Zahraničný obchod

Zahraničný obchod

1. Zahraničný obchod – je odvetvie národného hospodárstva, ktoré predstavuje tú časť obehu tovarov určitej krajiny, ktorá presahuje hranice štátu a spája národné hospodárstvo so svetovým hospodárstvom.

Výhody ZO:

– zabezpečuje dovoz tých tovarov a služieb, ktoré nie je možné vyrábať alebo získať v danej karjine

– umožňuje rozšíriť trhy pre domácich predajcov

– umožňuje získavať poznatky o úrovní tovarov vyrábaných v zahraničí

Nevýhod ZO:

– ak určitá krajina veľmi závisí od trhov v nejakej oblasti, môže kríza v týchto krajinách negatívne ovplyvniť aj vývoj vo vnútri tejto krajiny

– ak dovoz konkurujúcich zahraničných tovarov ničí domáce odvetvia výroby

– niekedy môže zapríčiniť čiastočnú stratu národnej samostatnosti

2. Vnútorné podmienky – surovinové a pôdné hospodárstvo, klimatické podmienky, veľkosť vnútorného trhu.

Vonkajšie podmienky – geografická poloha, vyspelosť ekonomík susedných krajín, ich vzťah, záujem o dobré kontakty, hospodárska spolupráca.

3. ZO podľa smeru tovaru:

a) exportný ZO (vývozný)

b) importný ZO (dovozný)

c) tranzitný ZO (ak tovar len cez danú krajinu prechádza)

ZO podľa organizácie predaja:

a) priamy (výrobca exportuje bez domáceho vývozcu)

b) nepriamy (zapája sa aj sprostredkovateľ)

4. Priamy export – môže sa uskutočniť prostredníctvom pobočky v zahraničí (podnik si založí vlastný výrobný podnik s organizáciou predaja)

Bez pobočky v zahraničí – to je možné uskutočniť 2 spôsobmi spolupráce:

a) medzi domácimi podnikateľmi navzájom – ide o jednoduchú dohotu o spolupráci

b) medzi domácimi a zahraničnými podnikmi – a to buď spolupráca na zmluvnom základe, jako spoluúčasť na zahraničnom podniku, alebo založenie nového podniku so zahraničným partnerom (JOIN VENTURES)

5. Obchodné zmluvy a obchodné dohody – patria k zmluvným prostriedkom obchodnej politiky, ktoré vznikli na základe dohovoru s inými štátmi.

Obchodné zmluvy:

a)  dvojstranné – bilaterálne

b)  viacstranné – multilaterálne

– uplatňujú vzájomné hospodárske vzťahu medzi zmluvnými partnermi. Väčšinou sa uzatvárajú na dlhšie obdobie, spravidla na 2 až 5 r. a niekedy viac. Obsahom zmluvy sú hlavné zásady vzájomných obchodných vzťahov a podobne. Obchodné zmluvy ratifikuje hlava štátu po predchádzajúcom schválení parlamentu.
Ratifikácia – je udelenie súhlasu vnútroštátneho orgánu príslušného štátu

Obchodné dohody – sú konkrétnejšie ako obchodné zmluvy a sú jedným zo základných prostriedkov obchodnej politiky štátu. Väčšinou sú bilaterálne. Uzatvárajú sa väčšinou na obdobie 2 až 5 r. s možnosťou automatického predĺženia.

Súčasťou obchodnej dohody sú tovarové listiny, ktoré sú vlastne zoznamami tovarov, ktoré sa majú vzájomne vyviezť a doviezť.
Obchodné dohody upravujú spôsob udeľovania licencií, používanie kvant. kvót (kvóta – množstvo, ktoré sa môže doviesť a vyviesť), colných sadzieb, daní a podobne.

6. Obchodná bilancia – vyjadruje vzťah medzi celkovou hodnotu exportu a celkovou hodnotou importu za určité časové obdobie bez ohľadu na to, či prebehli platby alebo nie. Podľa vzájomného vzťahu poznáme:

a) aktívna OB – celková hodnota exportu > celková hodnota importu…….aktívne saldo OB

b) pasívna OB – celková hodnota exportu < celková hodnota importu …...pasívne saldo OB

c) vyrovnaná OB – celková hodnota exportu = celková hodnota importu ….saldo = 0

Platobná bilancia – predstavuje rozdiel medzi peňažnými príjmami a peňažnými výdavkami krajiny vzhľadom na ostatné krajiny světa. Môže mať podobu:

a) aktíva PB – suma príjmov > suma výdavkov ………aktívne saldo PB
b) pasívna PB – suma príjmov < suma výdavkov …….pasívne saldo PB
c) vyrovnaná PB – suma príjmov = suma výdavkov……saldo = 0

Účet PB sa skladá z 2 častí:
-  účet bežných platieb – ktorý zahŕňa hmotný obchod (tovary), nehmotný obchod (služby), prevod platieb (dividendy, alimenty)
-  účet kapitálových platieb – ktorý zahŕňa dlhodobé investície,…