Spoločenská výroba
Autor: maturanti
Typ práce: Maturita
Typ práce: Maturita
Dátum: 27.06.2012
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 1 449 slov
Počet zobrazení: 6 598
Počet zobrazení: 6 598
Tlačení: 481
Uložení: 486
Uložení: 486
Spoločenská výroba
Potreby - sú prejavom pocitu nedostatku niečoho čo sa nám žiada uspokojiť.
Rozdelenie potrieb:
1. Podľa naliehavosti ich uspokojenia:
- životne nevyhnutné: človek ich nevyhnutne potrebuje k svojmu životu (jedlo, voda, vzduch, odev...)
- kultúrne a luxusné: sú potreby nad hranicou životného minima, však závisí od vyspelosti krajiny, kde určitá potreba môže byť životne nevyhnutnou a inde luxusnou (chladnička, divadlo, auto, kino...)
2. Podľa toho, či uspokojujeme potrebu sami alebo v skupine:
- individuálne: sú potreby každého jedinca zvlášť (potreba kúpiť si jedlo, topánky...)
- kolektívne - spoločenské: zabezpečujú potreby určitej skupiny ako celku - uspokojovanie potrieb celospoločenského charakteru (potreba obyvateľov mesta mať kino, potreba výstavby diaľnice, škôl, nemocníc...)
3. Podľa toho, či majú hmotný alebo nehmotný charakter:
- hmotné = materiálne: potreba stravovania, odievania, bývanie...
- nehmotné = nemateriálne: potreba čítať, učiť sa, priateľstvo, láska, pochvala, ocenenie...
Maslowova teória hierarchie potrieb: hovorí o piatich skupinách potrieb. Potreby na jej spodku treba uspokojiť ako prví, tie na vrchole ako posledné:
Uspokojovanie potrieb, statky a služby
Ľudské potreby sú neohraničené. Možnosti uspokojovania potrieb sú ohraničené.
Uspokojovanie potrieb závisí najmä od:
a) dostatku prostriedkov na ich uspokojovanie (peniaze)
b) poradia dôležitosti ich uspokojovania (iné potreby má športovec, iné učiteľ...)
S t a t k y - sú veci, ktoré slúžia na uspokojovanie potrieb človeka.
Môžu byť:
a) výsledkom prírodných procesov, skupinu označujeme ako voľné statky, ktoré nie sú výsledkom výroby a vo vzťahu k potrebám nie sú obmedzené. Treba s nimi hospodáriť ako so vzácnymi statkami (voda, vzduch, piesok...)
b) výsledok výroby, ide o vzácne (ekonomické) statky, ktoré sú výsledkom hospodárskej činnosti, vo vzťahu k potrebám sú obmedzené. Treba s nimi nakladať hospodárne, tzn. zvažovať, ako ich efektívne vyrábať, rozdeľovať a spotrebúvať.
Vzácne statky podľa účelu použitia rozdeľujeme:
a) kapitálové statky - uspokojujú potreby ľudí nepriamo, t. j. sprostredkovanie, slúžia na výrobu spotrebných statkov, alebo na výrobu ďalších kapitálových statkov, napr.: suroviny, materiál, výrobné budovy.
b) spotrebné statky - priamo uspokojujú potreby ľudí. napr.: potraviny, šatstvo, odev, bicykel, chladnička, rádio... No za určitých okolností môže byť spotrebný statok aj kapitálovým, napr. automobil na osobné účely je spotrebný statok a automobil na podnikateľské účely je kapitálovým statkom.
S l u ž b y - sú statky, ktoré majú nemateriálny, teda nehmotný charakter. Sú to činnosti, ktoré uspokojujú ľudské potreby svojím vlastným priebehom (opravárenské služby, služby lekárov, železníc, sporiteľní...)
Delíme ich:
a) vzácne služby: súvisia s opravou a údržbou vecí (obuv, TV...),
so zabezpečovaním čistoty a hygieny (práčovne a čistiarne),
s presunom osôb a tovarov (osobná a nákladná preprava).
b) osobné služby: uspokojujú potreby ľudí priamo, bez sprostredkovania pomocou vecí, napríklad: služby školstva, zdravotníctva, kultúry, rekreačné, hygienické služby: manikúra, pedikúra, kaderníctvo, kozmetika...
Hospodárstvo a jeho základné výrobné činitele
Hospodárstvo je oblasť cieľavedomej činnosti ľudí, ktorej cieľom je výroba statkov a služieb. Vo výrobe sa pretvárajú výrobné vstupy (výrobné faktory: práca, pôda, kapitál) tak, aby ich výsledkom boli očakávané výstupy (kapitálové alebo spotrebné statky a služby).
Výrobné vstupy - výrobné činitele, možno členiť do 3 skupín:
1. Práca: predstavuje cieľavedomú činnosť ľudí zameranú na tvorbu statkov, ktoré uspokojujú ľudské potreby.
Poznáme:
a) fyzickú prácu: práca baníka, murára...
b) duševnú prácu: práca lekára, učiteľa..
c) kvalifikovanú: pracovník má vzdelanie
d) nekvalifikovanú: kedy pracovník vzdelanie nemá)
2. Pôda a prírodné zdroje: zahŕňajú všetko to, čo človek získava z prírody a patrí sem: pôda, nerastné bohatstvo (zlato, minerály, kovy), energetické zdroje (ropa, zem. plyn), životné prostredie (slnko, vzduch).
3. Kapitál: tvoria tie statky, ktoré pomáhajú pri výrobe ďalších statkov a služieb:
a) fyzický kapitál: stroje, zaradenia, výrobné haly, dopravné prostriedky...
b) kapitál v peňažnej podobe: samotné peniaze, CP, akcie, dlhopisy...
Výrobné výstupy - sú výsledkom výroby, môžu byť v podobe kapitálových alebo spotrebných statkov a služieb.
Základné hospodárske jednotky, ktoré sa zúčastňujú výrobného
procesu sú:
1. Podniky: ktoré vyrábajú statky a služby.
2. Domácnosti: t. j. obyvateľstvo, ktoré statky spotrebúva.
3. Štát: je špecifická hospodárska jednotka na trhu a určuje zákony, ktorými sa podniky
a domácnosti musia riadiť (daňové zákony, protimonopolné opatrenia...)
Podnik: je hospodárska jednotka, jej základným cieľom a funkciou je podnikanie - podnikateľská činnosť. Na trh prichádza predať to, čo vyrobil - spotrebné a kapitálové statky a služby ale na trh chodí aj kupovať výrobné faktory - práca, pôda, kapitál.
Domácnosti: ako hospodárske jednotky sa podieľajú najmä na spotrebe statkov a služieb, ktoré nadobúdali v procese rozdeľovania a výmeny. Človek si za svoju mzdu za prácu nakúpi potraviny, odevy, má výdavky na vzdelávanie, kultúru, šport, môže si založiť súkromnú firmu, môže si zakúpiť akcie v akciovej spoločnosti. Domácnosť, ktorá vlastní pozemok ho môže prenajať alebo predať, tým získa prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. Prichádzajú na trh kupovať spotrebné a kapitálové statky a služby a zároveň na trhu predávajú výrobné faktory.
Vzťahy medzi podnikmi a domácnosťami
Podniky ponúkajú domácnostiam spotrebné a kapitálové služby a statky.
domácnosti platia firmám za kúpené spotrebné a kapitálové statky a služby.
Podniky platia domácnostiam za prácu (mzdou), za pôdu (rentou) a za kapitál (dividendami).
Domácnosti ponúkajú firmám prácu, pôdu a podiel na kapitáli.
Výrobok - je hmotný statok, ktorý je výsledkom vlastného výrobného procesu určitého konkrétneho podniku. Podnik ich môže predať alebo spotrebovať na vlastné účely. Pri predaji výrobkov sa tieto stávajú tovarom, sú predmetom kúpy a predaja.
Tovar - je všetko to, čo podnik ako hospodárska jednotka predáva spotrebiteľovi, ak podnik spotrebúva výrobky vlastnej výroby, tieto sa neoznačujú ako tovar.
Rozdiel medzi prirodzenou a spoločenskou deľbou práce
V historickom vývoji spoločnosti sa postupne začali osamostatňovať jednotlivé druhy prác. Vyčlenili sa typicky mužské práce (lov, ťažba surovín, práca na poli, v lese...) a typicky ženské práce (starostlivosť o deti, príprava jedál, šitie...)
Prirodzená deľba práce: je založená na fyziologickom základe.Dovtedy robili všetci všetko.
Spoločenská deľba práce: je založená na spoločnosti - hospodárskom základe.
Prvou veľkou spoločenskou deľbou práce bolo oddelenie pastierskych rodov, kmeňov od poľnohospodárskych, v druhej veľkej spoločenskej deľbe práce sa oddelilo remeselníctvo od poľnohospodárstva a v tretej sa oddelil obchod od ostatných hospodárskych činností. Až do obdobia I. spoločnej deľby práce si možno existujúce hospodárske jednotky predstaviť ako uzatvorené domáce hospodárstvo - výroba i spotreba sa realizovali podľa požiadaviek uzatvorenej rodiny - kmeňa. Každé domáce hospodárstvo bolo sebestačné. Postupne sa jednotlivci začali špecializovať na výrobu tých statkov a služieb, ktoré dokázali vyrobiť najzručnejšie (stolári - nábytok, obuvníci - obuv...). Ostatné statky a služby si vymieňali na trhu s inými výrobcami.
Neskôr existovala Naturálna výmena - Barter - výmena ktoréhokoľvek tovaru za ktorýkoľvek iný tovar, bola komplikovaná a nepraktická.
Neskôr sa s tovarom vyčleňovali rôzne druhy tovarov (dobytok, kožušiny, plátno, drahé kovy...), ktoré sa stali všeobecne uznávaným výmenným prostriedkom. Tak postupne vzniká obehové hospodárstvo vyčleňujú sa v ňom dve skupiny hospodárskych jednotiek:
1. výrobne orientované hospodárske jednotky - Podniky
2. Spotrebiteľsky orientované hospodárske jednotky - Domácnosti
So vznikom peňazí sa výmena rozčlenila na:
a) predaj (tovar za peniaze),
b) kúpa (peniaze za tovar).
Obehové hospodárstvo najskôr fungovalo vo forme tzv. mestského hospodárstva - výmena sa uskutočňovala medzi remeselníkmi miest a roľníkmi okolitého kraja.
Ak do obehového hospodárstva zaradíme všetkých účastníkov trhu v rámci určitej krajiny, hovoríme o národnom hospodárstve.
Rozšírením spoločenskej deľby práce za hranice štátu vzniklo svetové hospodárstvo.
Súčasné formy deľby práce
1. Vnútropodniková (jednotlivá) deľba práce: spočíva v tom, že vo vnútri podniku sa všetky úlohy rozdeľujú - členia na jednotlivé pracovné úkony. Každý pracovník nevykonáva všetky druhy práce, ale špecializuje sa na určité druhy prác v rámci daného úseku činnosti v podniku. Inú prácu vykonávajú napr. : skladoví pracovníci, inú pracovníci v učtárni alebo priamo vo výrobe, či pri predaji výrobkov.
Výhody deľby práce:
- rast produktivity práce, čo vedie súčasne k úsporám času pri výrobe
- možnosť rýchleho zapracovania sa nových zamestnancov na vykonávanie jednotlivých
úkonov
Nevýhody deľby práce:
- príliš špecializovaná práca spôsobuje jednotvárnosť, vzniká pocit nudy, bezúčelovosti,
- môže byť príčinou rýchlej vyčerpanosti a brzdou rozvoja osobnosti pracovníka,
- vzájomná závislosť ľudí.
Vedúci riadiaci pracovníci (manažment), by mali dbať na to, aby sa čo najviac eliminovali nevýhody vyplývajúce z rozvinutej deľby práce, čo by zvýšilo efektívnosť výroby a zároveň uspokojovalo pracovníkov z dobre vykonanej práce.
2. Odvetvová deľba práce: vo vyspelých ekonomikách sa výrazne presadzuje vnútroodvetvová a medziodvetvová deľby práce, kde proces špecializácie a kooperácie (spolupráce) prekračuje rámec jedného podniku. Môže ísť pritom o horizontálnu alebo vertikálnu špecializáciu.
Pri horizontálnej špecializácii ide o vnútroodvetvovú deľbu práce, kde jednotlivé podniky podávajú výkony na rovnakom stupni, ale sa špecializujú na jednotlivé druhy výrob, napr.: v kožiarskom priemysle sa môžu niektoré podniky špecializovať len na pánsku obuv, iné na koženú galantériu a podobne.
Vertikálna špecializácia predpokladá nadväznosť jednotlivých výrob a odvetví. Ide spravidla o medziodvetvovú deľbu práce: prvovýroba doprava veľkoobchod textilný priemysel
maloobchod konečný spotrebiteľ.
3. Medzinárodná deľba práce: je osobitným druhom súčasnej formy deľby práce, prerastá hranice jednotlivých krajín. V nej ide o špecializáciu a kooperáciu medzi jednotlivými národnými ekonomikami.
Účasť krajín na medzinárodnej deľbe práce závisí od:
- od veľkosti,
- od polohy - susedným krajinám sa lepšie spolupracuje na základe zvykov a tradícií ako vzdialeným krajinám,
- od prírodných podmienok - v niektorej krajine sa energetické bohatstvo alebo nerastné suroviny môžu nachádzať a v inej nie a tá ich potom musí dovážať (zlato, ropa),
- od klimatických podmienok - na základe klimatických podmienok sa v jednej krajine určité plodiny môžu pestovať a v inej nie - tá ich musí potom dovážať (prímorské krajiny s tropickým ovocím),
- od spoločenských podmienok - lacná pracovná sila, ekonomické podmienky pre podnikanie.
Potreby - sú prejavom pocitu nedostatku niečoho čo sa nám žiada uspokojiť.
Rozdelenie potrieb:
1. Podľa naliehavosti ich uspokojenia:
- životne nevyhnutné: človek ich nevyhnutne potrebuje k svojmu životu (jedlo, voda, vzduch, odev...)
- kultúrne a luxusné: sú potreby nad hranicou životného minima, však závisí od vyspelosti krajiny, kde určitá potreba môže byť životne nevyhnutnou a inde luxusnou (chladnička, divadlo, auto, kino...)
2. Podľa toho, či uspokojujeme potrebu sami alebo v skupine:
- individuálne: sú potreby každého jedinca zvlášť (potreba kúpiť si jedlo, topánky...)
- kolektívne - spoločenské: zabezpečujú potreby určitej skupiny ako celku - uspokojovanie potrieb celospoločenského charakteru (potreba obyvateľov mesta mať kino, potreba výstavby diaľnice, škôl, nemocníc...)
3. Podľa toho, či majú hmotný alebo nehmotný charakter:
- hmotné = materiálne: potreba stravovania, odievania, bývanie...
- nehmotné = nemateriálne: potreba čítať, učiť sa, priateľstvo, láska, pochvala, ocenenie...
Uspokojovanie potrieb, statky a služby
Ľudské potreby sú neohraničené. Možnosti uspokojovania potrieb sú ohraničené.
Uspokojovanie potrieb závisí najmä od:
a) dostatku prostriedkov na ich uspokojovanie (peniaze)
b) poradia dôležitosti ich uspokojovania (iné potreby má športovec, iné učiteľ...)
S t a t k y - sú veci, ktoré slúžia na uspokojovanie potrieb človeka.
Môžu byť:
a) výsledkom prírodných procesov, skupinu označujeme ako voľné statky, ktoré nie sú výsledkom výroby a vo vzťahu k potrebám nie sú obmedzené. Treba s nimi hospodáriť ako so vzácnymi statkami (voda, vzduch, piesok...)
b) výsledok výroby, ide o vzácne (ekonomické) statky, ktoré sú výsledkom hospodárskej činnosti, vo vzťahu k potrebám sú obmedzené. Treba s nimi nakladať hospodárne, tzn. zvažovať, ako ich efektívne vyrábať, rozdeľovať a spotrebúvať.
Vzácne statky podľa účelu použitia rozdeľujeme:
a) kapitálové statky - uspokojujú potreby ľudí nepriamo, t. j. sprostredkovanie, slúžia na výrobu spotrebných statkov, alebo na výrobu ďalších kapitálových statkov, napr.: suroviny, materiál, výrobné budovy.
b) spotrebné statky - priamo uspokojujú potreby ľudí. napr.: potraviny, šatstvo, odev, bicykel, chladnička, rádio... No za určitých okolností môže byť spotrebný statok aj kapitálovým, napr. automobil na osobné účely je spotrebný statok a automobil na podnikateľské účely je kapitálovým statkom.
S l u ž b y - sú statky, ktoré majú nemateriálny, teda nehmotný charakter. Sú to činnosti, ktoré uspokojujú ľudské potreby svojím vlastným priebehom (opravárenské služby, služby lekárov, železníc, sporiteľní...)
Delíme ich:
a) vzácne služby: súvisia s opravou a údržbou vecí (obuv, TV...),
so zabezpečovaním čistoty a hygieny (práčovne a čistiarne),
s presunom osôb a tovarov (osobná a nákladná preprava).
b) osobné služby: uspokojujú potreby ľudí priamo, bez sprostredkovania pomocou vecí, napríklad: služby školstva, zdravotníctva, kultúry, rekreačné, hygienické služby: manikúra, pedikúra, kaderníctvo, kozmetika...
Hospodárstvo a jeho základné výrobné činitele
Hospodárstvo je oblasť cieľavedomej činnosti ľudí, ktorej cieľom je výroba statkov a služieb. Vo výrobe sa pretvárajú výrobné vstupy (výrobné faktory: práca, pôda, kapitál) tak, aby ich výsledkom boli očakávané výstupy (kapitálové alebo spotrebné statky a služby).
Výrobné vstupy - výrobné činitele, možno členiť do 3 skupín:
1. Práca: predstavuje cieľavedomú činnosť ľudí zameranú na tvorbu statkov, ktoré uspokojujú ľudské potreby.
Poznáme:
a) fyzickú prácu: práca baníka, murára...
b) duševnú prácu: práca lekára, učiteľa..
c) kvalifikovanú: pracovník má vzdelanie
d) nekvalifikovanú: kedy pracovník vzdelanie nemá)
2. Pôda a prírodné zdroje: zahŕňajú všetko to, čo človek získava z prírody a patrí sem: pôda, nerastné bohatstvo (zlato, minerály, kovy), energetické zdroje (ropa, zem. plyn), životné prostredie (slnko, vzduch).
3. Kapitál: tvoria tie statky, ktoré pomáhajú pri výrobe ďalších statkov a služieb:
a) fyzický kapitál: stroje, zaradenia, výrobné haly, dopravné prostriedky...
b) kapitál v peňažnej podobe: samotné peniaze, CP, akcie, dlhopisy...
Výrobné výstupy - sú výsledkom výroby, môžu byť v podobe kapitálových alebo spotrebných statkov a služieb.
Základné hospodárske jednotky, ktoré sa zúčastňujú výrobného
procesu sú:
1. Podniky: ktoré vyrábajú statky a služby.
2. Domácnosti: t. j. obyvateľstvo, ktoré statky spotrebúva.
3. Štát: je špecifická hospodárska jednotka na trhu a určuje zákony, ktorými sa podniky
a domácnosti musia riadiť (daňové zákony, protimonopolné opatrenia...)
Podnik: je hospodárska jednotka, jej základným cieľom a funkciou je podnikanie - podnikateľská činnosť. Na trh prichádza predať to, čo vyrobil - spotrebné a kapitálové statky a služby ale na trh chodí aj kupovať výrobné faktory - práca, pôda, kapitál.
Domácnosti: ako hospodárske jednotky sa podieľajú najmä na spotrebe statkov a služieb, ktoré nadobúdali v procese rozdeľovania a výmeny. Človek si za svoju mzdu za prácu nakúpi potraviny, odevy, má výdavky na vzdelávanie, kultúru, šport, môže si založiť súkromnú firmu, môže si zakúpiť akcie v akciovej spoločnosti. Domácnosť, ktorá vlastní pozemok ho môže prenajať alebo predať, tým získa prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. Prichádzajú na trh kupovať spotrebné a kapitálové statky a služby a zároveň na trhu predávajú výrobné faktory.
Vzťahy medzi podnikmi a domácnosťami
Podniky ponúkajú domácnostiam spotrebné a kapitálové služby a statky.
domácnosti platia firmám za kúpené spotrebné a kapitálové statky a služby.
Podniky platia domácnostiam za prácu (mzdou), za pôdu (rentou) a za kapitál (dividendami).
Domácnosti ponúkajú firmám prácu, pôdu a podiel na kapitáli.
Výrobok - je hmotný statok, ktorý je výsledkom vlastného výrobného procesu určitého konkrétneho podniku. Podnik ich môže predať alebo spotrebovať na vlastné účely. Pri predaji výrobkov sa tieto stávajú tovarom, sú predmetom kúpy a predaja.
Tovar - je všetko to, čo podnik ako hospodárska jednotka predáva spotrebiteľovi, ak podnik spotrebúva výrobky vlastnej výroby, tieto sa neoznačujú ako tovar.
Rozdiel medzi prirodzenou a spoločenskou deľbou práce
V historickom vývoji spoločnosti sa postupne začali osamostatňovať jednotlivé druhy prác. Vyčlenili sa typicky mužské práce (lov, ťažba surovín, práca na poli, v lese...) a typicky ženské práce (starostlivosť o deti, príprava jedál, šitie...)
Prirodzená deľba práce: je založená na fyziologickom základe.Dovtedy robili všetci všetko.
Spoločenská deľba práce: je založená na spoločnosti - hospodárskom základe.
Prvou veľkou spoločenskou deľbou práce bolo oddelenie pastierskych rodov, kmeňov od poľnohospodárskych, v druhej veľkej spoločenskej deľbe práce sa oddelilo remeselníctvo od poľnohospodárstva a v tretej sa oddelil obchod od ostatných hospodárskych činností. Až do obdobia I. spoločnej deľby práce si možno existujúce hospodárske jednotky predstaviť ako uzatvorené domáce hospodárstvo - výroba i spotreba sa realizovali podľa požiadaviek uzatvorenej rodiny - kmeňa. Každé domáce hospodárstvo bolo sebestačné. Postupne sa jednotlivci začali špecializovať na výrobu tých statkov a služieb, ktoré dokázali vyrobiť najzručnejšie (stolári - nábytok, obuvníci - obuv...). Ostatné statky a služby si vymieňali na trhu s inými výrobcami.
Neskôr existovala Naturálna výmena - Barter - výmena ktoréhokoľvek tovaru za ktorýkoľvek iný tovar, bola komplikovaná a nepraktická.
Neskôr sa s tovarom vyčleňovali rôzne druhy tovarov (dobytok, kožušiny, plátno, drahé kovy...), ktoré sa stali všeobecne uznávaným výmenným prostriedkom. Tak postupne vzniká obehové hospodárstvo vyčleňujú sa v ňom dve skupiny hospodárskych jednotiek:
1. výrobne orientované hospodárske jednotky - Podniky
2. Spotrebiteľsky orientované hospodárske jednotky - Domácnosti
So vznikom peňazí sa výmena rozčlenila na:
a) predaj (tovar za peniaze),
b) kúpa (peniaze za tovar).
Obehové hospodárstvo najskôr fungovalo vo forme tzv. mestského hospodárstva - výmena sa uskutočňovala medzi remeselníkmi miest a roľníkmi okolitého kraja.
Ak do obehového hospodárstva zaradíme všetkých účastníkov trhu v rámci určitej krajiny, hovoríme o národnom hospodárstve.
Rozšírením spoločenskej deľby práce za hranice štátu vzniklo svetové hospodárstvo.
Súčasné formy deľby práce
1. Vnútropodniková (jednotlivá) deľba práce: spočíva v tom, že vo vnútri podniku sa všetky úlohy rozdeľujú - členia na jednotlivé pracovné úkony. Každý pracovník nevykonáva všetky druhy práce, ale špecializuje sa na určité druhy prác v rámci daného úseku činnosti v podniku. Inú prácu vykonávajú napr. : skladoví pracovníci, inú pracovníci v učtárni alebo priamo vo výrobe, či pri predaji výrobkov.
Výhody deľby práce:
- rast produktivity práce, čo vedie súčasne k úsporám času pri výrobe
- možnosť rýchleho zapracovania sa nových zamestnancov na vykonávanie jednotlivých
úkonov
Nevýhody deľby práce:
- príliš špecializovaná práca spôsobuje jednotvárnosť, vzniká pocit nudy, bezúčelovosti,
- môže byť príčinou rýchlej vyčerpanosti a brzdou rozvoja osobnosti pracovníka,
- vzájomná závislosť ľudí.
Vedúci riadiaci pracovníci (manažment), by mali dbať na to, aby sa čo najviac eliminovali nevýhody vyplývajúce z rozvinutej deľby práce, čo by zvýšilo efektívnosť výroby a zároveň uspokojovalo pracovníkov z dobre vykonanej práce.
2. Odvetvová deľba práce: vo vyspelých ekonomikách sa výrazne presadzuje vnútroodvetvová a medziodvetvová deľby práce, kde proces špecializácie a kooperácie (spolupráce) prekračuje rámec jedného podniku. Môže ísť pritom o horizontálnu alebo vertikálnu špecializáciu.
Pri horizontálnej špecializácii ide o vnútroodvetvovú deľbu práce, kde jednotlivé podniky podávajú výkony na rovnakom stupni, ale sa špecializujú na jednotlivé druhy výrob, napr.: v kožiarskom priemysle sa môžu niektoré podniky špecializovať len na pánsku obuv, iné na koženú galantériu a podobne.
Vertikálna špecializácia predpokladá nadväznosť jednotlivých výrob a odvetví. Ide spravidla o medziodvetvovú deľbu práce: prvovýroba doprava veľkoobchod textilný priemysel
maloobchod konečný spotrebiteľ.
3. Medzinárodná deľba práce: je osobitným druhom súčasnej formy deľby práce, prerastá hranice jednotlivých krajín. V nej ide o špecializáciu a kooperáciu medzi jednotlivými národnými ekonomikami.
Účasť krajín na medzinárodnej deľbe práce závisí od:
- od veľkosti,
- od polohy - susedným krajinám sa lepšie spolupracuje na základe zvykov a tradícií ako vzdialeným krajinám,
- od prírodných podmienok - v niektorej krajine sa energetické bohatstvo alebo nerastné suroviny môžu nachádzať a v inej nie a tá ich potom musí dovážať (zlato, ropa),
- od klimatických podmienok - na základe klimatických podmienok sa v jednej krajine určité plodiny môžu pestovať a v inej nie - tá ich musí potom dovážať (prímorské krajiny s tropickým ovocím),
- od spoločenských podmienok - lacná pracovná sila, ekonomické podmienky pre podnikanie.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Spoločenská zmluva o založení spoločnosti s ručením obmedzeným | Referát | 1 417 slov | |
Výroba | Ostatné | 1 223 slov | |
Výrobná činnosť | Referát | 1 074 slov | |
Výrobná činnosť podniku a výroba | Ostatné | 760 slov | |
Výrobná činnosť podniku | Ostatné | 1 323 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#podnikatelsky plan #podnikatelsky plan vzor stolarstvo #podnikatelsky plan kadernictvo #podnikatelsky plan kozmetika #podnikatelsky plan na murarske prace #Vypracovaný podnikateľský plán #podnikatelsky plan-potraviny #podnikatelsky plan predaj textilu #podnikatelsky plan pedikura #Podnikatelsky plan-Manikura #obehové hospodárstvo #podnikatelsky plan vyroba odevov #formy kooperacie v maloobchode #deľba práce #Vyroba #Galanteria podnikateľský plan #Vypracovaný podnikateľský plán kozmetika #podnikatelsky plan textil #podnikateľský plan na založenie kaderníctva #rozdelenie odevovVypracované maturitné témy z ekonomiky
Ďalšie práce z rovnakej sady | Rozsah | |
---|---|---|
Spoločenská výroba | 1 449 slov | |
Zahraničný obchod | 1 893 slov | |
Vnútorný obchod | 1 858 slov | |
Národné hospodárstvo | 1 091 slov | |
Materiálové hospodárstvo podniku | 1 484 slov | |
Skladové hospodárstvo | 1 539 slov | |
Odbytové hospodárstvo | 1 854 slov | |
Trh a trhový mechanizmus | 1 608 slov | |
Finančný trh a cenné papiere | 2 307 slov | |
Peniaze, inflácia, nezamestnanosť | 1 723 slov | |
Daňová sústava | 2 922 slov | |
Platobný styk | 1 526 slov | |
Majetok podniku | 1 663 slov | |
Ekonomická stránka činnosti podniku | 1 369 slov | |
Bankový systém a jeho legislatívny rámec | 1 689 slov | |
Výrobné podniky a ich činnosť | 1 816 slov | |
Podnik a podnikanie | 2 109 slov | |
Činnosť obchodných bánk | 1 748 slov | |
Podnik a jeho činnosť | 1 071 slov | |
Colná politika a clá | 1 646 slov | |
Personálny manažment v podniku | 1 806 slov | |
Odmeňovanie zamestnancov | 1 670 slov | |
Poisťovníctvo | 1 728 slov | |
Manažment - funkcie, stratégia, historia | 1 736 slov | |
Ekonomický rast, cyklický vývoj ekonomiky | 1 245 slov |
Diskusia: Spoločenská výroba
Pridať nový komentárOdporúčame
Spoločenské vedy » Ekonómia
:: Aktuálne kurzy mien ECB
:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:
Vygenerované za 0.027 s.