SR.

Ochranná známka je označenie, ktoré tvoria slová, písmená, číslice, kresby, tvar výrobku, jeho obal alebo ich kombinácie. Označenie je schopné rozlišovať výrobky a služby pochádzajúce od rôznych osôb a je zapísané do registra ochranných známok.

OZ má spĺňať:

• rozlišovaciu schopnosť,
• ľahko zapamätateľná,
• ľahko vysloviteľná,
• dá sa preložiť do cudzích jazykov.

Nemôžu to byť: vulgarizmy, štátna zástava, znak, názvy, ktoré by boli v rozpore s dobrými mravmi.

Majiteľovi OZ vyplývajú z jej vlastníctva práva:

• výlučné používanie OZ,
• používať s OZ značku,
• previesť známku na iného majiteľa,
• poskytnúť licenciu,
• pri nedovolenom používaní OZ na žalobu.

Funkcie OZ: rozlišovacia, propagačná, súťažná, konkurenčná.

OZ môžu byť:

• Individuálne = slúžia na označenie výrobkov 1 FO alebo PO, napr. Škoda, Rajo.
• Kolektívne = slúžia na označenie výrobkov FO alebo PO, ktoré sú nejakým spôsobom prepojené v podnikaní, napr. Coop Jednota.

Privátne značky – obchodné reťazce si nechávajú vyrábať tovary pod svojimi tzv. privátnymi značkami, napr. Tesco. Je firma s reťazcami na viacerých miestach.

Medzinárodné OZ sú registrované Medzinárodným úradom Svetovej organizácii duševného vlastníctva v Ženeve.

Výrobný program

Je súhrn výrobkov, ktoré môže podnik v určitom období vyrábať. Vyjadruje sortiment a kvalitu výrobkov.

Predstavuje potenciálne možnosti výroby. Závisí od veľkosti podniku, od druhu a typu výroby. Nie je pevne určený, podnik ho môže meniť. Tieto zmeny nazývame inováciou výrobného programu.

Každý podnik rieši 3 otázky:

• Čo vyrábať?
• Ako vyrábať?
• Pre koho vyrábať?

Pri zostavení výrobného programu podnik vychádza z:

• požiadaviek trhu,
• vlastných výrobných možností,
• možnosti získania potrebných výrobných faktorov na trhu,
• ukazovateľov ekonomickej efektívnosti.

Sortiment výroby: široký, úzky, hlboký, plytký

Cieľom podniku je zostaviť taký výrobný program, ktorý zabezpečí:

• dosiahnutie čo najväčšieho podielu na trhu,
• dlhodobé dosahovanie zisku,
• najefektívnejšie využitie výrobných faktorov.

Výrobný plán

Podnik musí pri zostavení výrobného plánu zohľadňovať momentálnu situáciu na trhu. V pláne určí, aké množstvo konkrétnych výrobkov sa má vyrobiť za určitý čas, napr. za 1 deň, mesiac, rok.

Konkretizuje výrobný program v objeme a čase.

Vo výrobnom pláne sa uvádza plánový objem výroby v rôznych merných jednotkách:

• naturálne jednotky, napr. ks, m, kg, l...,
• peňažné jednotky, napr. €,
• jednotky prácnosti, napr. ks/h, m/h.

Výrobná kapacita

Je max. možný objem výroby požadovaného sortimentu v požadovanej kvalite, ktorý je podnik schopný vyrobiť pri daných technických podmienkach za určitý čas.

Označujeme ju aj ako výrobný potenciál alebo potenciálny výkon.

Spôsoby vyjadrenia výrobnej kapacity:

• výstupná veličina = koľko výrobkov je možné najviac vyrobiť,
• vstupná veličina = koľko materiálu je podnik schopný spracovať za určitý čas.

Výrobnú kapacitu ovplyvňujú tieto faktory:

• stroje, najčastejšie,
• pracovná sila, napr. výroba kraslíc,
• budovy, stavby, pôda, napr. montážne haly.