Svetové hospodárstvo a medzinárodné ekonomické vzťahy (MEV)

Svetové hospodárstvo a medzinárodné ekonomické vzťahy (MEV)

MEV – súhrn makroekonomických vzťahov určitého štátu:

1. zahraničný obchod
2. vedecko-technické vzťahy
3. výskum a vývoj
4. spoločné projektové, poradenské a konzultačné služby
5. výrobná špecializácia
6. spoločné podnikanie a investovanie so zahraničným partnerom
7. medzinárodná doprava
8. finančné a úverové vzťahy

Z oblasti MEV poznáme 2 typy zahranično-obchodnej politiky:

1. PROTEKCIONIZMUS – chráni slabších domácich podnikateľov, pred zahraničnou konkurenciou, na to používa štát nástroje(nečesnú konkurencia):

• dovozné kvóty (iba to čo sa môže doviesť)
• dovozné clá (výrobky budú drahšie)
• dovozná prirážka
• štátne podpory a dotácie pre domácich výrobcov
• zákaz importu (dovozu) určitých tovarov
• devalváciou vlastnej meny

1. LIBERALIZMUS – odstraňovanie všetkých prekážok pre dovoz:

• politika slobodného obchodu
• vytvára podmienky na využívanie výhod špecializácie
• vytvára podmienky na podporu vývozu domáceho tovaru ale aj kapitálu do zahraničia
• k rozvoju MEV pomáha aj uplatňovanie zásady:
  • RECIPROCITA(vzájomnosť, aj ty mne aj ja tebe)
  • Doložka najvyšších výhod – ak podpíšu 2 štáty tak zaviažu sa, že budú poskytovať výhody tak ako iným štátom.

Medzinárodná ekonomická interdependencia

• závislosť medzi národnými ekonomikami

Typy interdependencie:

• štruktúrna – štruktúra 1 ekonomiky závisí od ekonomiky iného štátu
• cieľov hospodárskej politiky – ciele 1 štátu závisia od iného štátu
• od vplyvov ekonomiky z vonka – vojna, cunami
• politiky – politika 1 štátu závisí od politiky iného štátu

Medzinárodný pohyb kapitálu

• presun relatívne nadbytočného kapitálu z 1 štátu do druhého, aby tam fungoval ako kapitál, kt. opakovane prináša vývozcovi kapitálu vyšší zisk ako by dosiahol vo svojej krajine

Formy vývozu kapitálu (2 hľadiská):

• podľa vlastníctva:
  • vývoz súkromného vlastníctva
  • vývoz štátneho vlastníctva
  • vývoz kapitálu prostredníctvom medzinárodných organizácii
• podľa účelu:
  • vývoz podnikateľského kapitálu (priame investície) = zakladanie podnikov v iných štátoch alebo sa skupujú už existujúce podniky. Alebo kupujú kontrolné balíky tamojších podnikov.
  • vývoz pôžičkového kapitálu (portfóliové investície)= požičiavanie € a tovaru. Nákup akcie podnikov nižšej ako kontrolný balík.

REINVESTÍCIE – časť zisku, kt. produkuje vyvezený kapitál, znova sa investuje v krajine.

REPATRIÁCIA VYVEZENÉHO KAPITÁLU – vrátenie vyvezeného kapitálu, spať do pôvodnej krajiny.

Kritéria vývozu kapitálu:

1. zadlženosť štátu
2. politická situácia
3. ekonomická situácia
4. menové rezervy a stav platobnej bilancie
5. fiškálna politika (rozpočtová – dane)
6. prístup na kapitálové trhy

Medzinárodný obchod

Výhody: zabezpečuje dovoz čo sa nevyrába v krajine

• možnosť špecializácie krajiny
• konkurencia zvyšuje kvalitu
• umožňuje zhromadňovať výrobu
• umožňuje využiť komparatívne výhody

Poznáme 3 základné modely, ktoré vysvetľujú vznik a rozvoj medzinárodného obchodu:

1. KLASICKÁ TEÓRIA KOMPARATÍVNYCH VÝHOD
2. HECKSHEROVA-OBLINOVA TEÓRIA: vychádza z faktu, že štáty majú rôzne výrobné faktory

• NEOKLASICKÁ TEÓRIA: vypracoval MIL a MARSCHAL. Analyzuje rôzne faktory, kt. určujú objem a štruktúru medzinárodného obchodu:

 Teória komparatívnych(porovnávacích) výhod (TKV):

 Vyjadruje skutočnosť, že zahraničný obchod je výhodný aj pre tú ekonomiku, ktorá má vo všetkých obchodoch absolútnu nevýhodu, pretože má možnosť vyrábať a vyvážať také tovary, v ktorých má komparatívnuvýhodu a dovážať také tovary, v ktorých má komparatívnunevýhodu.

Ako prvý TKV vysvetlil David Ricardo v diele: Zásady politickej ekonómie a zdaňovania.

Z TKV tieto závery:

1. Ak sa každá krajina špecializuje na produkty, v ktorých má KV, potom bude obchod vzájomne výhodný.
2. Bariéry v ZO nechránia ani výrobcov ani spotrebiteľov v štáte, ktorý ich zaviedol, práve naopak, znižujú skutočné príjmy a to tým, že zdražujú tovar.

TKV, má aj nevýhodu, ZO zvyšuje ceny na vnútornom trhu ,lebo dovezieme lacnejšie zvonku, ale prispôsobíme sa vyšším domácim cenám a naopak.

Príklad na porovnanie KV:

Krajina A je lepšia ako krajina B v oboch prípadoch – to zn. aj v pestovaní jabĺk aj v pestovaní pšenice. Hovoríme, že má v oboch prípadoch absolútnu výhodu. Napriek tomu však špecializácia umožňuje krajine B využiť KV v pestovaní jabĺk.

Bohatstvo oboch krajín teda vzrastie bez toho, aby museli zvýšiť spotrebu dostupných zdrojov (výrobných faktorov). Podmienkou je voľný vývoz/dovoz – liberálny obchod (slobodný) – prináša prospech všetkým krajinám, ktoré sa ho zúčastňujú.

Otvorenosť ekonomiky – možno ju vyjadriť ako podiel ZO na celkovom HDP. Koľko krajina vyváža/dováža.

ZO dovoz vývoz

OE = ––––––– x 100 OE = –––––––– x 100 OE = ––––––––– x 100

HDP HDP HDP

OSN – organizácia spojených národov

Vznikla 1945 – sídlo New York, pri zakladaní 50 členov, teraz 200, generálny tajomník Pan Ki Mun.

3 Základné ciele:

• zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti,
• rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi,
• podpora medzinárodnej spolupráce v hospodárskej, sociálnej, kultúrnej a humanitnej oblasti.

Hlavné orgány OSN:

1. Valné zhromaždenie,
2. Bezpečnostná rada – 15 členov. Je oprávnená prijať vojenské a ekonomické sankcie proti krajine po súhlase celej veľkej päťky.
   • 5 stálych – Veľká päťka – USA, VB, Francúzsko, Rusko, Čína – majú právo „veta“ – zrušiť rozhodnutia
   • 10 nestálych členov = každé 2 roky 5 členov sa zmení
3. Hospodárska a sociálna rada,
4. Poručenská rada,
5. Medzinárodný súdny dvor (Haag),
6. Sekretariát OSN.

Krajiny v OSN sú rozdelené do 5 regionálnych skupín:

• Západná Európa a iné rozvinuté štáty,
• Východná Európa,
• Ázia,
• Afrika,
• Latinská Amerika a Karibik.

Ďalšie medzinárodné organizácie

Začiatkom 19 st., zameriavajú sa na rôzne oblasti človeka: politická, hospodárska, športová, kultúrna, vedecká.

Delia sa na 2 skupiny: Medzištátne/medzivládne – IGO Mimovládne – NGO (FO aj PO)

NGO: Medzinárodný zväz žien, Medzinárodný výbor červeného kríža, Medzinárodná konfederácia slobodných odborov, Interpol, Medzinárodný olimpísky výbor, Armáda spásy, Svetová rada cirkvi.

IGO: EÚ, FAO, IBRD- svetová banka, ILO – medzinárodná organizácia práce, Africká únia, UNESCO – pre výchovu, vedu, kultúru, UNICEF, WHO – svetová zdravotnícka.

• G8 – 7 najsilnejších ekonomík sveta + Rusko (USA, Kanada, VB, Francúzsko, Nemecko, Japonsko, Taliansko)
  • WTO – 1995 bolo premenované na GATT – všeobecná dohoda o clách a obchode.

Cieľom: Medzinárodný slobodný obchod; Znižovať bariéry zahraničného obchodu.

• OECD – organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Aj my sme členmi.

Cieľom: Podporovať ekonomický rast svojich členov a pomáhať rozvojovým štátom.

• OPEK - organizácia krajín vyvážajúcich ropu. Irak, Irán, Venezuela. 80 % svetovej ťažby ropy – ovplyvňujú cenu ropy.
• NAFTA – severoamerické združenie voľného obchodu. Kanada, Mexiko.
• CEFTA – stredoeurópska dohoda o voľnom obchode. Bývalé socialistické štáty. (PL, Rumunsko, SR, ČR,...)
• NATO – severoatlantická aliancia. Po 2 sv. vojne vznikla. Aj my sme členmi. Vojensko-politická organizácia. Hlavnou úlohou je – zabezpečovať bezpečnosť svojich členov.

Globálne celosvetové problémy (GCP), 20 a 21 st. je poznamenané:

1. množstvom celosvetových a regionálnych konfliktov
   • vojny, studená vojna, Vietnamská vojna, Irak-Irán, Afganistan
2. kontroverzný charakter vzťahov človek príroda

• ..............................................................................................................

1. Civilizačné problémy
   • stres, rasové a náboženské problémy, demokratické problémy, populačné
2. ekonomické problémy
   • inflácia, nezamestnanosť, hospodárska kríza, menové krízy

Typické vlastnosti:

• dotýkajú sa celého ľudstva
• neustále narastajú problémy
• ich riešenie vyžaduje komplexný prístup čiže všetky krajiny sveta sa ich musia snažiť vyriešiť
• ich riešenie je možné len v miery

Klasifikácia GCP

1. GCP súvisiace s mierovou spolunažívaním krajín a národov – aby sa mohli riešiť:
2. odzbrojenie
3. podpora Konverzie špeciálnej výroby na civilnú
4. jednotne postupovať proti „chronickým“ agresorom
5. GCP súvisiace so vzťahom človek a príroda – ide o problémy znečisťovania ŽP ako je:
   1. únik chemikálii do ovzdušia
   2. emisie z uhoľných elektrární a oceliarní
   3. ozónová diera
   4. ovplyvňovanie teploty na zemskom povrchu –. skleníkový efekt
   5. GCP súvisiace so vzťahom človek a spoločnosť
6. problém populačnej explózie – problém s výživou obyvateľstva (India, Čína, Afrika)
7. problémy veľkých mestských civilizácií – mesto má veľa obyvateľov

Rímsky klub

60 roky, 20. storočia. Je to združenie intelektuálov zaoberajúcich sa GCP.

 Vydávajú neperiodické správy (4 vedieť):

• Hranice rastu
• Ľudstvo na rázcestí
• Nový medzinárodný poriadok
• Vzdelanie bez hraníc
• Dialóg o hojnosti a blahobyte
• Prvá globálna revolúcia

Schádzajú sa nepravidelne:

1996 = Rím = Svetový summit o výžive – cieľom bolo nájsť východiská na zníženie počtu hladujúcich vo svete, aspoň o polovicu do r. 2015.

1998 = Rím = konferencia medziparlamentárnej únie – cieľ veľmi náročný:

• ročne o 2 % rastie poľnohospodárska produkcia,
• ročne o 3 % rastie populácia.

Riešenie: pomôcť rozvojovým štátom aby produkovali čo najviac potravín:

• dodávaním know-how (vzdelávanie, poradenstvo, technológie),
• vytváraním vhodných ekonomických podmienok vrátane tvz. „mäkkých“ úverov (s nízkym úrokom) pre farmárov.