Spoločenská výroba

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: maturanti
Typ práce: Maturita
Dátum: 27.06.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 449 slov
Počet zobrazení: 6 598
Tlačení: 481
Uložení: 486
Spoločenská výroba
Potreby - sú prejavom pocitu nedostatku niečoho čo sa nám žiada uspokojiť.
 
Rozdelenie potrieb:
 
1. Podľa naliehavosti ich uspokojenia:
- životne nevyhnutné: človek ich nevyhnutne potrebuje k svojmu životu (jedlo, voda, vzduch, odev...)
- kultúrne a luxusné: sú potreby nad hranicou životného minima, však závisí od vyspelosti krajiny, kde určitá potreba môže byť životne nevyhnutnou a inde luxusnou (chladnička, divadlo, auto, kino...)
2. Podľa toho, či uspokojujeme potrebu sami alebo v skupine:
- individuálne: sú potreby každého jedinca zvlášť (potreba kúpiť si jedlo, topánky...)
- kolektívne - spoločenské: zabezpečujú potreby určitej skupiny ako celku - uspokojovanie potrieb celospoločenského charakteru (potreba obyvateľov mesta mať kino, potreba výstavby diaľnice, škôl, nemocníc...)
3. Podľa toho, či majú hmotný alebo nehmotný charakter:
- hmotné = materiálne: potreba stravovania, odievania, bývanie...
- nehmotné = nemateriálne: potreba čítať, učiť sa, priateľstvo, láska, pochvala, ocenenie...
 
Maslowova teória hierarchie potrieb: hovorí o piatich skupinách potrieb. Potreby na jej spodku treba uspokojiť ako prví, tie na vrchole ako posledné:
 
Uspokojovanie potrieb, statky a služby
Ľudské potreby sú neohraničené. Možnosti uspokojovania potrieb sú ohraničené.
 
Uspokojovanie potrieb závisí najmä od:
a) dostatku prostriedkov na ich uspokojovanie (peniaze)
b) poradia dôležitosti ich uspokojovania (iné potreby má športovec, iné učiteľ...)
 
S t a t k y - sú veci, ktoré slúžia na uspokojovanie potrieb človeka.
Môžu byť:
a) výsledkom prírodných procesov, skupinu označujeme ako voľné statky, ktoré nie sú výsledkom výroby a vo vzťahu k potrebám nie sú obmedzené. Treba s nimi hospodáriť ako so vzácnymi statkami (voda, vzduch, piesok...)
b) výsledok výroby, ide o vzácne (ekonomické) statky, ktoré sú výsledkom hospodárskej činnosti, vo vzťahu k potrebám sú obmedzené. Treba s nimi nakladať hospodárne, tzn. zvažovať, ako ich efektívne vyrábať, rozdeľovať a spotrebúvať.
 
Vzácne statky podľa účelu použitia rozdeľujeme:
a) kapitálové statky - uspokojujú potreby ľudí nepriamo, t. j. sprostredkovanie, slúžia na výrobu spotrebných statkov, alebo na výrobu ďalších kapitálových statkov, napr.: suroviny, materiál, výrobné budovy.
b) spotrebné statky - priamo uspokojujú potreby ľudí. napr.: potraviny, šatstvo, odev, bicykel, chladnička, rádio... No za určitých okolností môže byť spotrebný statok aj kapitálovým, napr. automobil na osobné účely je spotrebný statok a automobil na podnikateľské účely je kapitálovým statkom.
 
 
S l u ž b y - sú statky, ktoré majú nemateriálny, teda nehmotný charakter. Sú to činnosti, ktoré uspokojujú ľudské potreby svojím vlastným priebehom (opravárenské služby, služby lekárov, železníc, sporiteľní...)
 
Delíme ich:
a) vzácne služby: súvisia s opravou a údržbou vecí (obuv, TV...),
so zabezpečovaním čistoty a hygieny (práčovne a čistiarne),
    s presunom osôb a tovarov (osobná a nákladná preprava).
b) osobné služby: uspokojujú potreby ľudí priamo, bez sprostredkovania pomocou vecí, napríklad: služby školstva, zdravotníctva, kultúry, rekreačné, hygienické služby: manikúra, pedikúra, kaderníctvo, kozmetika...
 
Hospodárstvo a jeho základné výrobné činitele
 
Hospodárstvo je oblasť cieľavedomej činnosti ľudí, ktorej cieľom je výroba statkov a služieb. Vo výrobe sa pretvárajú výrobné vstupy (výrobné faktory: práca, pôda, kapitál) tak, aby ich výsledkom boli očakávané výstupy (kapitálové alebo spotrebné statky a služby).
 
Výrobné vstupy - výrobné činitele, možno členiť do 3 skupín:
 
1. Práca: predstavuje cieľavedomú činnosť ľudí zameranú na tvorbu statkov, ktoré uspokojujú ľudské potreby.
Poznáme:
a) fyzickú prácu: práca baníka, murára...
b) duševnú prácu: práca lekára, učiteľa..
c) kvalifikovanú: pracovník má vzdelanie
d) nekvalifikovanú: kedy pracovník vzdelanie nemá)
 
2. Pôda a prírodné zdroje: zahŕňajú všetko to, čo človek získava z prírody a patrí sem: pôda, nerastné bohatstvo (zlato, minerály, kovy), energetické zdroje (ropa, zem. plyn), životné prostredie (slnko, vzduch).
 
3. Kapitál: tvoria tie statky, ktoré pomáhajú pri výrobe ďalších statkov a služieb:
a) fyzický kapitál: stroje, zaradenia, výrobné haly, dopravné prostriedky...
b) kapitál v peňažnej podobe: samotné peniaze, CP, akcie, dlhopisy...
 
Výrobné výstupy - sú výsledkom výroby, môžu byť v podobe kapitálových alebo spotrebných statkov a služieb.
 
 
Základné hospodárske jednotky, ktoré sa zúčastňujú výrobného
procesu sú:
 
1. Podniky: ktoré vyrábajú statky a služby.
2. Domácnosti: t. j. obyvateľstvo, ktoré statky spotrebúva.
3. Štát: je špecifická hospodárska jednotka na trhu a určuje zákony, ktorými sa podniky
a domácnosti musia riadiť (daňové zákony, protimonopolné opatrenia...)
 
Podnik: je hospodárska jednotka, jej základným cieľom a funkciou je podnikanie - podnikateľská činnosť. Na trh prichádza predať to, čo vyrobil - spotrebné a kapitálové statky a služby ale na trh chodí aj kupovať výrobné faktory - práca, pôda, kapitál.
Domácnosti: ako hospodárske jednotky sa podieľajú najmä na spotrebe statkov a služieb, ktoré nadobúdali v procese rozdeľovania a výmeny. Človek si za svoju mzdu za prácu nakúpi potraviny, odevy, má výdavky na vzdelávanie, kultúru, šport, môže si založiť súkromnú firmu, môže si zakúpiť akcie v akciovej spoločnosti. Domácnosť, ktorá vlastní pozemok ho môže prenajať alebo predať, tým získa prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. Prichádzajú na trh kupovať spotrebné a kapitálové statky a služby a zároveň na trhu predávajú výrobné faktory.
 
Vzťahy medzi podnikmi a domácnosťami
 
Podniky ponúkajú domácnostiam spotrebné a kapitálové služby a statky.
domácnosti platia firmám za kúpené spotrebné a kapitálové statky a služby.
Podniky platia domácnostiam za prácu (mzdou), za pôdu (rentou) a za kapitál (dividendami).
Domácnosti ponúkajú firmám prácu, pôdu a podiel na kapitáli.
 
Výrobok - je hmotný statok, ktorý je výsledkom vlastného výrobného procesu určitého konkrétneho podniku. Podnik ich môže predať alebo spotrebovať na vlastné účely. Pri predaji výrobkov sa tieto stávajú tovarom, sú predmetom kúpy a predaja.
 
Tovar - je všetko to, čo podnik ako hospodárska jednotka predáva spotrebiteľovi, ak podnik spotrebúva výrobky vlastnej výroby, tieto sa neoznačujú ako tovar.
 
Rozdiel medzi prirodzenou a spoločenskou deľbou práce
V historickom vývoji spoločnosti sa postupne začali osamostatňovať jednotlivé druhy prác. Vyčlenili sa typicky mužské práce (lov, ťažba surovín, práca na poli, v lese...) a typicky ženské práce (starostlivosť o deti, príprava jedál, šitie...)
 
Prirodzená deľba práce: je založená na fyziologickom základe.Dovtedy robili všetci všetko.
Spoločenská deľba práce: je založená na spoločnosti - hospodárskom základe.
Prvou veľkou spoločenskou deľbou práce bolo oddelenie pastierskych rodov, kmeňov od poľnohospodárskych, v druhej veľkej spoločenskej deľbe práce sa oddelilo remeselníctvo od poľnohospodárstva a v tretej sa oddelil obchod od ostatných hospodárskych činností. Až do obdobia I. spoločnej deľby práce si možno existujúce hospodárske jednotky predstaviť ako uzatvorené domáce hospodárstvo - výroba i spotreba sa realizovali podľa požiadaviek uzatvorenej rodiny - kmeňa. Každé domáce hospodárstvo bolo sebestačné. Postupne sa jednotlivci začali špecializovať na výrobu tých statkov a služieb, ktoré dokázali vyrobiť najzručnejšie (stolári - nábytok, obuvníci - obuv...). Ostatné statky a služby si vymieňali na trhu s inými výrobcami.
Neskôr  existovala Naturálna výmena - Barter - výmena ktoréhokoľvek tovaru za ktorýkoľvek iný tovar, bola komplikovaná a nepraktická.
Neskôr sa s tovarom vyčleňovali rôzne druhy tovarov (dobytok, kožušiny, plátno, drahé kovy...), ktoré sa stali všeobecne uznávaným výmenným prostriedkom. Tak postupne vzniká obehové hospodárstvo vyčleňujú sa v ňom dve skupiny hospodárskych jednotiek:
1. výrobne orientované hospodárske jednotky - Podniky
2. Spotrebiteľsky orientované hospodárske jednotky - Domácnosti
 
So vznikom peňazí sa výmena rozčlenila na:
a) predaj (tovar za peniaze),
b) kúpa (peniaze za tovar).
Obehové hospodárstvo najskôr fungovalo vo forme tzv. mestského hospodárstva - výmena sa uskutočňovala medzi remeselníkmi miest a roľníkmi okolitého kraja.
Ak do obehového hospodárstva zaradíme všetkých účastníkov trhu v rámci určitej krajiny, hovoríme o národnom hospodárstve.
Rozšírením spoločenskej deľby práce za hranice štátu vzniklo svetové hospodárstvo.

Súčasné formy deľby práce
 
1. Vnútropodniková (jednotlivá) deľba práce: spočíva v tom, že vo vnútri podniku sa všetky úlohy rozdeľujú - členia na jednotlivé pracovné úkony. Každý pracovník nevykonáva všetky druhy práce, ale špecializuje sa na určité druhy prác v rámci daného úseku činnosti v podniku. Inú prácu vykonávajú napr. : skladoví pracovníci, inú pracovníci v učtárni alebo priamo vo výrobe, či pri predaji výrobkov.
Výhody deľby práce:
  - rast produktivity práce, čo vedie súčasne k úsporám času pri výrobe
  - možnosť rýchleho zapracovania sa nových zamestnancov na vykonávanie jednotlivých 
  úkonov
Nevýhody deľby práce:
  - príliš špecializovaná práca spôsobuje jednotvárnosť, vzniká pocit nudy, bezúčelovosti,
  - môže byť príčinou rýchlej vyčerpanosti a brzdou rozvoja osobnosti pracovníka,
  - vzájomná závislosť ľudí.
Vedúci riadiaci pracovníci (manažment), by mali dbať na to, aby sa čo najviac eliminovali nevýhody vyplývajúce z rozvinutej deľby práce, čo by zvýšilo efektívnosť výroby a zároveň uspokojovalo pracovníkov z dobre vykonanej práce.
 
2. Odvetvová deľba práce: vo vyspelých ekonomikách sa výrazne presadzuje vnútroodvetvová a medziodvetvová deľby práce, kde proces špecializácie a kooperácie (spolupráce) prekračuje rámec jedného podniku. Môže ísť pritom o horizontálnu alebo vertikálnu špecializáciu.
Pri horizontálnej špecializácii ide o vnútroodvetvovú deľbu práce, kde jednotlivé podniky podávajú výkony na rovnakom stupni, ale sa špecializujú na jednotlivé druhy výrob, napr.: v kožiarskom priemysle sa môžu niektoré podniky špecializovať len na pánsku obuv, iné na koženú galantériu a podobne.
Vertikálna špecializácia predpokladá nadväznosť jednotlivých výrob a odvetví. Ide spravidla o medziodvetvovú deľbu práce: prvovýroba  doprava   veľkoobchod    textilný priemysel
  maloobchod  konečný spotrebiteľ.
 
3. Medzinárodná deľba práce: je osobitným druhom súčasnej formy deľby práce, prerastá hranice jednotlivých krajín. V nej ide o špecializáciu a kooperáciu medzi jednotlivými národnými ekonomikami.

Účasť krajín na medzinárodnej deľbe práce závisí od:
-  od veľkosti,
- od polohy - susedným krajinám sa lepšie spolupracuje na základe zvykov a tradícií ako vzdialeným krajinám,
- od prírodných podmienok - v niektorej krajine sa energetické bohatstvo alebo nerastné suroviny môžu nachádzať a v inej nie a tá ich potom musí dovážať (zlato, ropa),
- od klimatických podmienok - na základe klimatických podmienok sa v jednej krajine určité plodiny môžu pestovať a v inej nie - tá ich musí potom dovážať (prímorské krajiny s tropickým ovocím),
- od spoločenských podmienok - lacná pracovná sila, ekonomické podmienky pre podnikanie.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.027 s.
Zavrieť reklamu