Náklady, výnosy a výsledok hospodárenia

Náklady, výnosy a výsledok hospodárenia 

1. Náklady – peňažné vyjadrenie spotreby výrobných faktorov. Náklady vedú vždy k zníženiu majetku.

a) Druhové členenie nákladov – je to základné členenie v každom podniku:

–  prvotné náklady – externé (jednoduché) – vznikajú v podniku při styku s okolím, nazývamé aj externé. Vyjadrujú spotrebu výr. faktorov při stupe do podniku (spotrebované nákupy, nakupované a použité služby, mzdové a ostatné osobné náklady, dane a poplatky, …)

– druhotné náklady – interné (zložené) – vznikajú vo vnútropodnikových útvaroch, teda sú to náklady, ktoré poskytuje jeden vnútroorganizačný útvar druhému.

b) Kalkulačné členenie nákladov – základným znakom tohto členenia je účel, na ktorý boli náklady vynaložené s presne vymedzenou kalkulačnou jednotkou. Podľa toho členíme náklady na:

– priame náklady – vznikajú v priemej súvislosti s výkonom (spotreba látky na 1 ks nohavíc v metroch)

– nepriame náklady – sú to režijné náklady, sú spoločné pre všetky výkony (odpisy DM)

Kurzová kalkulačka – kalkulačka mien NBS/ECB

Kalkulovanie – je činnosť spojená s priraďovaním príslušnej časti celkových nákladov na konkrétny výkon.
Výsledkom kalkulovania je kalkulácia nákladov na jednotku výkonu.

Kalkulačná jednotka (jedninca) – výkon, na ktorý sa uskutočňuje kalkulácia nákladov, (napr. tolička, chlieb)

Kalkulačný vzorec:

1. Priamy materiál – vstupuje priamo do výrobku a tvorí jeho podstatu

2. Priame mzdy – mzdy výrobných robotníkov za odpracovný čas alebo za splnenú prácu, musia bezprostredne súvisieť s uskutočnením výkonu

3. Ostatné priame náklady – dajú sa určiť priamo na kalkulačnú jednotku (zákonné sociálne poistenie, licencie, patenty)

4. Výrobná réžia – spoločné výrobné náklady, ktoré súviasia s riadením a obsluhou výrobného procesu (spotreba energie, odpisy)
Vlastné náklady výroby – súčet položiek 1 až 4

5. Správna réžia – spoločné náklady celého podniku, ktoré nezahrnuli do výrobnej réžie (náklady na kancelársky materiál). Súvisia s riadením a správou podniku.
Vlastné náklady výkonu – súčet položiek VNV a 5

6. Odbytové náklady – obsahujú náklady vynaložené na skladovanie zásob, mzdy pracovníkov odbytu, náklady na propagáciu, reklamu, predaj, expedíciu,…
Úplné vlastné náklady výkonu – súčet položiek VNVY a 6

7. Zisk
Predajná cena bez DPH – súčet položiek UVNV a 7

8. DPH
Predajná cena s DPH – súčet položiek PC bez DPH a 8
Druhy kalkulácií:

a) predbežná – podnik ešte před uskutočnením výr. procesu určuje výšku predpokladaných nákladov na výkon (slúži jako podklad pre stanovenie predajnej ceny výkonu)

b) výsledná – podnik po ukončení výr. procesu zisťuje skutočnú výšku nákladov na výkon äslúži jako základ při zistení VH z realizácie výkon

c) priebežná – v priebehu výr. procesu sa môžu takisto zisťovať náklady na jednotku výkonu (slúži pre operatívne a rýchle rozhodovanie v záujme hospodárnosti a efektívnosti výr. procesu)

Spôsoby výpočtu stanovovania kalkulácií:

1.) Kalkulácia delením – ak podnik vyrába len jeden výkon

2.) Režijná prirážka – vyjadruje koľko percent v režijných nákladoch pripadne na každý druh výkonu. Při výpočte je potrebné zvoliť vhodnú rozvrhovú záklaňu (napr. priame mzdy,…)

3.) Režijná sadzba – sa vypočíta ako pomer režijných nákladov a rozvrhovej základne v naturálnych jednotkách.

c) Podľa miery závislosti od objemu výkonov členíme náklady na:

– fixné – sa zo zmenou výroby celkovo nemenia, ale mení sa ich podiel pripadajúci na jednotku výkonu. Sú pevné, nepružné, (napr. odpisy DM, náklady na správny aparát, úroky z úverov,…)
Nie vš. fixné náklady sa při zmene objemu výkonov správajú rovnako. Niektoré z nich sú absolútne fixné (odpis strojov), iné sú relatívne fixné (ak bude chcieť podnik vyrábať dvojnásobné množstvo výrobkov a nakúpi nové stroje, výška odpisov sa naraz zmení – zmení sa skokom, hovoríme, že tieto náklady sú relatívne fixné)

– variabilné – menia sa so zmenou objemu výroby, sú pružné, premenlivé a tie delíme na:

a) proporcionálne – při nezmenených podmienkach rastú rovnako rýchlo jako objem výroby

b) neproporcionálne – vyvíjajú sa iným smerom jako objem výroby a delíme ich na 3 skupiny:
• progresívne – náklady, ktorých celková výška rastie rýchlejšie jako objem výkonov a klesá pomalšie jako objem výkonov (príplatky za odpr. hodiny nadčas)
• degresívne – náklady, ktorých ceková výška rastie pomalšie jako objem výkonov a klesá rýchlejšie jako objem výkonov (náklady na opravy a udržiavanie DM)
• regresívne – ich celková výška při raste objemu výkonov klesá a při poklese výkonov stúpa (mzdy za vyplatené prestoje)

Nulový bod – bod, v ktorom podnik nedosahuje ani zisk ani stratu. Vtedy je VH nulový.

d) členenie nákladov z hľadiska účtovníctva:
– z hospodárskej činnosti – súvisia z hlavnou činnosťou podniku, účtujú sa na účtoch účt. skupín 50 až 55 (spotreba materiálu, cestovné, náklady na reprezentáciu, …)

– z finančnej činnosti – vznikajú při finančných operáciach uskutočňovaných podnikom, účtujú sa v účt. skupinách 56 až 57 (úroky za poskytnutý úver, kurzové straty, …)

– z mimoriadnej činnosti – vznikajú v súvislosti s nejakou mimoriadnou činnosťou (živelné pohromy) účtujú sa v účt. skupine 58 (škody, manká, …)

Plánovanie nákladov – je to činnosť, ktorou sa dopredu stanovujú jednotlivé položky nákladov, ktoré podnik potrebuje vynaložiť na dosiahnutie plánovaných cieľov.

Plán nákladov – je to prehľa jednotlivých nákladových položiek v predpokladaných sumách v SK.

Rezervy znižovania nákladov – sú to zistené nevyužité možnosti při snahe podniku dosahovať čo najmenšie náklady na jednotku výkonov.

Zdroje znižovania nákladov:

– lepšie využívanie krátk. majetku

– skracovanie doby obratu krátk. majetku

– zvyšovanie kvality výkonov

– voľba vhodného sortimentu výroby

Prostriedky znižovania nákladov – konkrétne opatrenia, ktoré sa používajú při využití zistených rezerv:

– zlepšenie organizácie práce a riadiacej činnosti

– zavedenie novej modernej techniky a technológie

– zvyšovanie vzdelania pracovníkov

2. Výnosy – sú výkony vyjadrené v peniazoch. Výnsy z tohto hľadiska predstavujú zvýšenie niektorého druhu majetku v peňažnom vyjadrení alebo zníženie záväzkov v podniku.

a) členenie výnosov v závislosti od spôsobu realizácie výkonov:

– tržby – výnosy, ktoré podnikateľský subjekt získal z predaja svojich výkonov odberateľovi.

– vnútropodnikové výnosy – výnosy, ktoré sa realizujú při odovzdávaní výkonov medzi jednotlivými útvarmi podniku.

b) členenie výnosov z hľadiska účtovníctva:
– z hospodárskej činnosti – externé výnosy vyplývajúce z tržieb za vlastné výkony
– z finančnej činnosti – (predaj cenných papierov a iné finančné operácie)
– z mimoriadnej činnosti – vznikajú z mimoriadných udalostí a podnik ich nemôže dopredu plánovať

3. Výsledok hospodárenia – základný ekonomický ukazovateľ činnosti ú. j. . Zistíme porovnaním nákladov a výnosov. Môže byť zisk alebo strata.

Podľa oblasti činnosti vykonávanej ú. j. rozoznávame VH:

a) z hospodárskej činnosti – účt. skupiny (60 až 65) – minus (50 až 55)

b) z finančnej činnosti – účt. skupiny (66 až 67) – (56 až 57)

c) z mimoriadnej činnosti – účt. skupiny 68 – 58

VH z hosp. činnosti + VH z fin. činnosti = VH z bežnej činnosti

VH ú. jednotky zistíme z účtovníctva porovnaním konečných stavov účtov účt. triedy 5 a účt. triedy 6 na účte 710 – ÚzaS.
Okrem tohto spôsobu zisťujeme VH aj neúčtovným spôsobom, najmä na účely stanovenia základu dane z príjmov. Jeho schéma je takáto:

VH zistený z podkladov účtovníctva
+ položky zvyšujúce základ dane
– položky znižujúce základ dane
 = VH před zdanením

Položky zvyšujúce základ dane – napr. rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi (ak sú účt. odpisy vyššie jako daňové), kladný rozdiel medzi zostatkovou a predajnou cenou DM, daň z darovania, …

Položky znižujúce základ dane – zrušenie ostatných rezerv a opravných položiek ich zúčtovanie do výnosov a prijaté dary od iných právn. osôb,…

Výnosy z hosp. č. – Náklady na hosp. č. = VH z hosp. č.
Finančné Výnosy – Finan. Náklady = VH z finan. č.

Mimoriadne Výnosy – Mimor. Náklady = VH z mimor. č.

VH z hosp. č. + VH z fin. č. + VH z mimor. č. = VH před zdanením

VH, ktorý podnik dosiahne v bežnom roku sa vždy rozdeľuje a uhrádza až v nasledujúcom roku. Platí:

– ak sú náklady > ako výnosy = strata

– ak sú náklady < ako výnosy = zisk