Prečo je vzduch zadarmo (ale drahokamy nie)

Prečo je vzduch zadarmo (ale drahokamy nie)

Cieľ lekcie (kapitoly):

Pomocou ekonomickej hry definovať, popísať a vysvetliť pojmy hraničných úžitok (marginal utility) a načrtnúť graf hraničného úžitku.

Pomocou riadenej diskusie definovať, popísať a vysvetliť pojmy substitúty (substitute) komplementy a uviesť ich príklady, charakterizovať Rakúsku školu (Austrian school).

Hlavná myšlienka:

Svoje potreby uspokojujeme rôznymi statkami. Musíme si však uvedomiť, že napriek obľube hociktorého statku nie sme schopní za daný časový interval spotrebovať z neho neobmedzené množstvo. Pocit úžitku z daného statku nerastie proporcionálne s jeho spotrebovaným množstvom.

Domáca úloha:

Vypracovať krátky referát o Rakúskej škole.

Základné pojmy:

• Potreba
• statok
• hraničný úžitok (marginal utility)
• substitút (substitute)
• komplement (complementary)
• Rakúska škola (Austrian school)

Pomôcky:

Tabuľka na zapisovanie výsledkov

Graf na načrtnutie celkového a hraničného úžitku

Pagáče, muffiny, keksíky podľa výberu

„peniaze“ z nejakej hry (napr. Schoolgames, Monopoly atď, prípadne prefotené z učebnice Podnikateľské vzdelávanie – Základy ekonómie)

Metódy:

výklad

ekonomická hra

skupinová práca

diskusia

Časový harmonogram:

Jedna vyučovacia hodina – 45 minút

Úvodné informácie – 5 minút

Hra – 15 minút

Nakreslenie grafu – 5 minút

Diskusia - 15

Záver, domáca úloha – 5 minút

Využiteľnosť lekcie:

Ekonomika

Občianska náuka / náuka o spoločnosti

Psychológia

Triednické hodiny

Učebný text:

Hraničný úžitok - ide o dodatočný úžitok, ktorý jednotlivec získa (stratí) nárastom (poklesom) spotreby daného tovaru (statku) alebo služby. Zákon klesajúceho hraničného úžitku popisuje situáciu, keď dodatočný úžitok zo spotreby ďalších jednotiek daného tovaru alebo služby klesá; zatiaľ čo prvým pivom zaháňa spotrebiteľ smäd – a úžitok je nesporný – desiate pivo vypité v ten istý večer mu určite prinesie nižší, možno dokonca nulový (či záporný, ak ho ochromí opitosť) hraničný úžitok. (iné názvy: marginálny úžitok, medzný úžitok, dodatočný úžitok, "extra" úžitok; hraničná užitočnost, medzná užitočnosť, dodatočná užitočnosť, "extra" užitočnosť; angl. marginal utility - marginálna utilita resp. nem. Grenznutzen - hraničný úžitok). Pojem hraničnej užitočnosti je ústrednou kategóriou marginalistickej analýzy. Hodnota tovaru tu vystupuje ako úžitok subjektivne ocenený z hľadiska individuálnej potreby spotrebiteľa a nezávislý od času. Pojem hraničnej užitočnosti zaviedol Friedrich von Wieser ale ako prvý ho opísal Daniel Bernoulli. Menger objasnil subjektívny základ ekonomickej hodnoty a ako prvý do podrobna vysvetlil teóriu hraničnej užitočnosti.

Zákon klesajúceho hraničné úžitku nájdeme v literatúre aj ako Gossenov I. zákon.

Substitút (substitute) – je tovar alebo služba, ktorý – ak sa zmenia podmienky – nahradí spotrebu iného tovaru či služby. Napríklad žemla – rožok, vykurovanie drevom – vykurovanie uhlím, cestovanie autom – cestovanie autobusom. Dopyt po substitúte rastie s nárastom ceny tovaru či služby, ktorého substitútom je. Opakom substitútu je komplement, ktorého spotreba dopĺňa, čiže nenahrádza spotrebu iného tovaru. Napríklad autá – pneumatiky, autá – benzín, autá – povinné zmluvné poistenie. Dopyt po komplemente rastie s poklesom ceny tovaru či služby, ktorého komplementom je (po ktorom rastie dopyt tým, že poklesla jeho cena).

Rakúska škola (Austrian school) – jeden zo samostatných a alternatívnych prístupov k ekonómii, ktorý je často v rozpore s jej oficiálnou, učebnicovou podobou. Ekonómovia rakúskej ekonomickej školy, ktorej prvá generácia pracovala v Rakúsko-Uhorsku, hlavne vo Viedni, obhajujú vysokú mieru voľnosti spontánne vzniknutých trhov, na ktorých sa môžu najlepšie prejaviť výhody nekontrolovaného, neregulovaného cenového mechanizmu. Ceny odrážajú subjektívnu hodnotu, ktorú tovarom a službám prisudzujú predávajúci a kupujúci. Jej najvýznamnejší predstavitelia sú Carl Menger, Eugen von Böhm-Bawerk, Ludwig Edler von Mises, Friedrich August von Hayek, Murray Rothbard a Walter Block. Menger objasnil subjektívny základ ekonomickej hodnoty a ako prvý do podrobna vysvetlil teóriu hraničnej užitočnosti (čím väčšie množstvo jednotiek určitého statku jednotlivec vlastní, tým menšiu hodnotu pre neho predstavuje každá jednotka tohto statku).

Metodický postup lekcie (kapitoly):

Na hodinu pripravme 15-20 kusov väčších pagáčov, muffinov, keksíkov (podľa našich možností a „chutí“ našich žiakov) a donesieme ich v uzavretej dóze, aby nemohli vedieť, čo je v nej. Na začiatku hodiny povieme žiakom, že dnes sa budeme venovať úžitku statkov a ekonomickej teórii, ktorá sa týmto úžitkom zaoberala. Vyzveme žiakov, nech sa prihlási najhladnejší z nich, prípadne najväčší jedák. Posadíme ho do prvej lavice, položíme pred neho jedlo, peniaze z hry (podľa uváženia 20 – 30 €) a vyzveme ho, aby „kúpil“ od nás jeden kus jedla za sumu, ktorú je ochotný zaplatiť za to. Potom, ako zjedol prvý kus, vyzveme ho, aby ohodnotil pocit z úžitku a vnímal pocit úžitku ako číslo 10:

Potom môže pokračovať druhým kusom (koľko je ochotný zaplatiť za druhý kus? – zrejme to už bude nižšia suma už nie je natoľko hladný) a má vyjadriť svoju spokojnosť ďalším číslom (musí si uvedomiť, že napriek dvojnásobnému množstvu jedla to nebude dvakrát taký úžitok, lebo už nebol taký hladný, ako na začiatku). Údaj zapíšeme do tabuľky. Takto môže pokračovať ďalšími kusmi, kým mu chutí. Po skončení hry doplníme prírastok úžitku (vlastne hraničný úžitok) a nakoniec môžu v skupinách načrtnúť graf celkovej a hraničnej úžitkovosti.

V diskusii sa opýtame, ako by vyzerala hra, keby mali možnosť výberu medzi pagáčmi (muffinmi, keksíkmi ...) a medzi kúskami pizze? Pizza by mohla byť substitútom našich pagáčov. A čo keby som ponúkala k pagáčom kolu (džús, minerálku)? Nápoj by bol komplementom k jedlu.

Kto má vo svojom referáte o Rakúskej škole má tieto pojmy: substitúty, komplementy, hraničný úžitok?

Na záver rozdáme poznámky pre žiakov, kapitolu Prečo je vzduch zadarmo (ale drahokamy nie) a zadáme nasledovnú domácu úlohu: Ak funkciu hraničného úžitku môžeme vyjadriť v matematickej forme MU = 16 – x (pre čerešne), koľko kusov čerešní zje Katka, aby dosiahla z toho maximálny úžitok?

Zaujímavosti:

Zo zákona klesajúcej hraničnej úžitkovosti existujú samozrejme výnimky. Napríklad zberatelia poštových známok alebo mincí majú zväčšujúcu radosť v súvislosti zo zvyšujúcou sa zbierkou. Aj závislí (či už na drogách, alkohole atď) stále túžia mať viac týchto nezdravých statkov.

Poznámky pre žiakov:

Hraničný úžitok - ide o dodatočný úžitok, ktorý jednotlivec získa (stratí) nárastom (poklesom) spotreby daného tovaru (statku) alebo služby. Zákon klesajúceho hraničného úžitku (Gossenov I. zákon) popisuje situáciu, keď dodatočný úžitok zo spotreby ďalších jednotiek daného tovaru alebo služby klesá; zatiaľ čo prvým pivom zaháňa spotrebiteľ smäd – a úžitok je nesporný – desiate pivo vypité v ten istý večer mu určite prinesie nižší, možno dokonca nulový (či záporný, ak ho ochromí opitosť)

Hodnota tovaru vystupuje ako úžitok subjektivne ocenený z hľadiska individuálnej potreby spotrebiteľa a nezávislý od času. Pojem hraničnej užitočnosti zaviedol Friedrich von Wieser ale ako prvý ho opísal Daniel Bernoulli. Menger objasnil subjektívny základ ekonomickej hodnoty a ako prvý do podrobna vysvetlil teóriu hraničnej užitočnosti. Napríklad môj syn pri jedení palaciniek uvádzal nasledovné pocity celkového úžitku:

Vidíme, že po 4 palacinke už mu tak nechutí (má plný žalúdok). Grafické znázornenie je nasledovné:

Substitút (substitute) – je tovar alebo služba, ktorý – ak sa zmenia podmienky – nahradí spotrebu iného tovaru či služby. Napríklad žemla – rožok, vykurovanie drevom – vykurovanie uhlím, cestovanie autom – cestovanie autobusom. Dopyt po substitúte rastie s nárastom ceny tovaru či služby, ktorého substitútom je.

Opakom substitútu je komplement, ktorého spotreba dopĺňa, čiže nenahrádza spotrebu iného tovaru. Napríklad autá – pneumatiky, autá – benzín, autá – povinné zmluvné poistenie. Dopyt po komplemente rastie s poklesom ceny tovaru či služby, ktorého komplementom je (po ktorom rastie dopyt tým, že poklesla jeho cena).

Rakúska škola (Austrian school) – jeden zo samostatných a alternatívnych prístupov k ekonómii. Ekonómovia rakúskej ekonomickej školy, ktorej prvá generácia pracovala v Rakúsko-Uhorsku, hlavne vo Viedni, obhajujú vysokú mieru voľnosti spontánne vzniknutých trhov, na ktorých sa môžu najlepšie prejaviť výhody nekontrolovaného, neregulovaného cenového mechanizmu.

Ceny odrážajú subjektívnu hodnotu, ktorú tovarom a službám prisudzujú predávajúci a kupujúci. Jej najvýznamnejší predstavitelia sú Carl Menger, Eugen von Böhm-Bawerk, Ludwig Edler von Mises, Friedrich August von Hayek, Murray Rothbard a Walter Block. Menger objasnil subjektívny základ ekonomickej hodnoty a ako prvý do podrobna vysvetlil teóriu hraničnej užitočnosti (čím väčšie množstvo jednotiek určitého statku jednotlivec vlastní, tým menšiu hodnotu pre neho predstavuje každá jednotka tohto statku).